Štúdia Prof. Doc. PhDr. Márie Machalovej, CSc., poukazuje na význam sociálno-afektívnej adaptácie dospelých, ktorá môže byť podporovaná špecializovanými profesiami, ako sú sociálni pedagógovia, sociálni andragógovia, sociálni pracovníci a psychológovia.
Rastúce nároky na sociálnu a psychickú adaptáciu
Súčasná spoločnosť kladie na ľudí vysoké nároky, ktoré často spôsobujú tlak na ich sociálnu a psychickú adaptáciu. Zvýšené požiadavky na výkonnosť a kvalitu v rôznych oblastiach života môžu viesť k sociálnym a psychickým problémom, ak sa jednotlivci nedokážu prispôsobiť. Tieto problémy môžu vyústiť do sociálnych deviácií, ktoré predstavujú odchýlky od spoločensky prijateľných noriem správania.
Špecialisti ako sociálni pedagógovia, andragógovia, sociálni pracovníci a psychológovia hrajú kľúčovú úlohu v identifikácii a podpore sociálnej a psychickej adaptácie dospelých. Títo odborníci sa zameriavajú na rozpoznanie individuálneho psychického a sociálneho potenciálu a na vytváranie efektívnych stratégií a programov na prevenciu sociálnych deviácií.
Význam sociálneho prostredia
Sociálne prostredie zohráva zásadnú úlohu v procese socializácie a adaptácie jednotlivcov. Spoločnosť ako celok, ale aj jednotlivé sociálne skupiny, formujú sociálnu štruktúru, ktorá ovplyvňuje správanie a hodnoty jednotlivcov. Rozvoj morálnych a etických kvalít osobnosti je zásadný pre sociálny rozvoj na úrovni spoločnosti.
Podľa V. S. Merlina človek funguje v spoločnosti nielen ako individuálna bytosť, ale aj ako osobnosť charakterizovaná psychickými a sociálnymi vlastnosťami. Človek sa realizuje v spoločnosti na rôznych úrovniach, čo ovplyvňuje jeho schopnosť prispôsobiť sa rôznym sociálnym skupinám a prostrediam. Adaptácia nie je len o prežití, ale aj o aktívnom prispôsobení sa a interakcii so sociálnym prostredím.
Sociálno-psychická adaptácia jednotlivca
Adaptácia je dynamický proces, ktorý umožňuje jednotlivcom prispôsobiť sa sociálnemu prostrediu. J. Charvát vníma adaptáciu ako riadiaci činiteľ vývinových zmien, čo znamená, že adaptácia je nielen dôsledkom evolúcie, ale aj jednou z jej príčin.
J. Piaget rozlišuje dva hlavné procesy adaptácie: akomodáciu a asimiláciu. Akomodácia znamená prispôsobenie sa požiadavkám prostredia, často aj s vnútorným nesúhlasom. Na druhej strane, asimilácia predstavuje osvojovanie si vlastností prostredia a ich pretváranie podľa potrieb jednotlivca.
Predstavitelia interakčnej koncepcie adaptácie zdôrazňujú rozdiel medzi všeobecnou a situačnou adaptáciou. Situačná adaptácia je prispôsobenie sa špecifickým situáciám, zatiaľ čo všeobecná adaptácia je stabilné riešenie opakujúcich sa problémov.
Adaptácia ako dynamický proces
Proces sociálno-psychickej adaptácie jednotlivca závisí od jeho schopnosti vyrovnať sa so sociálnym prostredím. O. Mikšík vymedzuje dve formy psychickej adaptačnej variabilnosti: vysokú adaptačnú variabilnosť, ktorá sa prejavuje schopnosťou účelne reagovať a prispôsobiť sa, a adaptačnú rigiditu, ktorá sa prejavuje tendenciou pridržiavať sa vlastných schém správania a neprispôsobiť sa.
Sociálne deviácie a ich prevencia
Definícia sociálnych deviácií
Sociálne deviácie predstavujú odklon od prijatých spoločenských noriem. Tieto odchýlky môžu byť vnímané ako negatívne, ale nie vždy musia byť patologické. Deviantná adaptácia môže viesť k uspokojeniu potrieb jednotlivca, ale spôsobom, ktorý nie je v zhode s očakávaniami spoločnosti.
Je potrebné presne definovať pojmy ako deviantný a patologický, aby sme lepšie pochopili sociálne deviantné a patologické javy. To pomôže pri tvorbe účinných stratégií na prevenciu týchto javov.
Sociálni odborníci musia brať do úvahy sociálne a psychologické mechanizmy adaptácie dospelých. Ich cieľom je posilniť obranné mechanizmy jednotlivcov voči sociálnym deviáciám a podporiť ich schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa sociálnym podmienkam.
Normálna a deviantná adaptácia
Normálna adaptácia je proces, ktorý vedie k prispôsobeniu sa bez patologických zmien v štruktúre osobnosti a bez porušenia sociálnych noriem. Deviantná adaptácia, naopak, uspokojuje potreby jednotlivca spôsobom, ktorý nie je v zhode s očakávaniami ostatných účastníkov sociálneho procesu.
Ako zdôrazňuje A. A. Nalčadžjan, deviantná adaptácia nemusí byť vždy patologická. Patologická adaptácia vylučuje tvorivé prekonávanie prekážok a zahŕňa angažovanie patologických mechanizmov vo forme neurotických, psychotických a psychopatických syndrómov.
Prevencia sociálnych deviácií
V prevencii sociálnych deviácií je dôležité brať do úvahy povahu, stupeň a úroveň sociálno-psychickej adaptácie dospelých osôb, ako aj povahu sociálneho prostredia, v ktorom žijú. Dospelé osoby nemožno chápať bez pochopenia vlastností a stavu konkrétneho sociálneho prostredia. Sociálne prostredie a sociálne deviácie úzko súvisia a môžu byť prejavom dôsledkov narušenej sociálno-psychickej adaptácie dospelých.
Podpora sociálnych a psychických mechanizmov
Podpora sociálnych a psychických mechanizmov je kľúčová pre úspešnú prevenciu sociálnych deviácií. Špecialisti musia identifikovať a posilňovať obranné mechanizmy jednotlivcov, aby sa zvýšila ich odolnosť voči sociálnym a psychickým výzvam. To zahŕňa vytváranie programov a aktivít, ktoré podporujú adaptáciu a integráciu dospelých do sociálneho prostredia.
Citácie odborníkov
Podľa Dr. Johna Bowlbyho, ktorý je známy svojím výskumom v oblasti attachmentu, „bezpečná väzba je základom pre zdravú sociálnu a emocionálnu adaptáciu“ (Bowlby, 1988). Tento pohľad podporuje tézu, že podpora sociálnych väzieb a emocionálnej stability je kľúčová pre prevenciu sociálnych deviácií.
Zdroje:
prohuman.sk – Prevencia sociálnych deviácii u dospelých
vssvalzbety.sk – Etické otázky socializácie
