Česká republika: Vďaka spolupráci Slovensko inovuje sociálny systém

Česká republika spolupracuje so Slovenskom. Príklad spolupráce medzi Slovenskom a Českou republikou ukazuje, ako môže vzájomná inšpirácia a delenie sa o skúsenosti výrazne prispieť k inovácii a efektívnosti sociálnych systémov. Tento prístup nie je len o výmene myšlienok, ale aj o spoločnom hľadaní a implementácii riešení, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na životy občanov oboch krajín.

Česká republika. Dôchodkový systém na prahu zmien

Diskusie o dôchodkovom systéme a jeho reforme medzi Slovenskom a Českou republikou sú príkladom, ako môže byť spolupráca medzi štátmi prospešná. Obzvlášť zaujímavý je návrh zavedenia dôchodkového stropu, ktorý by odzrkadľoval náročnosť povolania. Takýto systém by nemal len zabezpečiť spravodlivejšie odmeňovanie pracovnej námahy, ale aj motivovať mladých ľudí zvážiť kariéru v odvetviach, ktoré sú pre spoločnosť kriticky dôležité, avšak často nedocenené.

Inovácie v sociálnych službách

Sociálne služby predstavujú ďalšiu kľúčovú oblasť, v ktorej sa Slovensko snaží čerpať z českých skúseností. Reforma financovania sociálnych služieb, ktorá je na Slovensku naplánovaná na rok 2026, má potenciál výrazne zlepšiť dostupnosť a kvalitu starostlivosti o odkázané osoby. Vzorom je český prístup, kde podobné systémy už fungujú a prinášajú pozitívne výsledky. Dôležité je, že takéto zmeny vyžadujú nielen legislatívne úpravy, ale aj budovanie povedomia a podporu medzi občanmi.

Zamestnávanie cudzincov a demografické výzvy

Téma zamestnávania cudzincov sa v kontexte spolupráce dvoch krajín javí ako veľmi aktuálna, najmä vzhľadom na demografické výzvy, ktorým Európa čelí. Efektívne politiky zamestnávania môžu pomôcť nielen zmierniť dôsledky starnutia populácie, ale aj podporiť hospodársky rast. Práve tu sa ukazuje význam vzájomného učenia sa a adaptácie osvedčených praxí, aby sa podporila integrácia zahraničných pracovníkov za podmienok, ktoré sú prospešné pre obe strany – pre cudzincov aj pre prijímajúce komunity.

Význam otvorenej komunikácie

Kľúčom k úspechu všetkých týchto iniciatív je otvorená a pravidelná komunikácia medzi zainteresovanými stranami. Len tak je možné dosiahnuť skutočný pokrok a zabezpečiť, aby navrhované zmeny boli v súlade s potrebami a očakávaniami občanov. Preto je neustála výmena názorov, ako aj zapojenie odbornej a laickej verejnosti do diskusie, nevyhnutnou súčasťou procesu.

Smerom k udržateľnej budúcnosti: Spolupráca krajín

Ambícia prekonať súčasné výzvy a posunúť sociálne systémy na novú úroveň je jasným dôkazom záväzku Slovenska a Českej republiky k zabezpečeniu udržateľnej budúcnosti pre ich občanov. Táto spolupráca je príkladom, že aj v náročných časoch môžu byť solidarita a vzájomná pomoc medzi národmi kľúčom k prosperite a sociálnej stabilite.

V konečnom dôsledku, s pozitívnym prístupom a ochotou učiť sa jeden od druhého, môžu Slovensko a Česká republika dosiahnuť významný pokrok vo vývoji svojich sociálnych systémov, ktorý bude slúžiť ako vzor pre ďalšie krajiny. To všetko v duchu spolupráce, ktorá prekračuje hranice a dokazuje, že spoločné úsilie môže priniesť pozitívne zmeny.

Spolupráca a inovácie v sociálnych systémoch nie sú len o dobrom susedstve medzi Slovenskom a Českou republikou. V širšom kontexte sú toto témy, ktoré rezonujú na celosvetovej úrovni, pričom mnohé štáty a medzinárodné organizácie vyvíjajú úsilie o vytvorenie udržateľnejších a efektívnejších sociálnych systémov. Pre hlbšie pochopenie, ako sa iné krajiny a regióny vyrovnávajú s podobnými výzvami, je užitočné pozrieť sa na niektoré príklady a skúsenosti zo susedných štátov Slovenska, ako aj z Európskej únie a celého sveta.

