Predvolebná diskusia v Bratislave, organizovaná Hospodárskym a sociálnym výborom SR a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, priniesla názory kandidátov na eurovoľby. Diskutujúci sa zamerali na harmonizáciu pracovného práva, umelú inteligenciu, 4-dňový pracovný týždeň a poľnohospodársku politiku, pričom každý kandidát prispel svojimi perspektívami na budúcnosť Európy.
Diskusie sa zúčastnili Branislav Ondruš (HLAS – sociálna demokracia), Ján Oravec (SaS), Katarína Roth Neveďalová (SMER-SDD), Lucia Yar (Progresívne Slovensko) a Viliam Karas (KDH).
Harmonizácia pracovného práva
Branislav Ondruš vyzdvihol význam rovnakých práv pre slovenských pracovníkov ako majú ich kolegovia v západných krajinách EÚ. „EÚ nie je len úniou kapitálu ale aj úniou, ktorá slúži ľuďom,“ poznamenal Ondruš. Katarína Roth Neveďalová poukázala na problémy slovenských pracovníkov v zahraničí a nedodržiavanie práv zamestnancov niektorými firmami na Slovensku.
Ján Oravec upozornil, že prirýchla harmonizácia môže poškodiť slovenskú ekonomiku. Lucia Yar z Progresívneho Slovenska zdôraznila potrebu odstraňovania bariér na pracovnom trhu, no poznamenala, že absolútna harmonizácia nie je momentálne reálna. „Absolútna harmonizácia nie je momentálne na programe dňa,“ povedala Yar.
Ján Oravec uviedol, že harmonizácia by mala byť zameraná najmä na technické štandardy, aby sa zachovala konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Viliam Karas z KDH zdôraznil, že pre kresťanskú demokraciu je sociálna spravodlivosť kľúčová. „Vítame mnohé minimálne štandardy, ktoré nás EÚ núti prijať, no na druhej strane každé opatrenie musí byť udržateľné,“ povedal Karas.
Umelá inteligencia
Diskusia o umelej inteligencii (AI) bola ďalšou dôležitou témou. Branislav Ondruš uviedol, že technologické inovácie by mali byť využité v prospech ľudí, čo by mohlo umožniť aj zavedenie 4-dňového pracovného týždňa. „Technologický pokrok nepriniesol ohrozenie pracovných miest, len zmenu,“ povedal Ondruš.
Katarína Roth Neveďalová zdôraznila potrebu adaptácie vzdelávacieho systému na rýchlo sa meniaci pracovný trh, kým Ján Oravec varoval, že AI viac ohrozuje duševne pracujúcich ako manuálnych pracovníkov. Viliam Karas nastolil otázku ochrany pred „veľkým bratom“ a potrebu regulácie AI.
4-dňový pracovný týždeň
„Keďže hranice pracovného času dnes riadi európska legislatíva, kratší pracovný týždeň je celoeurópska záležitosť. Samozrejme, nechcem, aby nám Európsky parlament nariadil 4 pracovné dni. Na to nie sme pripravení. Ale postupne by sme pracovný čas skracovať mali, najskôr v priemysle a službách, v ktorých technológie (stroje) môžu nahradiť ľudskú prácu. Pretože práve dostatok ľudí ochotných pracovať dlho a lacno nenúti firmy investovať do modernizácie,“ vyhlásil Branislav Ondruš.
Lucia Yar verí, že 4-dňový pracovný týždeň je dosiahnuteľný, ak ho štát uzákoní. Katarína Roth Neveďalová upozornila na úskalia v niektorých povolaniach, ako sú učitelia. Ján Oravec označil tému za populistickú a upozornil na konkurenciu z Ázie. Viliam Karas nevidí prekážky v zavedení 4-dňového pracovného týždňa, no zdôrazňuje potrebu technologického rozvoja.
