Média vo verejnej službe majú za úlohu poskytovať objektívne informácie bez rozdielu pre všetkých občanov, ktorí ich v konečnom dôsledku aj platia. Avšak, ako poukazuje ľavicová spisovateľka a novinárka Gabriela Rothmayerová, táto úloha je značne komplikovaná rôznorodosťou nielen občanov, ale aj samotných zamestnancov médií. Komentuje aktuálne dianie v RTVS.
„Všetci občania sú zamestnávatelia média vo verejnej službe. Zamestnancov poverili – a platia im za to, aby pre nich získavali informácie. Pre všetkých bez rozdielu,“ uvádza Rothmayerová. Táto zásada však narazí na mnohé prekážky, vrátane legislatívnych nejasností a vnútorných politík.
Objektivita vysielania je často predmetom diskusií a posudzovania. „Ani zákon o vysielaní nevie celkom na lekárnických váhach odmerať objektivitu,“ hovorí Rothmayerová. Rada, ktorú volí parlament, má za úlohu hodnotiť vysielanie, no zákon jej v tomto často neumožňuje ísť dostatočne do hĺbky.
Problémom sa zdá byť aj vnímanie verejnosti. Napriek relatívne nízkemu počtu sankcií proti neobjektivite vysielania si 76 percent populácie myslí, že verejnoprávne média nie sú najdôveryhodnejšie. To je v rozpore s 24 percentami, ktorí sú s vysielaním spokojní. „Zaštiťovať sa tými spokojnými je nemorálne, pretože platia všetci rovnako,“ zdôrazňuje Rothmayerová.
Prístup niektorých moderátorov k politikom tiež vzbudzuje otázky. Ako príklad uvádza situáciu s moderátorom Miro Frindtom, ktorý podľa Rothmayerovej nevdojak odhalil potenciálny problém. „V dobrej viere sa snažia politikov ‚vychovávať‘, lebo si nemôžu hovoriť, čo chcú. No, práveže môžu. Prešli sitom volieb,“ komentuje Rothmayerová.
Riešenie tejto problematiky možno nájsť v zlepšení vzdelávania moderátorov a zamestnancov o tom, ako sa cíti verejnosť, ktorá sa cíti byť „znásilnená“ ich prístupom. „Vôbec nemusí mať ‚pravdu‘, ale musí mať možnosť si ju hľadať sám,“ dodáva Rothmayerová s tým, že práve verejnosť je tým najdôležitejším sudcom v koncepte verejnoprávnosti.
