Zuzana Čaputová. Polarizácia, ignorácia a predstieranie. Zlyhania prezidentky

Dnes už bývalá prezidentka, Zuzana Čaputová, čelí ostrej kritike za svoje päťročné pôsobenie.

Eduard Chmelár vníma jej obdobie ako veľký omyl slovenskej politickej scény. Podľa jeho slov, už od začiatku ukazovala svoju osobnostnú malosť a neschopnosť prekročiť vlastný tieň, keď protestovala proti prítomnosti neúspešných kandidátov na svojej inaugurácii. „Zuzana Čaputová už tu ukázala svoju osobnostnú malosť, vtedy ešte umne skrývanú za ženským šarmom,“ píše Chmelár. Toto gesto podľa neho ukázalo jej nedostatok veľkorysosti k protivníkom a neschopnosť pochopiť úlohu prezidenta ako zjednotiteľa spoločnosti.

Polarizácia a ignorovanie rôznorodosti

Bývalý minister školstva Juraj Draxler zdôrazňuje, že Čaputová stratila značnú časť podpory, keď sa z nadstraníckej kandidátky stala jasne proamerickou prezidentkou. „Z opatrne sa vyjadrujúcej kandidátky na najvyšší úrad sa rýchlo stala jasne, otrocky proamerická prezidentka, ktorá pôsobila, akoby cez deň prednášala presne z nôt, ktoré jej ráno poslali z Washingtonu,“ tvrdí Draxler. Kritizuje jej neschopnosť otvárať reálne dôležité spoločenské témy a jej otrockú „proatlantickosť.“ Podľa Draxlera sa Čaputová stala figúrkou ovládanou niekým iným a jej pôsobenie len prehlbovalo polarizáciu spoločnosti. „Prezidentku bolo málo vidieť v regiónoch, nespája sa s ňou podpora nejakých výraznejších občianskych a nepolitických aktivít, nevedela zorganizovať nestranícke diskusie odborníkov,“ pokračuje Draxler. „Jej prejavy dominovali rovnaké klišé, ako počuť od komentátorov a politikov tých kruhov, ktoré väčšinu spoločnosti neskutočne iritujú.“

Napriek tomu, že prezidentka za svoje funkčné obdobie stratila obrovskú časť podpory, „jej“ médiá ju teraz podľa Draxlera chvália ako takmer bezchybnú osobnosť. „Je to takmer svätorečenie. Fakt, že sa stala mimoriadne polarizujúcou figúrou charakteristicky prehliadajú, nijako to nerozoberajú, akoby to ani neexistovalo.“

Zlyhania počas pandémie a krízy vlády

Ladislav Kamenický, minister financií, vyčítal Čaputovej jej mlčanie počas „covidovej“ šikany a deformovania právneho štátu. „Prezidentka nezastala ľudí počas šikany v ‚dobe covidovej‘, neozvala sa počas deformovania právneho štátu a pri snahe Matoviča a spol. nasilu pozatvárať predstaviteľov opozície,“ konštatuje Kamenický. Kritizuje ju za to, že prijímala všetko, čo sa od nej očakávalo, mnohokrát v rozpore so záujmami občanov Slovenska. Kamenický tiež poukazuje na to, že prezidentka umožnila, aby Slovensko 10 mesiacov nemalo legitímnu vládu, čo prispelo k rozvratu verejných financií a zhoršeniu ratingu Slovenska. „Po rozpade Hegero-Matovičovej vlády dovolila, aby sme na Slovensku 10 mesiacov nemali legitímnu vládu,“ píše Kamenický. „Svoju nelegitímnu ‚úradnícku‘ Ódorovu vládu prezentovala ako politicky nezávislú, pritom sa ukázalo, že to bola vláda progresívcov.“

Selektívne rozhodnutia a nezvládnuté úlohy

Chmelár tiež upozorňuje na selektívne rozhodovanie Čaputovej, keď zmarila referendum požadované státisícmi ľudí, ale ignorovala výzvy na preskúmanie vojenskej zmluvy s USA. „Na ústavný súd sa obracala veľmi selektívne, zmarila referendum požadované státisícmi ľudí, no ignorovala výzvy na preskúmanie vojenskej zmluvy s USA,“ píše Chmelár. Rovnako sa tvárila, že nevidí porušenie Ústavy SR pri darovaní stíhačiek Ukrajine vládou v demisii. Podľa Chmelára jej pôsobenie prispelo k polarizácii Slovenska a nepochopeniu potreby komunikácie s oponentmi.

Kult osobnosti a mediálna podpora

Maroš Kéry, poslanec za Smer-SSD, vyjadril svoj nesúhlas s mediálnym pokrytím odchodu Čaputovej. „Priznávam sa, že som pôvodne vôbec nezamýšľal venovať status odchádzajúcej prezidentke Zuzane Čaputovej. Ale po tom, ako sa mi dostalo do rúk štvrtkové vydanie Denníka N, som názor zmenil. Akože titulku s podobizňou prvej ženy v prezidentskom úrade na Slovensku, to by sa dalo pri jej odchode ešte pochopiť. Ale venovať jej všetkých 16 strán štvrtkového vydania, za to by sa nemusel hanbiť ani severokórejský vodca Kim Čong-un,“ píše Kéry. Podľa neho Denník N a ďalšie médiá ako Sme, aktuality.sk, RTVS, Markíza a TV Joj prispeli k budovaniu kultu osobnosti Čaputovej počas celého jej mandátu.

