Ako zastaviť vyprázdňovanie fabrík a reštartovať konkurencieschopnosť krajiny

Odchod veľkých zamestnávateľov zo Slovenska (2024 – 2025): Príčiny, dôsledky a riešenia. V Martine sa v marci definitívne zastavila výrobná linka dánskej firmy Ecco. „Z dňa na deň som prišla o prácu, ktorú som robila 17 rokov,“ hovorí Zuzana K., matka dvoch detí. Podobný príbeh sa opakuje v Handlovej po oznámení Lowa a v Partizánskom po Honeywelle. Len od januára 2024 do apríla 2025 odišlo alebo zásadne obmedzilo činnosť viac než desať veľkých zamestnávateľov, čo podľa ÚPSVaR znamená vyše 5 000 ohrozených miest. Čo sa to na Slovensku deje a ako zastaviť odlev investícií?

Odchody a reštrukturalizácie budú pokračovať, v hre je oveľa väčší počet končiacich pracovných miest v tomto a nasledujúcich rokoch. Slovensko sa rozhodlo prejsť od nízko‑kvalifikovanej a lacnej montážnej krajiny a vstúpiť do vyššej ligy. Táto stratégia je riskantná, nemusí sa podariť. Nato, aby sa podarila, potrebuje krajina nových lídrov, ktorí dokážu viac, ako papagájovať všeobecné a populistické frázy. Slovensko potrebuje vo veľkom podporovať vzdelávanie a inovácie v priemysle a podnikaní. Ak chceme vyšší výber daní a ich prerozdelenie, potrebujeme prostredie, v ktorom sa zisky „generujú“ a až potom zoberú a prerozdelia.

Keď sa zhasne: príbehy ľudí za číslami

„Nechcem sťahovať rodinu do Česka, no iné mi možno neostane.“
Peter M., technik, Handlová

Firma	Miesto	Počet miest	Časový horizont
Ecco	Martin	650	koniec výroby: jar 2025
Lowa (Tecnica Group)	Handlová	150	31. 8. 2025
Honeywell	Partizánske	137	Q4 2024
Schaeffler	Kysucké N. Mesto	170	2024‑26 (postupne)

Makro‑pohľad: čo hovoria čísla

V roku 2024 na Slovensku zaniklo 5930 spoločností, najviac za sedem rokov (medziročný nárast +20 %). Priemerné hodinové náklady práce dosiahli v roku 2023 17,2 €/hod (druhé miesto vo V4); predbežný odhad na 2024 je 18,1 €/hod a rezort financií predpokladá, že v roku 2025 sa zvýšia približne na 19,3 €/hod, ak rast miezd zostane na úrovni 6–7 % ročne.

Celoštátna nezamestnanosť klesla vo februári 2025 na historické minimum 3,79 %, no v okresoch Martin, Prievidza a Čadca presahuje 5 %, čo poukazuje na prehlbujúce sa regionálne rozdiely.

Pokiaľ ide o ceny priemyselnej elektriny, podniky na Slovensku platili v roku 2023 približne o 160 % viac než konkurenti v USA; predbežné údaje za 2024 signalizujú pokles rozdielu na ≈ 140 %, avšak po skončení vládnych dotácií môže cenová medzera v roku 2025 opäť vzrásť na ≈ 150 – 155 %.

Päť hlavných príčin pre vyprázdňovanie fabrík

Rastúce náklady práce

Rýchly rast miezd je výsledkom kombinácie inflácie, silnej konkurencie o pracovnú silu a snahy dobiehať priemernú úroveň EÚ. Slovenská hodinová mzda napriek tomu zostáva len na ≈ 54 % priemeru eurozóny, takže problémom nie je samotné zdražovanie práce, ale nesúlad medzi mzdami a produktivitou v pracovne náročných odvetviach (textil, obuv, montáž).

Príklad – Ecco, Martin: priemerná operátorka zarobila 1 150 € brutto, kým identická linka v Portugalsku zvládla o 18 % viac párov obuvi na osobu a deň vďaka poloautomatickým šijacím staniciam. Firma preto presúva výrobu do závodov s vyššou mierou automatizácie, nie výhradne kvôli hrubým mzdám.

