Neefektívnosť školského systému ako brzda budúcnosti
Slovenské stredné školstvo sa dlhodobo borí s problémami, ktoré oslabujú jeho schopnosť pripraviť mladých ľudí na trh práce a na ďalšie štúdium. Jedným z hlavných nedostatkov je neefektívne rozloženie škôl a odborov, ktoré neodzrkadľuje potreby spoločnosti. „Vieme, že až 34 % ponúkaných odborov je dlhodobo neobsadených, pričom mnohé školy sa snažia udržať svoje fungovanie na úkor kvality vzdelávania. Toto je realita, ktorú nemôžeme ignorovať,“ informoval minister školstva Tomáš Drucker. To znamená plytvanie verejnými zdrojmi a zhoršovanie kvality vzdelávania.
Namiesto plošného zatvárania škôl by mala byť cieľom modernizácia, efektívne riadenie a zlepšovanie podmienok pre študentov aj učiteľov. Reformy však musia byť spravodlivé a nesmú ohroziť dostupnosť vzdelania pre sociálne slabšie rodiny a menšie regióny.
Pozítíva zo zahraničia
Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že redukcia počtu škôl nemusí znamenať zníženie kvality vzdelania – naopak, môže ju zlepšiť. Kľúčom však nie je len rušenie škôl, ale ich modernizácia a lepšie prepojenie s trhom práce.
V Nemecku funguje duálny systém vzdelávania, ktorý spája teóriu s praxou v podnikoch. Študenti sa neučia iba z učebníc, ale získavajú reálne skúsenosti v rámci stáží a pracovných programov. Tento model zabezpečuje vysokú uplatniteľnosť absolventov a nízku nezamestnanosť mladých, pretože firmy si vychovávajú budúcich zamestnancov ešte počas štúdia. Až 86 % absolventov duálneho vzdelávania v Nemecku si nájde prácu ihneď po skončení školy.
Podobne aj vo Švajčiarsku je duálne vzdelávanie pevnou súčasťou systému, pričom až 70 % študentov stredných škôl absolvuje kombináciu štúdia a odbornej praxe. Výsledkom je, že švajčiarska ekonomika má dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a mladí ľudia nemusia čakať roky na uplatnenie na trhu práce.
Slovensko by malo nasledovať tento príklad a posilniť odborné vzdelávanie v spolupráci s firmami a priemyselnými partnermi. Namiesto množstva neefektívnych odborov potrebujeme školy, ktoré pripravia absolventov na reálne pracovné výzvy.
Vo Fínsku sa reforma školstva zamerala na kvalitu učiteľov a modernizáciu metód výučby. Znížením počtu škôl sa podarilo zvýšiť investície do infraštruktúry a vytvoriť lepšie podmienky na učenie. Zníženie počtu škôl neznamenalo horšiu dostupnosť vzdelania, pretože štát investoval do dopravy a internátov.
Pre Slovensko by mohol byť riešením väčší dôraz na odborné vzdelávanie prepojené s praxou, regionálne školské centrá so zdieľanými zdrojmi a vyššia flexibilita výučby.
Príklady optimalizácie na Slovensku
V Bratislavskom samosprávnom kraji sa postupne zlučujú školy, čím sa zefektívňuje ich správa a vytvárajú sa silnejšie vzdelávacie inštitúcie. Počet škôl sa znížil z 54 na 47 a kvalita výučby sa zlepšuje investíciami do vybavenia a odborných pedagógov.
Podobný proces prebieha v Žilinskom kraji, kde sa školy nespájajú fyzicky, ale len administratívne, čo umožňuje lepší manažment financií a odbornej prípravy. Tento model v Česku priniesol úsporu 20 % nákladov, pričom kvalita výučby zostala zachovaná.
Košický samosprávny kraj (KSK) plánuje, aby o zachovaní pracovných miest rozhodovali novovzniknuté inštitúcie, ktorých by malo v rámci optimalizácie pribudnúť desať. V Košiciach zároveň vznikne nový internát spojením troch existujúcich zariadení. Zlúčenie župných škôl a školských zariadení by podľa odhadov mohlo v roku 2026 priniesť úsporu 2,3 milióna eur, uviedla hovorkyňa predsedu KSK Katarína Strojná.