Nejednotnosť a sebareflexia

Chmelár kritizuje Čaputovú za nedostatok sebareflexie a neochotu prekročiť vlastný tieň. Podľa neho sa prejavila ako arogantná a chladná, keď reagovala na akúkoľvek kritiku. „Kto ju zažil mimo jej falošných pokryteckých póz, ten vie, ako šokujúco arogantne, chladne až agresívne reagovala na akúkoľvek kritiku,“ píše Chmelár. Tento postoj len prehĺbil rozdelenie spoločnosti a polarizáciu.

Eduard Chmelár, Juraj Draxler a Ladislav Kamenický Zuzane Čaputovej vyčítajú neschopnosť zjednotiť spoločnosť, selektívne rozhodovanie, ignorovanie opozície a veľkých skupín obyvateľstva a nepochopenie úlohy prezidenta. „Čaputová mohla byť zjednotiteľkou, ale stala sa len ďalším Václavom Havlom,“ konštatuje Draxler. Pripomína, že Václav Havel sa v prvom televíznom prejave ohradil proti tomu, že by vraj chcel demontáž socializmu, opísal to ako fámy, ktoré šíria temné sily. „Tváril sa ustarostene, skromne, placho, na podporu jeho imidžu mu posielali zahraničné celebrity, dávali rôzne ocenenia… Reálne ale robil záclonu dramatickému rozoberaniu majetku aj krokom, ktoré intenzívne oslabovali suverénne rozhodovanie krajiny.“

Kamenický dodáva, že pôsobenie Čaputovej umožnilo legislatívnu smršť v parlamente, ktorá rozvrátila verejné financie. Kritika ukazuje, že Čaputová nebola schopná naplniť očakávania, ktoré do nej mnohí vkladali, a jej pôsobenie prispelo k prehlbovaniu polarizácie a krízy v krajine.

Zlyhania Zuzany Čaputovej vo funkcii prezidentky

1. Ešte pred nástupom do funkcie čelila pochybnostiam okolo svojej koncipientskej praxe, ktorá je podmienkou na to, aby advokátsky koncipient mohol zložiť advokátsku skúšku a následne vykonávať povolanie. V čase, keď bola Čaputová koncipientkou zároveň podnikala na živnosť. Takéto podnikanie popri koncipientskej praxi sa považuje ako nezlučiteľné so zákonom.
2. Po demisii vlády Igora Matoviča ho vymenovala za ministra financií, hoci podľa vlastných slov nemá bankomatovú kartu a financie mu spravuje manželka Pavlínka.
3. Po rozpade vlády Eduarda Hegera dovolila, aby Slovensko 10 mesiacov nemalo legitímnu vládu. Oddialila tým konanie sa predčasných parlamentných volieb.
4. Odkladaním volieb až na 30. septembra skomplikovala novej vláde prípravu rozpočtu na rok 2024.
5. Odkladaním parlamentných volieb umožnila legislatívnu smršť v parlamente, ktorá rozvrátila verejné financie a zanechala na rok 2024 deficit 6,5% HDP, čo je viac ako 8 miliárd eur, čo následne spôsobilo aj zhoršenie ratingu Slovenska.
6. Nelegitímnu „úradnícku“ Ódorovu vládu prezentovala ako politicky nezávislú, pritom sa ukázalo, že to bola vláda progresívcov. Pravda vyšla na povrch po tom, ako sa Ódor postavil na čelo kandidátky Progresívneho Slovenska do Európskeho parlamentu.
7. Porušovanie ľudských práv kritizovala selektívne. Ruskú agresiu na Ukrajine považuje za neospravedlniteľnú, ale ani raz nekritizovala za porušovanie ľudských práv také krajiny ako Saudská Arábia, Izreal alebo Spojené štáty americké.
8. Na ústavný súd sa obracala veľmi selektívne, zmarila referendum o predčasných voľbách požadované státisícmi ľudí, no ignorovala výzvy na preskúmanie vojenskej zmluvy s USA, v ktorej videli renomovaní ústavní právnici rozpor so základným zákonom štátu.
9. Prehliadala porušenie Ústavy SR pri bezprecedentnom darovaní stíhačiek Ukrajine vládou, ktorá bola v demisii a ktorá nemala právo na také rozhodnutie.
10. Prezidentku bolo málo vidieť v regiónoch.
11. Nedokázala zorganizovať nestranícke diskusie odborníkov.
12. Štátne vyznamenania udeľovala selektívne, jednostranne, nevyvážene. V roku 2022 spôsobila škandál tým, že štátne vyznamenania udelila Albertovi Púčikovi, Antonovi Tunegovi a Eduardovi Tesárovi, ktorí spolupracovali a symaptizovali s fašistickým vedením slovenského štátu.
13. Počas piatich rokov svojho mandátu ignorovala veľké a významné skupiny slovenského obyvateľstva: až do posledných parlamentných volieb odmietala prijať lídrov opozície, zástupcov Matice slovenskej, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, združení zastupujúcich ľudí bez náboženského vyznania (čo je takmer štvrtina občanov) a dlhodobo aj predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov.
14. Vyhlásila, že žije „v krajine, ktorej nerozumie.“
15. Nezastala sa ľudí počas šikany v „dobe covidovej.”
16. Neozvala sa počas deformovania právneho štátu a pri snahe Matoviča a jeho spoluprocovníkov nasilu kriminalizovať predstaviteľov opozície.
17. Zastávala tzv. „elitných“ vyšetrovateľov.
18. V roku 2023 odignorovala slávnostné zasadnutie NR SR pri príležitosti Dňa ústavy.