Druhé aprílové ráno roku 2025 sa zapíše ako „Deň oslobodenia“ – tak to nazval Donald Trump, keď pred davom fanúšikov spustil novú vlnu tarifného nacionalizmu. V skutočnosti však išlo o ekonomickú explóziu, ktorej tlaková vlna zasiahla nielen Áziu, ale aj spojencov z Európy. „Amerika si konečne berie späť, čo jej patrí,“ vyhlásil, no podľa analytikov WSWS ide skôr o maskovanie rastúceho sociálneho napätia v USA prostredníctvom vonkajšieho nepriateľa.
Trumpov ekonomický program nie je len volebným marketingom, ale odrazom hlbokej štrukturálnej krízy globálneho kapitalizmu. Ako upozorňuje WSWS, obchodná vojna nie je len konflikt medzi štátmi, ale „odraz triednej vojny vo vnútri spoločností, kde vládnuca trieda presúva krízu na bedrá pracujúcich cez infláciu, prepúšťanie a rozvrat verejných služieb“. Tarify teda nie sú ochranou, ale útokom – maskovaným vlastenectvom.
Európa: spojenci ako rukojemníci
Zatiaľ čo Trump ochotne udeľuje výnimky Kanade či Mexiku, európski partneri čelia 20 % ciel na tovar a 25 % na autá. Odozva z Bruselu je zatiaľ diplomatická, no podľa mnohých analytikov je EÚ v pasívnej defenzíve. Ako píše LA Times, „Geopoliticky je vyhodiť do vzduchu naše spojenectvá a globálnu ekonomiku v mene „sebestačnosti“ nepochopiteľne idiotské..“
Pre Slovensko, ktorého ekonomika stojí na vývoze áut a elektroniky, sú tieto opatrenia vážnou hrozbou. Automobilky ako Volkswagen či Kia môžu znížiť výrobu určenú pre americký trh – a následky pocítia stovky slovenských dodávateľov. Vláda sa síce snaží komunikovať so zasiahnutými firmami, no reálny plán chýba.
Alternatíva, ktorá neprišlia
EÚ mohla v uplynulých rokoch znížiť závislosť od USA, investovať do sociálnej transformácie a silnejších väzieb s globálnym Juhom. Namiesto toho sa spoliehala na „euro-atlantickú jednotu“, ktorá sa však v krízových chvíľach ukazuje ako jednostranná.
Jednou z najčastejšie diskutovaných možností reakcie Európskej únie na americké clá je zavedenie zrkadlových (recipročných) ciel – teda uvaliť rovnaké sadzby na americký tovar vstupujúci na európsky trh. Takéto opatrenie by bolo politicky populárne, najmä medzi domácimi výrobcami a odbormi, ktoré vnímajú Trumpove opatrenia ako neférový útok. Mnohé členské štáty, vrátane Francúzska a Talianska, už naznačili, že „EÚ nemôže ostať paralyzovaná“. No realita nie je taká jednoduchá.
Čomu čelíme?
Zavedením ciel na americké výrobky – napríklad poľnohospodársku techniku, energetické zariadenia či IT produkty – by EÚ vyslala jasný politický signál, že je schopná brániť svoje záujmy. Krátkodobo by to mohlo podporiť niektorých európskych výrobcov. Avšak dlhodobo by odvetné clá pravdepodobne zhoršili už aj tak krehkú makroekonomickú situáciu v EÚ.
Ak by Európska únia pristúpila k zrkadlovým clám ako odpovedi na Trumpove opatrenia, spotrebitelia by pravdepodobne veľmi rýchlo pocítili konkrétne dôsledky – napríklad výrazné zdraženie amerických technológií, softvéru a farmaceutických výrobkov. Produkty ako iPhony, operačné systémy, lieky na báze mRNA alebo špecifické onkologické terapie, ktoré sa v EÚ bežne dovážajú zo Spojených štátov, by mohli zdražieť o 15 až 25 % v závislosti od typu clo–reakcie. Tieto náklady by sa preniesli priamo na koncového spotrebiteľa, prípadne na verejné zdravotníctvo. Okrem toho by clá mohli narušiť globálne dodávateľské reťazce, najmä v oblasti polovodičov (kde sú USA kľúčovým exportérom technologických uzlov), biotechnológií či komponentov pre veterné turbíny a elektrické siete – tie sú kritické pre európsky Green deal.
Podľa bývalej obchodnej komisárky EÚ, Cecilie Malmstrom, clá na dovoz automobilov, ktoré zaviedol prezident Trump, nielenže poškodia európsky automobilový priemysel, ale budú mať negatívny dopad aj na amerických spotrebiteľov. Tieto clá pravdepodobne zvýšia ceny áut v USA, čo zníži dostupnosť vozidiel pre amerických zákazníkov a môže spomaliť predaj na domácom trhu.
Narušenie obchodných reťazcov
Takéto narušenie by zasiahlo aj výrobu v krajinách ako Slovensko, ktoré sú napojené na nemecký a francúzsky high-tech priemysel. Situáciu by navyše mohla dramaticky zhoršiť reeskalácia napätia: Donald Trump už medzičasom vyhlásil, že ak EÚ odvetne potrestá americký priemysel, okamžite zavedie druhé kolo c ciel konkrétne na „luxusné nemecké automobily a francúzske vína“.