Dopady na učiteľov: Ohrozenie alebo príležitosť?
Často sa diskutuje o tom, či optimalizácia znamená hromadné prepúšťanie učiteľov. Faktom je, že Slovensko má akútny nedostatok učiteľov, a preto optimalizácia nemôže viesť k prepúšťaniu, ale skôr k lepším pracovným podmienkam.
Väčšie školy s lepším financovaním môžu ponúknuť učiteľom vyššie platy, stabilnejšie pracovné miesta a kvalitnejšie vybavenie tried. Učitelia by tak neboli ohrození, ale naopak – mali by lepšie podmienky na svoju prácu.
Sociálna spravodlivosť pri optimalizácii
Je dôležité, aby optimalizácia škôl neznamenala obmedzenie dostupnosti vzdelania pre deti zo sociálne slabších rodín a odľahlejších regiónov.
Bezplatná doprava pre všetkých študentov nie je luxus, ale nevyhnutnosť. Ak chceme, aby mali všetci rovnaký prístup k vzdelaniu bez ohľadu na to, kde bývajú, musíme im zabezpečiť možnosť dochádzať do školy bez finančných prekážok. Už dnes študenti do 26 rokov môžu cestovať vlakmi zadarmo, no prečo by to nemohlo platiť aj pre autobusy a mestskú dopravu? V Bratislave a iných mestách síce existujú zľavy, ale aj tie môžu byť pre niektoré rodiny problémom. Ak má byť školstvo skutočne dostupné pre každého, musíme odstrániť aj takúto bariéru – pretože ak nemá študent ako cestovať, je úplne jedno, koľko škôl mu ponúkneme.
Podpora odborov v priemyselných regiónoch Slovenska je kľúčová pre zabezpečenie kvalifikovanej pracovnej sily a regionálneho rozvoja. V regiónoch s vysokou koncentráciou priemyselných podnikov, ako sú napríklad Trenčiansky a Žilinský kraj, je dopyt po špecializovaných odboroch, ktoré zodpovedajú potrebám miestneho trhu práce. Avšak podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR fenomén prekvalifikovanosti je najčastejší u absolventov študijných odborov v oblasti služieb, poľnohospodárstva, veteriny a sociálnych vied, obchodu a práva, čo naznačuje nesúlad medzi ponukou vzdelávacích programov a požiadavkami trhu práce. Preto je nevyhnutné prispôsobiť vzdelávacie programy potrebám priemyselných regiónov, čo môže viesť k zníženiu nezamestnanosti a zvýšeniu konkurencieschopnosti týchto oblastí.
Dôležitým faktorom je tiež udržať kvalitných učiteľov v menších regiónoch, čo je kľúčové pre zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých žiakov. Stimulácia učiteľov, aby zostávali v týchto oblastiach, môže byť dosiahnutá prostredníctvom rôznych motivačných opatrení, ako sú finančné príspevky, poskytovanie služobného bývania či možnosti ďalšieho vzdelávania. Podľa správy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o stave školstva ešte z roku 2013 je jedným z nevyhnutných predpokladov udržateľne dobrého fungovania školstva zabezpečenie kvalifikovaných pedagógov vo všetkých regiónoch, čo pozitívne ovplyvňuje vývoj celej spoločnosti. Implementácia takýchto stimulov môže prispieť k stabilizácii pedagogického zboru v menej rozvinutých oblastiach a zabezpečiť, že aj tamojší žiaci dostanú kvalitné vzdelanie.
Vláda by nemala optimalizáciu využívať ako nástroj škrtov, ale ako investíciu do kvalitnejšieho školstva, ktoré zabezpečí budúcnosť krajiny. Každé euro, ktoré sa dnes ušetrí na školách bez jasného plánu na reinvestíciu, znamená horšie podmienky pre učiteľov, menej moderné vybavenie pre študentov a dlhodobé zaostávanie nášho vzdelávacieho systému.