Poľnohospodárska politika
V záverečnom bloku sa diskutujúci zhodli, že rozdiely v priamych platbách medzi starými a novými členskými krajinami sú stále veľkým problémom pre slovenské poľnohospodárstvo. Ján Oravec vyjadril sklamanie nad nedodržaním sľubov o vyrovnaní podmienok. Viliam Karas a Katarína Roth Neveďalová zdôraznili potrebu potravinovej sebestačnosti a diverzifikácie poľnohospodárskej produkcie.
Branislav Ondruš kritizoval nevýhodné podmienky vyrokované pri vstupe do EÚ a Lucia Yar poukázala na problémy v rozdeľovaní priamych platieb. Karas dodal, že za nevyplatenie platieb nesie zodpovednosť naša vláda.
Ďalším dôležitým aspektom diskusie bolo vzdelávanie a príprava na budúce výzvy, ktoré prináša technologický pokrok. Kandidáti sa zhodli na tom, že vzdelávací systém musí byť flexibilný a pripravený na neustále zmeny pracovného trhu. Potravinová sebestačnosť a modernizácia poľnohospodárstva boli tiež kľúčovými bodmi, ktoré budú dôležité pre budúcnosť Slovenska v rámci EÚ.
Aké sú hlavné výhody a nevýhody harmonizácie pracovného práva v EÚ?
Harmonizácia pracovného práva v EÚ prináša výhody ako rovnaké pracovné práva a ochranu pre všetkých pracovníkov, čo zlepšuje mobilitu a zjednodušuje administratívu pre firmy pôsobiace vo viacerých krajinách. Zároveň však môže mať nevýhody, ako negatívny dopad na ekonomiku krajín s nižšou ekonomickou úrovňou, kde zvýšené pracovné štandardy zvyšujú náklady pre podniky, a môže obmedziť flexibilitu členských štátov prispôsobiť svoje pracovné právo špecifickým potrebám.
Ako môže umelá inteligencia ovplyvniť zamestnanosť na Slovensku?
Umelá inteligencia (AI) automatizuje určité pracovné úlohy, čo môže viesť k zániku niektorých pracovných miest, najmä v oblasti manuálnej práce. Na druhej strane však AI prináša príležitosti na vznik nových pracovných miest v oblastiach, ako sú IT a technologické inovácie, a môže zvýšiť produktivitu práce, ak sa pracovníci dokážu prispôsobiť a presunúť na nové pozície, ktoré AI generuje.
Čo je potrebné na zavedenie 4-dňového pracovného týždňa v praxi?
V praxi je potrebné zabezpečiť, aby zamestnanci dokázali za štyri dni vyprodukovať rovnaký objem práce ako za päť, čo vyžaduje zvýšenie produktivity a modernizáciu pracovných procesov. Okrem toho je dôležité legislatívne upraviť pracovné právo a poskytnúť podporu firmám pri adaptácii na nové podmienky, aby tento model bol ekonomicky udržateľný a prospešný pre zamestnancov aj zamestnávateľov.
Prečo sú rozdiely v priamych platbách medzi členskými krajinami EÚ problémom pre slovenské poľnohospodárstvo?
Rozdiely v priamych platbách medzi členskými krajinami EÚ sú problémom pre slovenské poľnohospodárstvo, pretože slovenskí farmári dostávajú menej podpory v porovnaní so svojimi západoeurópskymi kolegami, čo ich stavia do nevýhodnej konkurenčnej pozície. Tieto rozdiely bránia rovnakým podmienkam pre všetkých a sťažujú slovenským farmárom investovať do modernizácie a zvyšovania efektivity, čo môže ohroziť potravinovú sebestačnosť krajiny.
Aké opatrenia môžu podporiť potravinovú sebestačnosť Slovenska?
Na podporu potravinovej sebestačnosti Slovenska je potrebné zaviesť opatrenia, ako sú zvýšenie investícií do poľnohospodárskej infraštruktúry, podpora miestnych farmárov prostredníctvom priamych platieb a dotácií, a zefektívnenie distribučných kanálov pre lokálne produkty. Dôležitá je aj diverzifikácia poľnohospodárskej produkcie a implementácia inovatívnych technológií, ktoré zvyšujú výnosy a odolnosť voči klimatickým zmenám.