Riešenia bez znižovania sociálneho štandardu zamestnancov

• Investičné super‑odpisy na modernizáciu výrobných liniek viazané na udržanie úrovne miezd.
• Spolufinancovanie rekvalifikácií – štát preplatí 50 % nákladov, ak firma preškolí operátorov na obsluhu automatov.
• Cielené zníženie odvodov pre príjmy do 1,3‑násobku minimálnej mzdy, kompenzované vyšším výnosom dane z príjmu PO pri raste pridanej hodnoty.
• Trojstranné kolektívne zmluvy, ktoré viažu tempo rastu miezd na rast pridanej hodnoty podniku.

Drahá a nestabilná energia

Slovenské priemyselné podniky platili v roku 2024 za silovú elektrinu v priemere 120 – 130 €/MWh, kým americkí konkurenti pod 50 €/MWh. Hlavným dôvodom je drahší plyn v EÚ, vysoká cena emisných povoleniek a dodatočné sieťové poplatky v regióne. Cena sa navyše mení z mesiaca na mesiac: v priebehu jedného roka kolísala o takmer 40 %, takže firmy nedokážu nastaviť dlhodobé rozpočty ani uzatvárať stabilné kontrakty so zákazníkmi.

Príklad – závod na výrobu pružín v Kysuciach: keď spotová cena elektriny vyskočila nad 300 €/MWh, musel v prvej polovici 2024 prerušiť výrobu na tri týždne; zamestnanci ostali doma na prekážke v práci, čo stálo podnik ďalších 140 000 € na mzdových nákladoch.

Riešenia bez znižovania sociálneho štandardu

• Dlhodobé PPA a aukcie CfD – štát umožní priemyslu uzavrieť 10‑ročné kontrakty na dodávku zelenej elektriny z domácich OZE s cenovým stropom.
• Energetické klastre a komunitné batérie – podniky v regiónoch môžu zdieľať vlastné fotovoltické parky a akumulátory, čo znižuje špičkové odbery a tarify.
• Program Efektívna Továreň 2.0 – 30 % dotácia na modernizáciu motorov a tepelných procesov, podmienkou je zachovanie počtu pracovných miest a minimálne rovnakých miezd dva roky.
• Flexibilita za bonus – ak továreň presunie energointenzívne operácie do nočných hodín, 25 % ušetrenej sumy ide do fondu vzdelávania a benefitov pre pracovníkov.

Daňovo‑regulačný tlak bez sociálneho dumpingu

Od 1. apríla 2025 platí transakčná daň 0,4 % z odchádzajúcich platieb (strop 40 € mesačne). Pre korporácie zanedbateľná suma, pre rodinné firmy s nízkou maržou môže zhltnúť 6 – 8 % čistého zisku. Súbežne sa korporátna daň zvýšila na 24 % – najviac vo V4 – a povinný ESG reporting sa rozšíril na časť MSP.

Príklad – stolárska dielňa v Čadci: obrat 320 000 €, marža 5 %. Pri 80 platbách mesačne znamená daň 1 920 € ročne, čo vymaže 12 % zisku.

Riešenia

• Úprava DFT bez potreby jej úplného zrušenia – obmedzenie dane z finančných transakcií pre malé firmy s obratom do 100.000 eur.

Nedostatok pracovnej sily a zručností

Slovenské podniky narážajú na tvrdý strop ľudí. 42 % firiem nevie obsadiť technické pozície; populácia v produktívnom veku sa do 2030 zmenší o 200 000 osôb, každoročne odíde ≈ 12 000 mladých do zahraničia.

Príklad – zlievareň v Topoľčanoch: závod potrebuje ročne 15 formárov a, našiel len troch; ostatné miesta pokryl nadčasmi, čo znížilo produktivitu o 7 %.

