Minimálna mzda porastie. Zamestnanci si polepšia nie len finančne ale aj právami

Minimálna mzda porastie. V roku 2024 sme svedkami zásadných zmien v legislatíve týkajúcej sa pracovného práva na Slovensku, ktoré majú za cieľ zlepšiť pracovné podmienky a zabezpečiť spravodlivejšie odmeňovanie zamestnancov. Tieto zmeny, vychádzajúce z potreby adaptácie na súčasné ekonomické a sociálne prostredie, sú pozitívnym krokom vpred k zabezpečeniu dôstojnej práce a životnej úrovne pre všetkých.

Minimálna mzda. Úprava minimálnej mzdy: krok k spravodlivejšej spoločnosti

Zvýšenie minimálnej mzdy na 60 percent z priemernej mzdy je významným krokom k zabezpečeniu, že zamestnanci môžu žiť dôstojným životom zo svojho príjmu. Tento krok nie len že zabezpečuje lepšiu životnú úroveň pre zamestnancov, ale tiež posilňuje ekonomiku tým, že zvyšuje kúpnu silu občanov. Zvýšenie minimálnej mzdy podporuje aj koncept spravodlivého rozdelenia bohatstva a je v súlade s európskymi smernicami o primeraných minimálnych mzdách. Vzhľadom na tento trend, v roku 2026 sa očakáva, že minimálna mzda by mohla dosiahnuť úroveň 920 eur, čo je významný pokrok k zabezpečeniu dôstojnej práce pre všetkých.

Podpora kolektívneho vyjednávania

Druhým významným opatrením je podpora kvality kolektívneho vyjednávania. To zahŕňa opatrenia na zvýšenie miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním a podporu konštruktívnych rokovaní o mzdách medzi sociálnymi partnermi. Týmto sa zvyšuje právna úprava tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá by mala byť záväzná aj pre ďalších zamestnávateľov v tom istom odvetví. Tieto zmeny sú zamerané na zjednotenie sociálnych podmienok a posilnenie práv zamestnancov.

Praktické tipy na zlepšenie pracovného prostredia

Zatiaľ čo legislatívne zmeny sú kľúčové, existuje niekoľko praktických krokov, ktoré môžu zamestnávatelia podniknúť na zlepšenie pracovného prostredia a podporu zamestnancov:

1. Transparentnosť a komunikácia: Udržiavajte otvorenú komunikáciu s vašimi zamestnancami o zmene minimálnej mzdy a o tom, ako to ovplyvní ich odmeňovanie.
2. Vzdelávanie o právach: Poskytujte zamestnancom pravidelné školenia a informácie o ich právach a povinnostiach, ako aj o výhodách kolektívneho vyjednávania.
3. Podpora profesionálneho rozvoja: Investujte do rozvoja zručností vašich zamestnancov, čím zvýšite ich hodnotu na trhu práce a podporíte ich

Poučenie zo zahraničia: Inovácie v právnych predpisoch a ich dopad

Pri pohľade na zmeny v minimálnej mzde a právach zamestnancov na Slovensku je užitočné porovnať tieto reformy s iniciatívami v susedných štátoch, ako sú Česko, Poľsko, Maďarsko a Rakúsko, ale aj s prístupmi v širšom medzinárodnom kontexte, napríklad v Európskej únii a Spojených štátoch amerických. Tieto príklady môžu poslúžiť ako inšpirácia pre ďalší rozvoj a implementáciu efektívnych stratégií v oblasti pracovného práva.

1. Česko sa v posledných rokoch zameriavalo na zvyšovanie minimálnej mzdy s cieľom zabezpečiť, že odmeňovanie zamestnancov zodpovedá nákladom na život. Podobne ako Slovensko, aj Česko čelí výzvam spojeným s udržaním rovnováhy medzi životnými nákladmi a príjmami zamestnancov.
2. Poľsko zaviedlo rad opatrení zameraných na zlepšenie podmienok práce, vrátane zvýšenia minimálnej mzdy a posilnenia ochrany zamestnancov na pracovisku. Tieto kroky prispievajú k sociálnej spravodlivosti a ekonomickej rovnováhe.
3. Maďarsko nedávno aktualizovalo svoje pracovné právo s cieľom zvýšiť flexibilitu na trhu práce, zatiaľ čo súčasne sa snaží zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie a pracovné podmienky pre zamestnancov.
4. Rakúsko je známe svojím silným sociálnym dialógom a efektívnym kolektívnym vyjednávaním, ktoré zabezpečujú, že zmeny v právnych predpisoch a pracovných podmienkach sú vyvážené a odzrkadľujú potreby všetkých zúčastnených strán.
5. Na medzinárodnej úrovni, Európska únia prijíma iniciatívy zamerané na zabezpečenie, aby minimálne mzdy v členských štátoch boli dostatočné na pokrytie životných nákladov, zatiaľ čo v Spojených štátoch existujú diskusie o zvýšení federálnej minimálnej mzdy s cieľom riešiť problémy s nerovnosťou príjmov.