Optimalizácia škôl nesmie byť len o zatváraní budov a spájaní inštitúcií, ale predovšetkým o posilnení kvality výučby, lepšej dostupnosti odborného vzdelania a podpore inovácií v školstve. Ak sa školy majú spájať, musí to byť spojené s lepším financovaním, modernizáciou učebných pomôcok, zabezpečením kvalitných pedagógov a rozvojom duálneho vzdelávania.
Dobrým príkladom je Nemecko, kde sa do odborného vzdelávania investujú miliardy eur ročne, pretože krajina chápe, že vzdelaná pracovná sila je základom konkurencieschopnosti ekonomiky. Ak namiesto neustálych škrtov Slovensko nasmeruje prostriedky do školstva, môžeme vychovať generáciu, ktorá nebude odchádzať do zahraničia, ale bude budovať budúcnosť doma.
Namiesto neustáleho znižovania výdavkov by mala vláda využiť optimalizáciu ako príležitosť na zlepšenie podmienok v školách. To znamená vyššie platy pre učiteľov, lepšiu technickú vybavenosť škôl, bezplatnú dopravu pre všetkých študentov a prispôsobenie odborov potrebám trhu práce.
Ak dnes investujeme do vzdelania, zajtra nebudeme musieť riešiť masový odchod mladých ľudí do zahraničia, vysokú nezamestnanosť absolventov a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Optimalizácia môže byť pozitívnym krokom, ale len ak sa bude robiť rozumne, premyslene a v prospech študentov, nie len štátnej pokladnice.
Optimalizácia ako príležitosť, nie hrozba
Optimalizácia stredných škôl je nevyhnutná pre zabezpečenie kvalitného a efektívneho vzdelávacieho systému na Slovensku. Ako ministerstvo školstva zdôrazňuje, cieľom nie je rušenie vzdelávania v regiónoch, ale jeho skvalitnenie a prispôsobenie požiadavkám 21. storočia. Moderné školy s kvalitným manažmentom sa stanú silnými partnermi pre zamestnávateľov aj vysoké školy.
V najbližších týždňoch budú samosprávne kraje schvaľovať optimalizačné projekty, ktoré rozhodnú o budúcnosti stredného školstva na Slovensku. Ministerstvo školstva tento proces plne podporuje a je pripravené poskytnúť metodickú pomoc aj finančné investície do modernizácie. Je nevyhnutné, aby všetci aktéri pristupovali k týmto zmenám zodpovedne a s cieľom posunúť naše školstvo vpred.
FAQ:
1. Znamená optimalizácia zatváranie škôl a zhoršenie dostupnosti vzdelania?
Nie, optimalizácia nie je o rušení vzdelávacích príležitostí, ale o ich skvalitnení. Cieľom nie je zatvárať školy bez náhrady, ale vytvoriť silnejšie a lepšie vybavené vzdelávacie centrá. V regiónoch zostanú dostupné školy, ktoré ponúknu lepšie podmienky pre žiakov aj učiteľov.
Ak sa niektoré menšie školy zlúčia do väčších celkov, študenti budú mať prístup k lepším učebným materiálom, modernejším laboratóriám a špecializovaným pedagógom. Navyše, ak by hrozilo, že by v niektorom regióne nebola dostupná vzdelávacia inštitúcia, môže byť udelená výnimka a škola zachovaná.
Zahraničné skúsenosti ukazujú, že zníženie počtu škôl nemusí znamenať horšiu dostupnosť vzdelania. Napríklad vo Fínsku po reforme školstva štát investoval do dopravy a internátov, aby sa zabezpečila dostupnosť škôl pre všetkých študentov bez ohľadu na ich bydlisko.
2. Neprídu učitelia o prácu?
Nie, optimalizácia neznamená hromadné prepúšťanie učiteľov. Práve naopak – školstvo dnes zápasí s akútnym nedostatkom pedagógov.