Riešenia

1. Rýchle rekvalifikácie s garanciou mzdy – štát preplatí 60 % kurzu, firma garantuje rovnaký plat.
2. Duálne vzdelávanie 2 + 2 – dva ročníky praxe vo firme, študent má štipendium 30 % minimálnej mzdy.
3. Cielená talentová migrácia – zrýchlené modré karty a integračný grant.
4. Podpora pracujúcich seniorov – príjem dôchodcu do 200 €/mes. bez odvodov, skrátené úväzky.

Globálna konsolidácia & zelený tlak

Koncerny preskupujú výrobu pre dekarbonizáciu a nearshoring. Schaeffler ruší 4 700 miest v EÚ; slovenský závod príde o 170 pozícií do 2026. Dôvody: drahé emisné povolenky, skracovanie reťazcov, hľadanie úspor z robotizácie.

Príklad – VW: presun modulov pohonu z Bratislavy do Maďarska, kde má gigacast poháňaný OZE.

Riešenia

• Priemyselné zelené klastre – v okolí existujúcich fabrík vzniknú zóny s lacnou obnoviteľnou energiou (OZE + batérie) a spoločnou infraštruktúrou; náklady na MWh klesnú o 15 % a CO₂ stopa až o 30 %.
• Modernizačné granty 40 % na robotizáciu a digitálne dvojčatá; podmienkou je zachovať ≥ 90 % pracovných miest a valorizovať mzdy podľa rastu produktivity počas troch rokov.
• Program „Battery Skills“ – 9‑mesačné rekvalifikácie financované 50 % štátom a 50 % koncernmi; prepúšťaní montéri z tradičných liniek získajú zručnosti pre batériové a elektromotorové linky a garantovaný plat ≥ 110 % pôvodnej mzdy.
• Lokálne inovačné vouchery do 50 000 € – pre MSP, ktoré vyvinú komponent s nižším uhlíkovým odtlačkom alebo implementujú cirkulárne materiály; stimuluje to vznik nových pracovných miest práve v regiónoch zasiahnutých konsolidáciou.

Porovnanie s regiónom

Ukazovateľ (2024/25)	Slovensko	Česko	Poľsko	Maďarsko	Čo to znamená
Daň z príjmov PO (max.)	24 %	21 %	19 %	9 %	Najvyššia sadzba v regióne sťahuje SR k „drahým“ krajinám západu, hoci mzdy sú stále východné.
Transakčná daň	Áno (0,4 %)	Nie	Nie	Áno (0,2 %)	Slovensko a Maďarsko majú jediní extra daň z platieb; SR však dvojnásobnú sadzbu.
Hodinové náklady práce	17,2 €	18,0 €	14,5 €	12,8 €	Druhé najvyššie vo V4, ale produktivita ešte nedobieha ČR.
Industriálna cena elektriny	120‑130 €/MWh	~110 €	105 €	100 €	Pri rovnakom produkte platí slovenský výrobca o 15‑20 € viac za MWh než PL/HU.
IMD konkurencieschopnosť 2023	53.	18.	43.	46.	Najslabší výsledok z V4 – slabé inštitúcie a predvídateľnosť.

Kľúčové zistenia

• Daňové zaťaženie: kombinácia 24 % korporátnej dane a transakčnej dane robí SR fiškálne najťažším trhom vo V4.
• Náklady práce versus produktivita: mzdy rastú rýchlejšie než pridaná hodnota na hodinu, preto zisky migrujú do lacnejších krajín.
• Energia: priemyselné tarify sú o 10‑20 % vyššie než u susedov, čo pri energeticky náročných odboroch ruší výhodu nižších miezd.
• Kvalita regulácie: prepad v IMD rebríčku signalizuje investorom vyššie riziko – kapitál sa radšej presúva do ČR.

Prečo sa oplatí konať? Každé zníženie efektívnej sadzby PO o 1 p. b. zvyšuje čistý prílev zahraničných investícií o ≈ 2 % (odhad OECD elasticít). Priemyselne náročný podnik so spotrebou 100 GWh ušetrí pri parity energií oproti ČR až 2 mil. € ročne – to sa rovná 40 novým pracovným miestam na linke.