Prezident Donald Trump nedávno pohrozil zavedením 200% cla na európske vína, šampanské a ďalšie alkoholické nápoje v prípade, že Európska únia pristúpi k plánovanému 50% clu na americkú whiskey. Táto hrozba vyvolala obavy medzi európskymi producentmi vína a šampanského, najmä vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku, kde by takéto clá mohli mať výrazný negatívny dopad na export a ekonomiku. Ide o symbolicky dôležitý tovar, ktorý má zároveň vysokú pridanú hodnotu a veľkú zamestnanosť v regióne. Tento krok by mohol spustiť celý reťazec eskalácií, ktorý by nakoniec ekonomicky poškodil nielen USA a EÚ, ale aj menšie krajiny ako Slovensko, ktoré v tomto súboji veľmocí nemajú manévrovací priestor, ale ponesú časť dôsledkov.
Čínska paralela
Historicky najbližšiu paralelu k súčasnej situácii ponúka obchodná vojna medzi USA a Čínou v rokoch 2018 až 2020 počas prvej administratívy Donalda Trumpa. Vtedy obe veľmoci postupne zvyšovali clá na stovky miliárd dolárov v dovoze, čo vyvolalo reťazovú reakciu na globálnych trhoch. Dôsledky boli citeľné: svetový obchod sa výrazne spomalil a Medzinárodný menový fond znížil v roku 2019 predpoveď globálneho rastu HDP o 0,8 % práve kvôli obchodným napätiam. V USA došlo k zdraženiu elektroniky a potravín, čo zasiahlo spotrebiteľov a vyvolalo nespokojnosť medzi poľnohospodármi, ktorí nakoniec dostali vládne kompenzácie vo výške 28 miliárd dolárov. Na druhej strane Čína začala systematicky diverzifikovať svoje hospodárske väzby, odkláňať sa od amerických dodávateľov a budovať paralelné ekonomické štruktúry – čo dnes vidíme v podobe zintenzívnenej spolupráce v rámci RCEP (Regionálneho komplexného hospodárskeho partnerstva) a akcelerácie technologickej samostatnosti v oblasti čipov, AI či biotechnológií. Táto epizóda ukazuje, že dlhodobé obchodné spory nevedú k víťazstvu jednej strany, ale k fragmentácii globálnej ekonomiky, pri ktorej stratí každý – len niekto pomalšie.
Prečo je EÚ zraniteľnejšia než USA?
Európska únia je silne exportne orientovaná – podľa Eurostatu tvoria exporty 47 % HDP eurozóny (oproti 12 % v USA). To znamená, že akýkoľvek výpadok na trhu ako USA je okamžite citeľný. Navyše, mnohé členské krajiny už dnes balansujú na hrane hospodárskeho spomalenia (Nemecko a Taliansko majú len minimálny rast, Francúzsko stagnuje).
Zavedenie odvetných ciel tak môže zatlačiť kontinent do recesie: oslabenie vývozu + rast cien importov + neistota pre investorov = negatívna trojkombinácia.
Slovensko: málo času, veľké rozhodnutia
Slovensko potrebuje vlastnú verziu „obranného plánu“ – nie ako administratívny dokument, ale ako reálnu sústavu opatrení, ktoré by kombinovali rýchlu podporu najohrozenejším sektorom, silný hlas v európskej politike a odvážne sociálno-ekonomické inovácie. Priemyselné regióny ako západné Slovensko, kde výroba automobilov, elektroniky či komponentov priamo závisí na exporte, potrebujú okamžité sociálne a investičné štíty. To znamená priame dotácie na udržanie zamestnanosti, daňové úľavy pre strategické firmy a verejné investície do diverzifikácie výroby – napríklad do batérií, zelenej energetiky alebo kolektívnej dopravy. Tieto opatrenia však nemôžu byť iba zhora nadiktované ministerstvami či korporátnymi lídrami.
Zapojenie pracujúcich
Ak majú byť opatrenia efektívne, mali by vychádzať z priameho zapojenia pracujúcich, či už cez odborové organizácie, alebo regionálne rozvojové rady či zamestnanecké zastúpenie vo vedení podnikov. Bez presunu časti rozhodovacej moci z nadnárodných korporácií na verejnosť, vrátane zamestnancov a komunít, sa z týchto kríz stane iba ďalší „zápas elít“ – medzi Washingtonom, Bruselom, Berlínom a Pekingom – kde bežní ľudia budú len štatistickou škodou. Slovensko nemá silu meniť globálne procesy samo, ale môže presadiť v rámci EÚ koalíciu periférnych štátov – s Českom, Maďarskom, Rumunskom či Bulharskom – ktoré budú žiadať rovnakú mieru ochrany ako majú kľúčové krajiny západu. Potichu dúfať, že si Trump „rozmyslí“ clá, nestačí. Obchodná vojna nie je epizódou, ktorú prečkáme. Je to nová norma globálneho kapitalizmu, kde len aktívna, demokraticky riadená a sociálne spravodlivá ekonomická politika dokáže ochrániť pracovné miesta, dôstojnosť a budúcnosť regiónov, ako je Slovensko.
Svet sa mení a spolu s ním aj pravidlá, ktoré po desaťročia formovali globálny obchod. Či už ide o tarify, reťazce, technologickú autonómiu alebo pracovné práva, jedno je isté, pasivita je najdrahšou možnosťou. Slovensko, malá a vysoko otvorená ekonomika, sa ocitá na križovatke. Buď prijme výzvu ako príležitosť na transformáciu, alebo sa stane jednou z mnohých tichých obetí v zápase veľmocí. Otázkou už nie je, či príde ďalší otras, ale ako naň budeme pripravení. A práve teraz sa rozhoduje, kto bude niesť jeho náklady a kto z neho dokáže vyjsť silnejší.
Braňo Balogh
Zdroje: https://www.wsws.org/en/articles/2025/03/14/tfln-m14.html
https://www.cbsnews.com/news/trump-tariffs-china-trade-war-experts-on-long-term-implications
https://www.latimes.com/opinion/story/2025-03-31/trump-inflation-prices-tariffs-trade-deficit
