Minimálna mzda podľa nového vzorca: Je zvyšovanie minimálnej mzdy riešením alebo problémom?

Zvyšovanie minimálnej mzdy mení štruktúru ekonomiky Slovenska a zvyšuje odvodové zaťaženie. Vyššia minimálna mzda v priemere je spôsob, ako umožniť v štáte znižovanie sadzby odvodov a súčasne vybrať pre štátny rozpočet vyššiu sumu. Zvyšovanie minimálnej mzdy zároveň mení štruktúru v hospodárstve a krajina prestáva byť lacnou montážnou dielňou Európy.

Nové pravidlá pre výpočet minimálnej mzdy

Smernica EÚ a jej požiadavky na minimálnu mzdu

V októbri 2022 Európsky parlament schválil smernicu o primeranej minimálnej mzde. Cieľom je zabezpečiť, aby všetci zamestnanci v EÚ mali dôstojné pracovné a životné podmienky. Hlavnými piliermi sú zlepšenie ochrany zamestnancov pomocou zákonom stanovenej minimálnej mzdy alebo kolektívnych dohôd, a posilnenie kolektívneho vyjednávania.

Smernica uvádza kritériá pre určenie primeranej minimálnej mzdy, pričom krajiny majú zohľadňovať:

• Kúpnu silu zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na životné náklady,
• Všeobecnú úroveň miezd a ich distribúciu,
• Mieru rastu miezd,
• Produktivitu a jej dlhodobé trendy.

Smernica odporúča, aby minimálna mzda dosahovala 60 % mediánu mzdy alebo 50 % priemernej mzdy, a aktualizovať ju minimálne každé dva roky, pri automatickom mechanizme aspoň každé štyri roky.

Automatický vzorec a jeho úprava na 60 % priemernej mzdy

Slovensko v rámci súčasnej legislatívy stanovuje minimálnu mzdu automatickým mechanizmom na úrovni 57 % priemernej mzdy. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje zvýšenie tohto percenta na 60 % priemernej mzdy, čo by malo od roku 2026 zvýšiť minimálnu mzdu na 60 % aktuálnej priemernej mzdy.

Podľa nového vzorca by minimálna mzda bola pevne prepojená na priemernú mesačnú mzdu, čo znamená, že zmeny v priemerných mzdách by sa priamo premietli do zmien minimálnej mzdy. Cieľom je zabezpečiť primeranosť minimálnej mzdy a dôstojné pracovné podmienky pre všetkých zamestnancov.

Argumenty zástancov a odporcov zvyšovania minimálnej mzdy

Argumenty podporujúce zvyšovanie minimálnej mzdy

Zástancovia zvyšovania minimálnej mzdy argumentujú najmä dôstojnými životnými podmienkami a zlepšením sociálneho zabezpečenia pre nízkopríjmových zamestnancov. Konfederácia odborových zväzov (KOZ SR) v tlačovej správe uviedla, že stanovenie minimálnej mzdy na úrovni 60 % priemernej mzdy reflektuje odporúčania EÚ a zabezpečuje lepšie podmienky pre nízkopríjmových zamestnancov.

• Kúpna sila: Zvyšovanie minimálnej mzdy zlepší kúpnu silu zamestnancov s nízkymi príjmami.
• Sociálne zabezpečenie: Vyššie mzdy znamenajú lepšiu ochranu a dôstojné životné podmienky.
• Národná ekonomika: Vyššia minimálna mzda prispeje k zlepšeniu štruktúry hospodárstva, keďže motivuje k zvýšeniu produktivity a kvalifikácie pracovnej sily.

Argumenty odporcov zvyšovania minimálnej mzdy

Zástupcovia zamestnávateľov sú k zvyšovaniu minimálnej mzdy skeptickí a varujú pred negatívnymi dôsledkami na pracovnom trhu. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) tvrdia, že zvýšenie minimálnej mzdy by znamenalo značné zvýšenie mzdových nákladov pre podniky, čo by viedlo k prepúšťaniu alebo zníženiu odmien.

• Odvodové zaťaženie: Zvýšenie minimálnej mzdy by malo za následok zvýšenie mzdových nákladov pre podniky.
• Produktivita: Vyššie mzdové náklady môžu viesť k prepúšťaniu a zníženiu konkurencieschopnosti podnikov.
• Dopady na zamestnanosť: Klub 500 upozorňuje, že rast minimálnej mzdy môže viesť k zániku pracovných miest, najmä v zaostalejších regiónoch.

