Francúzske parlamentné voľby priniesli nečakané výsledky, keď Nový ľudový front síce zvíťazil, ale nezískal absolútnu väčšinu. Čo teraz čaká francúzsku politickú scénu? Poďme preskúmať desať možných postlegislatívnych scenárov, ktoré by mohli ovplyvniť budúcnosť krajiny. Tieto scenáre analyzovali odborníci na základe možností, ktoré ponúkajú inštitúcie a realita budúceho Národného zhromaždenia.
1. Spolužitie prezidenta a premiéra
Od začiatku Piatej republiky sa vo Francúzsku trikrát vyskytla situácia, keď prezident a premiér boli z odlišných politických táborov. Tento scenár, známy ako spolužitie, by mohol nastať aj teraz, keďže ľavicové strany požadujú, aby Emmanuel Macron vymenoval premiéra z radov Nového ľudového frontu. Podľa politológa Benjamina Morela by to bolo inštitucionálne najjednoduchšie riešenie, avšak zostáva otázne, ako by Macron zvládol situáciu, keď doteraz sústredil moc okolo seba. Spolužitie by mohlo priniesť komplikácie pri schvaľovaní zákonov a rozpočtu, ako aj pri zahraničnej politike. Medzi budúcim premiérom a prezidentom by mohli vzniknúť ostré názorové rozdiely, najmä v oblasti zahraničnej politiky, kde by Macron tvrdohlavo bojoval o zachovanie svojej výsady stelesnenia Francúzska v zahraničí.
2. Vytvorenie koalície
Jednou z možností je aj vytvorenie koalície medzi rôznymi politickými skupinami. Vo francúzskej Piatej republike by to bolo bezprecedentné riešenie, ale bežné v iných európskych parlamentných systémoch. Macronisti sa však odmietajú spojiť s ľavicovými stranami, čo komplikuje možnosti koalície. Démonizácia ľavice prezidentským táborom určite pochováva asociáciu Macronistov s touto časťou politického spektra, najmä ak sem patrí Rebelské Francúzsko, časť Nového ľudového frontu. „Jej lídri tiež varovali svojich spojencov v Novom ľudovom fronte: nie sú možné žiadne ‚kombinácie‘ s odchádzajúcimi stranami a prioritou ‚všetkého‘ ktorý v týchto voľbách obhajoval,“ dodáva Morel. Ak by sa nenašla dostatočná podpora, vláda by bola slabá a náchylná na vyslovenie nedôvery. Parlamentné voľby tento scenár dosť presvedčivo vylučujú.
3. Vláda národnej jednoty
Ďalším možným riešením je vláda národnej jednoty, ktorá by spojila politické skupiny v rámci „republikánskeho oblúka“. Jordan Bardella z RN (Front National) už avizoval, že by zostavil takúto vládu, ak by sa stal premiérom. „Ak sa stanem premiérom, zostavím vládu národnej jednoty,“ ubezpečil v nedeľu 23. júna šéf RN bez toho, aby bližšie konkretizoval jej kontúry. Na ľavej strane by to však znamenalo rozpad únie uzavretej pred parlamentnými voľbami, čo je málo pravdepodobné.
4. Režim zhromaždenia: Atmosféra návratu do Tretej republiky
Ak sa nenájde koaličná dohoda, mohol by sa uplatniť režim zhromaždenia, ktorý by viedol k ministerskej nestabilite podobnej tej v Tretej republike. Bez možnosti rozpustenia parlamentu by vládu mohli poslanci kedykoľvek zvrhnúť. „Chybou Macrona a jeho poradcov je to, že nerozumeli tomu, že rozpustenie funguje ako jadrové zbrane: moc je to hrozba stlačenia tlačidla, nie jeho vykonania,“ poznamenáva Thomas Ehrhard, lektor politológie a učiteľ na Polytechnique. Tento scenár by znamenal ročné obdobie politickej neistoty, kým by sa neuskutočnili nové voľby. „Vládu môžu poslanci kedykoľvek zvrhnúť,“ analyzuje Ehrhard a dodáva, že Macron by bol vydaný na milosť a nemilosť parlamentu.
5. Technická vláda
V prípade inštitucionálnej blokády by mohlo dôjsť k vymenovaniu technickej vlády, ktorá by bola zložená z odborníkov, akademikov a vysokých štátnych úradníkov. Takáto vláda by riadila krajinu bez politického pripojenia a umožnila by prijatie nepopulárnych opatrení. „Boli by to akademici, vyšší štátni úradníci, diplomati zodpovední za riadenie administratívy bez toho, aby boli pripojení k nejakej strane,“ vysvetľuje Camille Bedock, výskumník v CNRS a špecialista na komparatívnu politológiu. Avšak, vzhľadom na súčasnú politickú situáciu, tento scenár sa nezdá byť pravdepodobný. „Predpokladom En Marche skutočne bolo, že je potrebné riadiť sa skôr odbornosťou než ideológiou,“ poznamenáva Bedock a pripomína, že v Taliansku to umožnilo prijať veľmi nepopulárne opatrenia.