Dôsledky pre regióny a verejné financie

Čo sa stane, keď veľký zamestnávateľ odíde

Región / mesto	Strata priamych miest	Odhad multiplikátora*	Celkový úbytok spotrebného príjmu	Výpadok DPFO (obec)
Martin (Ecco)	650	1,4	–11 mil. € / rok	–900 tis. €
Handlová (Lowa)	150	1,3	–2 mil. € / rok	–180 tis. €
Partizánske (Honeywell)	137	1,5	–2,4 mil. € / rok	–160 tis. €
*Multiplikátor = stratené miesta v službách a subdodávkach / 1 výrobné miesto

Príklad domino‑efektu: Po zatvorení Honeywellu klesli tržby troch reštaurácií v Partizánskom o 18 % v prvom kvartáli, dve čašníčky skončili na ÚPSVaR; mesto zároveň odložilo opravu materskej školy.

Prečo je to problém aj pre štát

• Odvody: každých 1 000 stratených priemyselných miest znamená výpadok ~7 mil. € na odvodoch a dani zo mzdy.
• Sociálne dávky: priemerná podpora v nezamestnanosti 520 € × 6 mesiacov × 1 000 ľudí = ďalších 3,1 mil. € náklad.
• DPH & spotreba: multiplikátor klesá; jeden euro výpadku mzdy = 0,24 € menej DPH.

Balík lokálnych riešení (bez zníženia miezd)

1. Regionálny stabilizačný fond: automatická dotácia 75 % očakávaného výpadku DPFO pri strate > 500 miest; financované 0,05 % príspevkom z korporátnej dane veľkých firiem.
2. Bonus za nové miesta: 2‑ročná úľava na odvodoch (max. 300 €/mes.) ak nová pracovná zmluva ≥ medián okresu.
3. Inovačné poukážky: voucher 1 000 € pre prepustených na rekvalifikáciu / drobné podnikanie; kryté rastúcou DPH z online služieb.
4. Participatívny rozpočet: 10 % dotácie rozdelenej hlasovaním obyvateľov – zvyšuje dôveru a transparenciu.

Ak sa fond spustí v Martin‑Handlová‑Partizánske balíku, okamžite pokryje 1,24 mil. € výpadku rozpočtov obcí a financuje 900 rekvalifikačných voucherov.

Krátkodobé riešenia (horizont 12 mesiacov)

V najbližšom roku možno realizovať štyri rýchle zásahy, ktoré pomôžu trhu práce aj samosprávam bez toho, aby sa znižoval sociálny štandard zamestnancov.

Rekvalifikácie podporené ESF a super‑odpočtom na vzdelávanie

Prečo to treba?
Prepuštění pracovníci z textilu či obuvníctva disponujú manuálnymi zručnosťami využiteľnými v automotive a batériovom priemysle, ak získajú doplnkové vzdelanie.

Príklad – V Martine otvorila SOŠ 6‑mesačný kurz programovania CNC. Zo 120 bývalých operátoriek Ecco už 70 % nastúpilo do Schaeffleru na lepšie platené pozície.

Riešenie – Štát uhradí 70 % ceny kurzu z ESF, zvyšok si podnik odpočíta formou super‑odpočtu. Firma sa zaviaže vyplácať mzdu minimálne na úrovni predošlého zamestnania.

Regionálne investičné prémie 10 %

Prečo to treba?
Okresy, ktoré stratili veľkých zamestnávateľov, potrebujú prilákať MSP s vyššou pridanou hodnotou.

Príklad – Poľský výrobca medicínskych pomôcok zvažuje závod v Handlovej; 10 % prémia znižuje jeho kapitálové náklady o 1 mil. €, čo je kľúčové pri rozhodovaní.

Riešenie – Daňový bonus 10 % z investície, vyplatený v troch splátkach; podmienkou je najmenej 50 pracovných miest s mzdou nad mediánom okresu.