Inštitút minimálnej mzdy má viacero cieľov

1. Ochrana nízkopríjmových zamestnancov: Minimálna mzda slúži ako bezpečnostná sieť pre nízkopríjmových zamestnancov, aby im garantovala aspoň základnú úroveň životného štandardu. Zamedzuje tak tzv. “mzdovej chudobe”, kedy by mzdy klesli pod úroveň, ktorá je potrebná na pokrytie základných životných potrieb.

2. Stimulácia hospodárstva: Zvýšenie minimálnej mzdy môže viesť k rastu spotreby, pretože nízkopríjmoví zamestnanci s väčšou pravdepodobnosťou minú svoje mzdy na tovary a služby. To môže stimulovať hospodársky rast a tvorbu nových pracovných miest.

3. Zníženie nerovnosti: Minimálna mzda môže pomôcť znížiť príjmové rozdiely v spoločnosti, pretože zvyšuje mzdy nízkopríjmových zamestnancov rýchlejšie ako mzdy vysoko príjmových zamestnancov.

4. Podpora sociálnej inklúzie: Zvýšením životnej úrovne nízkopríjmových zamestnancov môže minimálna mzda prispieť k ich sociálnej inklúzii a znížiť riziko chudoby a sociálneho vylúčenia.

5. Posilnenie vyjednávacej pozície zamestnancov: Minimálna mzda môže posilniť vyjednávaciu pozíciu zamestnancov voči zamestnávateľom, pretože im dáva istotu, že nemôžu byť nútení pracovať za mzdu, ktorá je pod úrovňou životného minima.

Inštitút minimálnej mzdy má aj svoje nevýhody, ako napríklad:

1. Nárast nezamestnanosti: Zvýšenie minimálnej mzdy môže viesť k strate pracovných miest, pretože niektorí zamestnávatelia nebudú schopní alebo ochotní platiť vyššie mzdy.

2. Zníženie konkurencieschopnosti: Zvýšenie minimálnej mzdy môže znížiť konkurencieschopnosť firiem, ak povedie k rastu cien tovarov a služieb.

3. Inflácia: Zvýšenie minimálnej mzdy môže viesť k inflácii, ak sa firmy pokúsia preniesť náklady na vyššie mzdy na spotrebiteľov.

4. Náklady pre štát: Zvýšenie minimálnej mzdy môže viesť k rastu nákladov pre štát, pretože sa zvýšia výdavky na sociálne dávky a programy boja proti chudobe.

Je dôležité poznamenať, že vplyv minimálnej mzdy na ekonomiku je komplexný a závisí od rôznych faktorov, ako napríklad od výšky minimálnej mzdy, od stavu hospodárstva a od štruktúry trhu práce.

Zhrnutie: Inštitút minimálnej mzdy má svoje klady aj zápory. Je dôležité zvážiť všetky aspekty pri posudzovaní jeho vplyvu na ekonomiku a na životnú úroveň nízkopríjmových zamestnancov.

Prehľad minimálnej mzdy v jednotlivých krajinách EÚ v roku 2024

Výška minimálnej mzdy v krajinách EÚ sa v roku 2024 značne líši. Najvyššiu minimálnu mzdu má Luxembursko (2 571 €), nasleduje Nemecko (2 054 €) a Írsko (2 146 €). Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Bulharsko (477 €), Severné Macedónsko (360 €) a Albánsko (385 €).

Poznámky:

• N/A – v danej krajine nie je minimálna mzda stanovená zákonom.
• Tabuľka uvádza nominálne hodnoty minimálnej mzdy. Pre porovnanie životnej úrovne v rôznych krajinách je dôležité zohľadniť aj paritu kúpnej sily.
• Údaje v tabuľke pochádzajú z rôznych zdrojov a nemusia byť úplne aktuálne.

Zdroje

1. Ministerstvo práce [online] – Vyššia minimálna mzda a zlepšenie práv zamestnacov vďaka novele ministerstva práce
2. Inštitút zamestnanosti [online] – Minimálna mzda v EÚ
3. Startitup [online] – Minimálna mzda 2 571 eur nie je výmyslom. V týchto európskych krajinách dostaneš najviac

Foto: Ministerstvo práce

Autor: Marcel Litvák Feliks