6. Vláda aktuálnych vecí
Podobne ako technická vláda, aj vláda aktuálnych vecí by mala obmedzené právomoci a zabezpečovala by kontinuitu štátu až do koaličnej dohody. Tento scenár je bežný v Belgicku, Taliansku a Nemecku, ale vo Francúzsku by bol nový. „Toto je nová situácia, ktorá si bude vyžadovať nové riešenia,“ komentuje Thomas Ehrhard. Vo Francúzsku nie sú aktéri zvyknutí prispôsobovať svoju stratégiu tomuto rámcu, ale naučia sa a práca politických novinárov bude v tomto období spočívať v dešifrovaní rokovaní o vytvorení koalície, a nie v sledovaní najnovších správ z parlamentu. „Nebudem prekvapená, ak po chvíli skončíme s bizarnými scenármi, ktoré sme na začiatku nečakali, je to naozaj posun do neznáma,“ predpovedá Ehrhard.
7. Nové rozpustenie parlamentu
Ústava neumožňuje prezidentovi Macronovi rozpustiť parlament pred rokom, avšak existujú právne cesty, ako by to mohol obísť. Profesor politológie Benjamin Morel naznačuje, že Ústavná rada by mohla byť kompetentná posudzovať dekrét o vyhlásení nových volieb. „Podľa teórie pripojených aktov by sa k tomu mohol vyhlásiť aj za kompetentného, ale prezident, ktorý je v konečnom dôsledku garantom inštitúcií, existuje právna cesta, pri ktorej nie je vyslovené nové rozpustenie samo osebe spochybňované,“ predpokladá Morel. Tento scenár však prináša veľkú neistotu a pochybnosti, keďže takýto scenár nikdy nenastal.
8. Rezignácia prezidenta
Marine Le Penová počas kampane naznačila, že Macron by mohol odstúpiť v prípade blokovanej situácie v parlamente. „Emmanuel Macron bude mať ‚odstúpenie‘ len v prípade zablokovanej situácie v parlamente po 7. júli,“ povedala Le Penová. Prezident však túto možnosť vylúčil vo svojom „liste Francúzom“ v regionálnej tlači. „Môžete mi veriť, že do mája 2027 budem pôsobiť ako váš prezident, ochranca v každom okamihu našej republiky, našich hodnôt, rešpektujúci pluralizmus a vaše voľby, v službách vám a národu,“ píše Macron. Benjamin Morel dodáva, že „neexistuje žiadny racionálny záujem vzdať sa mandátu prezidenta republiky,“ a ak bude ľavicový a krajne pravicový blok presadzovať „blokovanie“ inštitúcií, Macron sa môže rozhodnúť odstúpiť. V takom prípade by predseda Senátu Gérard Larcher prevzal dočasnú moc až do predčasných prezidentských volieb.
9. Plné právomoci prezidenta
Možnosť, že by sa Macron odvolal na článok 16 ústavy, ktorý mu udeľuje plné právomoci, bola odmietnutá. „V tomto kontexte sa to nedá odvolať,“ hovorí Thomas Ehrhard. Tento článok je určený na riešenie vážnych kríz a jeho použitie v súčasnom kontexte nie je možné. Médiá Vincenta Bollorého síce spustili špekulácie o tomto scenári, ale seriózni odborníci ho odmietli a parlamentné voľby tiež.
10. Inštitucionálna reforma
Nakoniec by mohol Macron navrhnúť reformu ústavy ako riešenie inštitucionálnej bezvýchodiskovej situácie. Tento scenár by zahŕňal veľkú národnú diskusiu a občiansky dohovor, podobný tým, ktoré sa uskutočnili v Írsku. Profesor politológie Yves Sintomer navrhuje, že by sa mal zriadiť „skutočný občiansky dohovor pred referendom, podľa vzoru toho, čo sa robí v Írsku na úpravu ústavy.“ Avšak, Benjamin Morel zdôrazňuje, že „na to by sme potrebovali legitimitu a na konci volieb jej nikto nebude mať dosť.“
Nový ľudový front požaduje premiéra
Nový ľudový front, ktorý sa v parlamentných voľbách umiestnil na prvom mieste, si nárokuje post premiéra a sľubuje meno „do týždňa“. Formácie, ktoré tvoria Nový ľudový front (NFP) – La France insoumise (LFI), Socialistická strana (PS), The Ecologists, Francúzska komunistická strana (PCF) – si v pondelok 8. júla nárokovali post premiéra po parlamentných voľbách, ktoré ich umiestnili na čele (182 kresiel), ale ďaleko od absolútnej väčšiny (289 kresiel). Prezident republiky Emmanuel Macron „by mal oficiálne zavolať [pondelok] na Nový ľudový front, aby mu dali meno premiéra“ , povedala šéfka Ekológov Marine Tondelier v RTL a verí, že „to je ono, inštitucionálna logika“. Prvý tajomník PS Olivier Faure a „vzpurná“ Mathilde Panot obaja potvrdili, že NFP navrhne názov „do týždňa“. „Nesmieme mať pocit, že nie sme schopní vládnuť,“ posúdil Olivier Faure na portáli Franceinfo a vysvetlil, že táto voľba sa uskutoční „buď na základe konsenzu, alebo nevyhnutne dôjde k hlasovaniu“ medzi vedením NFP.
Zdroje:
Libération – Les 10 scénarios de l’après-législatives : cohabitation, régime d’Assemblée, démission du Président…