Moratórium na ad‑hoc legislatívu bez spoločenskej zhody

Prečo to treba?
Podniky oceňujú predvídateľnosť viac než jednotlivé sadzby daní. Náhodné a rýchle novelizácie zvyšujú riziko a brzdia expanziu.

Príklad – V roku 2024 sa tri krát menil zákon o DPH v skrátenom konaní; logistická firma preto zastavila projekt s 200 pozíciami v Topoľčanoch.

Riešenie – Dohoda všetkých politických strán na 12‑mesačnom moratóriu pre ekonomické zákony, ktoré neprešli riadnym Regulatory Impact Assessment (RIA) a verejnou diskusiou.

Cielená revízia transakčnej dane prostredníctvom RIA

Prečo to treba?
Súčasná podoba dane zaťaží najmä mikropodniky, ale štátu prinesie len 0,1 % HDP.

Príklad – Rodinná pekáreň so 40 platbami denne zaplatí ročne cca 3 000 €, čo je dvojnásobok jej rozpočtu na hygienické normy.

Riešenie – RIA navrhne progresívnu sadzbu: 0 % pre mesačné platby do 2 000 €, 0,2 % pre ďalších 18 000 € a 0,4 % nad túto hranicu. Tak sa odbremení 75 % malých subjektov pri zachovaní 80 % výnosu.

Strednodobá stratégia (2025 – 2030)

V nasledujúcich piatich rokoch musí Slovensko prejsť z „hasenia požiarov“ k sústavným reformám, ktoré posilnia konkurencieschopnosť bez znižovania sociálnych práv zamestnancov. Každý pilier nižšie obsahuje: prečo je potrebný, príklad ilustrujúci problém a riešenia šité na slovenské podmienky.

Konkurencieschopné dane a inteligentné stimuly

Prečo? Slovensko má najvyššiu korporátnu daň vo V4 a netradičnú transakčnú daň; to odrádza investície s vyššou pridanou hodnotou.

Príklad – Rakúsko znížilo sadzbu PO z 25 % na 23 % a pritiahlo regionálne centrá R&D; Slovensko zatiaľ investíciu Bosch do e‑mobilného vývoja nezískalo.

Riešenia

• Jednotná sadzba dane z príjmu PO 20 % + reinvestičná zrážka (–4 p. b.) pre zisk reinvestovaný do technológií a miezd.
• Progresívna transakčná daň (0 / 0,2 / 0,4 %) – ochrana malých subjektov, zachovanie príjmov štátu.
• Automatický super‑odpočet 150 % na výdavky R&D a zelené patenty; podmienkou je priemerná mzda v projekte ≥ 1,2‑násobku priemeru v odvetví.

Vzdelávanie a talenty

Prečo? Do roku 2030 klesne počet ľudí vo veku 20–64 r. o takmer 200 000. Bez kvalifikovaných pracovníkov investície neprídu.

Príklad – Nemecký výrobca batérií zrušil plán závodu pri Nitre, lebo nenašiel 500 operátorov s elektro‑zručnosťami.

Riešenia

• Duál 2 + 2: posledné dva ročníky SOŠ vo firme, firmy financujú 30 % nákladov, štát 20 %, EÚ fondy 50 %.
• Talent Visa Fast‑Track (30 dní) pre špecialistov; integračný balík zahŕňa kurzy slovenčiny pre rodiny.
• Program „Battery Skills“ – 9‑mesačné rekvalifikácie; absolvent má garantovaný plat ≥ 110 % predchádzajúcej mzdy.

Stabilná a zelená energetika

Prečo? Vysoké a volatilné ceny energií znižujú marže a motivačný priestor pre rast miezd.

Príklad – V Trenčíne smaltovňa prerušila pece dvakrát za rok, keď cena plynu prekročila 120 €/MWh.

Riešenia

• Dlhodobé PPA: aukcie „contract‑for‑difference“ na 10 rokov – priemysel dostane strop 70 €/MWh, prebytok vracia štátu.
• Modernizačný fond: 40 % grant na batériové úložiská, podmienka – zachovanie pracovných miest.
• Energetické klastre v regiónoch s ťažkým priemyslom, zdieľané OZE + batérie; pridaná hodnota ostáva v regióne.