Príklady a skúsenosti:

• Česko: V oblasti dôchodkových reforiem Česko nedávno prijalo opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti svojho dôchodkového systému. Rezort práce a sociálnych vecí pristúpil k postupnému zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku a prispôsobeniu výpočtu dôchodkov, aby odrážal dlhšiu pracovnú aktivitu.
• Poľsko: V snahe podporiť rodiny a zvýšiť pôrodnosť, Poľsko implementovalo program „500+“, ktorý poskytuje finančnú podporu rodinám za každé dieťa nad rámec prvého. Tento program mal významný vplyv na sociálnu politiku a je často citovaný ako príklad priamej podpory rodín.
• Maďarsko: Maďarsko sa zameralo na podporu zamestnanosti a zlepšenie podmienok pre pracujúcich rodičov, napríklad prostredníctvom zvýšenej dostupnosti flexibilných pracovných usporiadaní a rozšírenia kapacít predškolskej starostlivosti.
• Rakúsko: Rakúsko je známe svojím komplexným systémom sociálneho zabezpečenia a vysokou úrovňou sociálnych služieb. V oblasti dôchodkového systému Rakúsko zaviedlo flexibilné dôchodkové veky s možnosťami predčasného odchodu do dôchodku za určitých podmienok.
• Európska únia: EÚ aktívne podporuje členské štáty v inováciách sociálnych politík prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) a iných nástrojov. ESF financuje projekty zamerané na zamestnanosť, sociálnu inklúziu a vzdelávanie.
• Spojené štáty americké: V USA boli prijaté opatrenia na reformu zdravotnej starostlivosti s cieľom zlepšiť prístup a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre širšiu populáciu, čo je kľúčová súčasť sociálneho zabezpečenia.
• Severné Európske štáty (napr. Švédsko, Dánsko): Svojimi inovatívnymi prístupmi k sociálnej politike, ako sú vysoká úroveň sociálnej ochrany, silné podpory rodičovstva a dôraz na rovnosť a inklúziu, sú často vnímané ako vzor v oblasti sociálnych systémov.

Je potrebné aby členská krajina EÚ mala adekvátne a štedro nastavený sociálny systém?

Adekvátne a štedro nastavený sociálny systém nie je pre členskú krajinu EÚ striktne nutný, ale môže priniesť viacero výhod. Je dôležité zvážiť všetky aspekty, ako sú sociálne, ekonomické a politické dôsledky, a nájsť optimálne riešenie pre danú krajinu.

Nie je striktne nutné, aby členská krajina EÚ mala adekvátne a štedro nastavený sociálny systém. EÚ nemá harmonizované sociálne systémy a členské krajiny si ich stanovujú individuálne. Existuje však viacero dôvodov, prečo je vhodné mať adekvátny a štedro nastavený sociálny systém:

Sociálne dôvody:

• Zníženie chudoby a nerovnosti: Sociálny systém môže pomôcť znížiť chudobu a nerovnosti v spoločnosti. Štedré sociálne dávky a služby môžu pomôcť ľuďom v núdzi, ako sú napríklad nezamestnaní, chorí, invalidi, starší ľudia a rodiny s deťmi.
• Podpora sociálnej inklúzie: Sociálny systém môže pomôcť podporiť sociálnu inklúziu ľudí v núdzi. Štedré sociálne dávky a služby im môžu umožniť, aby sa naďalej aktívne podieľali na spoločenskom živote a aby sa necítili izolovaní a marginalizovaní.

Ekonomické dôvody:

• Stimulácia hospodárstva: Sociálny systém môže pomôcť stimulovať hospodárstvo. Štedré sociálne dávky a služby môžu ľuďom v núdzi poskytnúť viac disponibilného príjmu, ktorý môžu minúť na tovary a služby. To môže viesť k zvýšeniu spotreby a k rastu hospodárstva.
• Zníženie nákladov na sociálne problémy: Sociálny systém môže pomôcť znížiť náklady na sociálne problémy, ako je napríklad kriminalita a vandalizmus. Štedré sociálne dávky a služby môžu pomôcť predchádzať týmto problémom a znížiť tak náklady na ich riešenie.