Hlasovanie slovenských europoslancov o európskej smernici

Prehľad hlasovania europoslancov

Návrh smernice o európskej minimálnej mzde prijal Európsky parlament 505 hlasmi za, pričom 92 poslancov hlasovalo proti a 44 sa zdržalo. Slovenskí europoslanci hlasovali takto:

• Za: Vladimír Bilčík, Michal Šimečka, Robert Hajšel, Martin Hojsík, Peter Pollák, Michal Wiezik a Monika Beňová.
• Proti: Eugen Jurzyca.
• Zdržali sa: Ivan Štefanec, Milan Uhrík a Miroslav Radačovský.
• Nehlasovali: Monika Číž, Miriam Lexmann a Lucia Nicholsonová.

Argumenty a stanoviská poslancov za a proti návrhu

Eugen Jurzyca (SaS) hlasoval proti návrhu s argumentom, že minimálna mzda by mala byť záležitosťou jednotlivých štátov a nemala by byť regulovaná na úrovni EÚ. Podľa neho by korekcia miezd mala byť hradená štátom, nie podnikmi.

Peter Pollák (Hnutie Slovensko) podporil smernicu, pretože kľúčová právomoc pri stanovovaní minimálnej mzdy zostáva v rukách členských štátov.

Robert Hajšel (nezávislý) hlasoval za návrh, pretože verí, že minimálne mzdy by mali umožňovať dôstojné pracovné a životné podmienky. Okrem toho podporuje kolektívne vyjednávanie o mzdách.

Ivan Štefanec (KDH) sa zdržal hlasovania, pretože si myslí, že primeranosť zákonnej minimálnej mzdy by si mal každý členský štát určovať samostatne.

Vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na ekonomiku

Zmena štruktúry hospodárstva a odvodové zaťaženie

Zvyšovanie minimálnej mzdy má priamy vplyv na štruktúru hospodárstva a odvodové zaťaženie. Podľa AZZZ SR minimálna mzda priamo ovplyvňuje celý systém mzdových stupňov a odvodov. Klub 500 upozorňuje, že vyššie odvody znamenajú vyššie mzdové náklady pre podniky a tým aj riziko znižovania zamestnanosti.

Na druhej strane zástancovia argumentujú, že vyššia minimálna mzda môže zlepšiť životné podmienky zamestnancov, čo vedie k vyššej produktivite a inováciám. Slovensko by tak prestalo byť lacnou montážnou dielňou Európy a stalo sa konkurencieschopnejšou ekonomikou.

Dopady na pracovný trh a podnikateľské prostredie

Zvýšenie minimálnej mzdy by malo významné dopady na pracovný trh a podnikateľské prostredie:

• Prepúšťanie: Vyššie mzdové náklady by mohli viesť k prepúšťaniu, najmä v odvetviach s nízkymi mzdami.
• Benefity: Firmy by mohli kompenzovať vyššie mzdové náklady znížením benefitov pre zamestnancov.
• Konkurencieschopnosť: Vyššie náklady práce by mohli ohroziť konkurencieschopnosť podnikov, najmä v zaostalejších regiónoch.

Kolektívne vyjednávanie a jeho vplyv na minimálnu mzdu

Ako smernica EÚ ovplyvňuje kolektívne vyjednávanie

Smernica EÚ o minimálnej mzde vyžaduje, aby členské štáty s mierou kolektívneho vyjednávania pod 80 % vypracovali akčný plán na jeho podporu. Slovensko s mierou okolo 30 % má preto vypracovať plán na zvýšenie kolektívneho vyjednávania.

Plán by mal zahŕňať konkrétne opatrenia na zvyšovanie miery kolektívneho vyjednávania a jeho pravidelné preskúmavanie.

Zmeny v zákone o kolektívnom vyjednávaní

Novela zákona o minimálnej mzde navrhuje aj zmeny v zákone o kolektívnom vyjednávaní. Cieľom je opätovne zaviesť záväznosť reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví. Tým by sa zvýšila miera pokrytia kolektívnymi zmluvami a zabezpečila lepšia ochrana zamestnancov.

Okrem toho sa navrhujú aj úpravy v odmeňovaní sprostredkovateľov a rozhodcov v rámci kolektívneho vyjednávania, aby sa zvýšil záujem o túto činnosť.

Minimálna mzda ako nástroj sociálnej politiky

Vplyv na životné podmienky nízkopríjmových zamestnancov

Zvyšovanie minimálnej mzdy je dôležitým nástrojom sociálnej politiky, keďže priamo ovplyvňuje životné podmienky nízkopríjmových zamestnancov. Podľa KOZ SR je priemerný čistý ročný príjem jednotlivca na Slovensku piaty najnižší z krajín EÚ a nedosahuje ani polovicu priemeru EÚ.