Kritická infraštruktúra

Prečo? Slabé logistické spojenie a pomalé stavebné procesy zvyšujú náklady exportérov.

Príklad – Dodávateľ káblových zväzkov vozí komponenty 6 h z Kysúc do Trnavy (240 km), kým podobná trasa v Poľsku trvá 3 h.

Riešenia

• Dokončiť koridor TEN‑T BA – KE do 2029 (dialnica + modernizovaná železnica).
• Digital Fast‑Track: stavebné konanie online, lehoty 90 dní pre infra projekty; pracovné miesta pri stavbách garantujú tarifnú mzdu.

Inovačný ekosystém

Prečo? Podiel výdavkov na VVaI je 0,9 % HDP (EÚ = 2,2 %). Bez inovácií mzdový rast nenájde pokrytie v produktivite.

Príklad – Česko má 10‑násobok startupov na milión obyvateľov; priemerná mzda v IT je tam o 23 % vyššia.

Riešenia

• Štátne matching funds 1 : 1 do 50 mil. € pre VC fondy, ktoré investujú na Slovensku.
• Inovačné vouchery 50 000 € pre MSP s nízkou uhlíkovou stopou a rastom miezd ≥ inflácia.
• Startup sandbox – regulatórne uvoľnenie pre fintech/AI; ochranné pravidlá bránia znižovaniu pracovných štandardov.

Silné inštitúcie a predvídateľná regulácia

Prečo? Investori hodnotia stabilitu práva ako jednu z top 3 podmienok.

Príklad – Britský výrobca ventilátorov stopol 80 mil. € projekt po troch novelách zákona o odpadoch v jendom roku.

Riešenia

• Zákonný princíp one‑in‑two‑out (pri každom novom predpise zrušiť dva nákladovo vyššie).
• Povinné ex‑post hodnotenie vplyvov regulácie (Regulatory Impact Assessment – RIA) po dvoch rokoch.
• Participatívne RIA – zástupcovia odborov a podnikov majú rovnocenné miesto v komisiách.

Finančný rámec

Financovanie stratégií kombinuje európske i domáce zdroje tak, aby nevyžadovalo škrty sociálnych výdavkov.

Zdroj	2025	2026‑27	2028‑30	Prečo dáva zmysel
Fondy EÚ (RRF + Program SK)	1,0 mld. €	1,4 mld. €	0,8 mld. €	Viazané na zelené a digitálne projekty, 85 % granty
Štátny rozpočet – kapitálové výdavky	0,3 mld. €	0,6 mld. €	0,7 mld. €	Presun z neefektívnych dotácií, bez zníženia sociálnych dávok
Súkromné co‑investície (PPP, VC)	0,2 mld. €	0,9 mld. €	1,2 mld. €	Multiplikačný efekt 1:3 pri matching funds

Poznámka: Čerpanie EÚ fondov je podmienené posilnením implementačných kapacít – navrhovaná reforma štátnej služby a tréning projektových manažérov.

Ako sa finančný rámec skladá a prečo dáva zmysel

Zdroj	2025	2026‑27	2028‑30	Čo z toho plynie
Fondy EÚ (RRF + Program SK)	1,0 mld. €	1,4 mld. €	0,8 mld. €	V RRF ostáva ≈ 2,7 mld. €; Brusel prepláca 85 % uznateľných výdavkov, domáci podiel len 15 %.
Štátny rozpočet – kapitálové výdavky	0,3 mld. €	0,6 mld. €	0,7 mld. €	Presun z neefektívnych dotácií (energie, prevádzkové subvencie) do investícií zvyšuje potenciálny rast bez škrtov dávok.
Súkromné co‑investície (PPP, VC)	0,2 mld. €	0,9 mld. €	1,2 mld. €	Matching‑funds 1 : 1 → multiplikačný efekt x3; PPP financuje infra bez rastu dlhu.