Cieľom optimalizácie je vytvoriť lepšie pracovné podmienky a zabezpečiť stabilitu zamestnania pre učiteľov. Väčšie a lepšie organizované školy umožnia zvýšenie platov, stabilnejšie pracovné miesta a zníženie administratívnej záťaže učiteľov.
Navyše, zlúčením viacerých menších škôl do jednej môže vzniknúť silnejší pedagogický kolektív, ktorý si môže lepšie rozložiť pracovnú záťaž. V praxi to znamená, že učitelia budú mať viac priestoru na odborný rozvoj a menšiu byrokraciu.
V prípade odborov, ktoré budú zrušené, môžu učitelia prejsť do iných škôl alebo sa rekvalifikovať, pričom ministerstvo školstva garantuje podporu v týchto procesoch.
3. Nepovedie optimalizácia k odlivu mozgov z regiónov?
Práve naopak – cieľom optimalizácie je zabrániť odlivu študentov do iných miest alebo do zahraničia tým, že sa v regiónoch vytvoria moderné vzdelávacie centrá so silnou odbornou prípravou a kvalitnými učiteľmi.
Ak sa nebudú robiť žiadne reformy, hrozí, že mladí ľudia budú naďalej hľadať kvalitnejšie školy mimo svojho regiónu. Dnes sa stáva, že študenti z menších miest a dedín odchádzajú na štúdium do Bratislavy, Košíc či do Česka, pretože veria, že tam získajú lepšie vzdelanie.
Ak sa zlepší kvalita výučby v regiónoch, študenti budú mať dôvod zostať. Preto optimalizácia musí ísť ruka v ruke s investíciami do moderných učební, odborných praxí a duálneho vzdelávania, ktoré im pomôžu uplatniť sa priamo v ich regióne.
4. Nebude to znamenať centrálne riadenie škôl z Bratislavy?
Nie, školstvo nebude riadené centrálne z Bratislavy. Plány optimalizácie vypracúvajú jednotlivé samosprávne kraje, ktoré najlepšie poznajú regionálne špecifiká a potreby svojich škôl.
Ministerstvo školstva nastavilo len rámec optimalizácie, ale samotné rozhodnutia robia kraje v spolupráci so školami, zriaďovateľmi a verejnosťou.
Každý región si môže prispôsobiť riešenia podľa svojich potrieb, či už ide o odborné školy, gymnáziá alebo internáty. To znamená, že napríklad v priemyselných oblastiach môže byť kladený dôraz na odborné vzdelávanie, zatiaľ čo v mestách na gymnázia a prípravu na vysoké školy.
5. Má spojenie rôznych typov škôl zmysel?
Áno. Zlúčenie odborných škôl do väčších vzdelávacích centier môže priniesť mnoho výhod:
Zlúčením škôl sa špecializované učebne a laboratóriá využijú naplno, čím sa zníži plytvanie zdrojmi. Študenti budú mať častejší prístup k modernému vybaveniu a praktickým cvičeniam, ktoré zlepšia ich odborné zručnosti.
Silnejšie vzdelávacie centrá majú väčšiu šancu získať financie na obnovu učební, techniky či didaktických pomôcok. Vďaka vyššiemu rozpočtu budú môcť školy investovať do nových technológií a inovácií, ktoré pripravia študentov na požiadavky trhu práce.
V Kampuse v Starej Ľubovni sa zlúčili tri školy, čo umožnilo efektívnejšie využívanie učiteľov aj špecializovaných učební. Študenti tak majú lepší prístup k modernému vzdelaniu a vybaveniu, ktoré by si samostatné školy nemohli dovoliť.
Zdroje: https://www.minedu.sk/optimalizacia-strednych-skol-je-nevyhnutna-ministerstvo-skolstva-vyzyva-na-zodpovedne-rozhodnutia/
https://www.trend.sk/spravy/najviac-prekvalifikovanych-zamestnancov-je-oblasti-sluzieb-polnohospodarstva
Braňo Balogh