Politické dôvody:

• Sociálna stabilita: Sociálny systém môže pomôcť udržať sociálnu stabilitu. Štedré sociálne dávky a služby môžu znížiť riziko sociálnych nepokojov a protestov medzi ľuďmi v núdzi, ktorí sa cítia nespokojní so svojou životnou úrovňou.
• Politická legitimita: Sociálny systém môže pomôcť posilniť politickú legitimitu vlády. Štedré sociálne dávky a služby môžu zvýšiť spokojnosť ľudí v núdzi s vládou a dať im pocit, že sa o nich štát stará.

Samozrejme, existujú aj limity toho, aký štedrý môže sociálny systém byť. Je dôležité nájsť rovnováhu medzi poskytovaním adekvátnych sociálnych dávok a služieb a udržateľnosťou systému. Sociálne systémy musia byť financované z daní alebo z odvodov, a preto je dôležité, aby boli nastavené tak, aby boli spravodlivé a aby boli schopné fungovať aj v budúcnosti.

Aké sú riziká toho, ak je sociálny systém finančne dlhodobo neúnosný pre štát, ktorý je členskou krajinou EÚ?

Finančne neúnosný sociálny systém môže mať vážne následky pre ekonomiku, sociálnu kohéziu a politickú stabilitu krajiny. Je preto dôležité, aby členské krajiny EÚ prijímali opatrenia na zaistenie udržateľnosti svojich sociálnych systémov.

Ak je sociálny systém finančne dlhodobo neúnosný pre štát, ktorý je členskou krajinou EÚ, existuje viacero rizík:

Ekonomické riziká:

• Zvýšenie verejného dlhu: Financovanie neúnosného sociálneho systému môže viesť k zvýšeniu verejného dlhu. To môže viesť k zhoršeniu ratingu krajiny a k nárastu úrokových sadzieb, čo môže sťažiť financovanie štátnych výdavkov.
• Zvýšenie daní: Na financovanie neúnosného sociálneho systému môže byť nutné zvýšiť dane. To môže viesť k zníženiu disponibilného príjmu domácností a k spomaleniu hospodárskeho rastu.
• Zníženie investícií: Vláda môže byť nútená znížiť investície do iných oblastí, ako je napríklad infraštruktúra, vzdelávanie a zdravotníctvo. To môže mať negatívny vplyv na hospodársky rast a na kvalitu života obyvateľov.

Sociálne riziká:

• Zvýšenie chudoby a nerovnosti: Neúnosný sociálny systém môže viesť k zvýšeniu chudoby a nerovnosti. Ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálne dávky, môžu mať problémy s pokrytím svojich základných potrieb.
• Zhoršenie sociálnej inklúzie: Neúnosný sociálny systém môže viesť k zhoršeniu sociálnej inklúzie. Ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálne dávky, sa môžu cítiť izolovaní a marginalizovaní.
• Nárast kriminality: Neúnosný sociálny systém môže viesť k nárastu kriminality. Ľudia, ktorí sú v núdzi, sa môžu uchýliť k páchaniu trestných činov, aby si zaobstarali peniaze.

Politické riziká:

• Zvýšenie nespokojnosti s vládou: Nespokojnosť s neúnosným sociálnym systémom môže viesť k zvýšeniu nespokojnosti s vládou. To môže viesť k protestom a k volebným víťazstvám opozičných strán.
• Oslabenie demokracie: Neúnosný sociálny systém môže viesť k oslabeniu demokracie. Ľudia, ktorí sú nespokojní so svojou životnou úrovňou, sa môžu uchýliť k extrémizmu a k radikalizmu.

Zdroje:

1. Ministerstvo práce SR [online] – Rezorty práce SR a ČR potvrdili dobrú spoluprácu a vzájomne sa inšpirovali v oblasti dôchodkového systému, sociálnych služieb či zamestnávania cudzincov
2. Ministerstvo práce ČR [online] – Rezorty práce SR a ČR potvrdili dobrú spoluprácu

Foto: Ministerstvo práce, Canva, Video: YouTube

Autor: Marcel Litvák Feliks