Vyššia minimálna mzda by zabezpečila dôstojnejšie životné podmienky pre zamestnancov a zlepšila ich kúpnu silu. Okrem toho by motivovala k zvýšeniu kvalifikácie a produktivity.

Štrukturálne zmeny v hospodárstve

Vyššia minimálna mzda má potenciál meniť štruktúru hospodárstva. Podľa Ministerstva práce by Slovensko prestalo byť lacnou montážnou dielňou Európy a stalo sa konkurencieschopnejšou ekonomikou.

Tým, že sa zlepší kúpna sila zamestnancov a posilní kolektívne vyjednávanie, zvýši sa aj produktivita a inovácie. Firmy budú nútené investovať do nových technológií a zvýšiť efektivitu, čo by malo pozitívne dopady na celkovú štruktúru hospodárstva.

Nový vzorec pre výpočet minimálnej mzdy na Slovensku a jeho porovnanie so smernicou EÚ

Nový vzorec

Minimálna mzda sa bude vypočítavať ako 60% priemernej mzdy hospodárstva za predošlý rok. Tento vzorec nahrádza predchádzajúci systém, ktorý sa zakladal na pevných sumách a koeficientoch.

Porovnanie s EU smernicou

Smernica EÚ o primeraných minimálnych mzdách nestanovuje záväzný vzorec pre výpočet minimálnej mzdy. Namiesto toho členským štátom umožňuje stanoviť si vlastné metódy, pokiaľ tieto metódy zaručujú primeranú životnú úroveň. Nový slovenský vzorec je v súlade so smernicou EÚ v tom, že sa zameriava na priemernú mzdu v krajine.

Vplyv zvýšenia minimálnej mzdy na slovenskú ekonomiku a pracovnú silu

Očakávané pozitívne vplyvy

• Zvýšenie kúpnej sily nízkopríjmových zamestnancov a zníženie chudoby.
• Stimulácia domácej spotreby.
• Posilnenie vyjednávacej pozície zamestnancov.

Očakávané negatívne vplyvy

• Zvýšenie nákladov pre firmy, s možným dopadom na ceny tovarov a služieb.
• Zníženie investícií a produktivity.
• Možné prepúšťanie, najmä v menších firmách a v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Presný vplyv bude závisieť od rôznych faktorov, ako napríklad od celkovej ekonomickej situácie, produktivity práce a flexibility trhu práce.

Argumenty obhajcov a odporcov zvýšenia minimálnej mzdy

Argumenty obhajcov

• Zvýšenie životnej úrovne nízkopríjmových zamestnancov.
• Zníženie nerovnosti príjmov.
• Stimulácia ekonomiky.

Argumenty odporcov

• Zvýšenie nákladov pre firmy, s možným dopadom na ceny tovarov a služieb.
• Zníženie investícií a produktivity.
• Strata pracovných miest, najmä v malých firmách a v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Postoj slovenských europoslancov k smernici EÚ o primeraných minimálnych mzdách

Slovenská delegácia v Európskom parlamente sa k smernici EÚ o primeraných minimálnych mzdách postavila rôzne. Niektorí europoslanci smernicu podporili s argumentom, že pomôže zlepšiť životnú úroveň nízkopríjmových zamestnancov v celej EÚ. Iní europoslanci vyjadrili obavy z negatívnych dopadov smernice na slovenskú ekonomiku, najmä na malé firmy a regióny s vysokou nezamestnanosťou.

Očakávané štrukturálne zmeny v slovenskej ekonomike

Zvýšenie minimálnej mzdy môže viesť k nasledovným štrukturálnym zmenám v slovenskej ekonomike:

• Zvýšenie investícií do automatizácie a robotizácie.
• Zmena skladby pracovných miest, s poklesom dopytu po nízkopríjmových prácach.
• Tlak na rast produktivity práce.
• Zvýšenie cien tovarov a služieb.

Presný rozsah a charakter týchto zmien bude závisieť od rôznych faktorov, ako napríklad od reakcie firiem a zamestnancov na zvýšenie minimálnej mzdy a od celkovej ekonomickej situácie.

Zdroje:

1. Podnikajte [online] – Minimálna mzda v roku 2024 – tabuľka
2. Eures [online] – PRIEMERNÉ A MINIMÁLNE MZDY V EÚ
3. Europarlament [online] – Minimálna mzda podľa nového vzorca očami odborníkov
4. Podnikajte [online] – SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii

Foto: Canva, video: YouTube

Autor: Marcel Litvák Feliks