Prečo sa nezaťažuje sociálny rozpočet

1. Grantový mechanizmus EÚ – 1 mld. € z fondov stojí štát iba 150 mil. €.
2. Presun prevádzkových dotácií – zníženie neadresných subvencií neškrtí príjmy domácností.
3. PPP a VC multiplikačný efekt – súkromný kapitál znáša CAPEX, štát spláca z ušetrených dotácií.

Čo za tieto peniaze presne vznikne

Rok	Vlajkové projekty	Pracovné miesta	Sociálny benefit
2025	Smart‑batériový klaster Horné Považie	1 500	Stabilnejšie ceny energie pre 120 000 obyvateľov
2026‑27	Digital Fast‑Track + úsek D1 Hubová‑Ivachnová (PPP)	6 000 (400 trvalých)	Cesta BA‑KE kratšia o 45 min; stavebné povolenie do 90 dní online
2028‑30	4 GW FV + 1 GWh batérií (Modernizačný fond)	3 000	Zníženie priemyselnej MWh o 12 %

Ako sa zabezpečí realizácia

• Reforma štátnej služby – projektové triedy, plat až 1,6 × priemer.
• Jednotný metodický manuál – skracuje refundáciu fondov z 140 na 60 dní.
• Risk‑sharing fond NRB – 200 mil. € garancií odblokuje úvery pre PPP a startupy.

Kľúčové zistenie: Bez škrtov sociálnych výdavkov možno do 2030 mobilizovať ~8,3 mld. € investícií a vytvoriť desaťtisíce dobre platených pracovných miest.

Sociálne citlivé reformy, ktoré obnovia dôveru investorov

Transakčná daň – úľava pre malých, istota pre štátny rozpočet

Prečo? Daň z finančných transakcií tvorí len ≈ 0,1 % HDP, ale na mikropodniky a živnostníkov s nízkou maržou dopadá neúmerne tvrdo.

Podstatné zistenia

• 71 % platcov transakčnej dane sú subjekty s obratom pod 100 000 € ročne, vytvárajú však len 18 % výnosu dane.
• Efektívne daňové zaťaženie pri mikropodniku s maržou 5 % stúpne o 0,8 p. b.; pri korporáciách s maržou 15 % len o 0,05 p. b.
• OECD odporúča transakčné dane len ako behaviorálny nástroj, nie ako fiškálne opatrenie.

Príklad – rodinné účtovníctvo vystaví 60 platieb mesačne; pri obrate 15 000 € zaplatí 720 € dane, čo „zožerie“ štvrtinu čistého zisku.** – rodinné účtovníctvo vystaví 60 platieb mesačne; pri obrate 15 000 € zaplatí 720 € dane, čo „zožerie“ štvrtinu čistého zisku.

Riešenie – progresívny model:

• 0 % na súčet platieb do 2 000 €/mes.
• 0,2 % na ďalších 18 000 € / mes.
• 0,4 % nad 20 000 € / mes. Tým sa odbremení > 70 % malých subjektov, kým 80 % daňového výnosu ostane zachovaných.

Progresívny 13. dôchodok – solidarita bez významných škrtov

Prečo? Terajší jednotný 13. dôchodok stojí 1 % HDP a vypláca rovnakú sumu penzistovi s 500 € aj 1 500 € dôchodkom.

Podstatné zistenia

• 20 % najbohatších penzistov poberá 29 % celkového objemu 13. dôchodkov.
• 13. dôchodok neznižuje mieru chudoby dôchodcov (12,9 %) pod priemer EÚ (13 %).
• Progresívny model by ušetril 350 mil. €, čo zodpovedá 0,35 % HDP.

Príklad – dôchodca s 1 600 € mesačne dostane dnes rovnakých 600 € ako penzista s 550 €. To zvyšuje deficit bez posilnenia sociálnej istoty najchudobnejších.** – dôchodca s 1 600 € mesačne dostane dnes rovnakých 600 € ako penzista s 550 €. To zvyšuje deficit bez posilnenia sociálnej istoty najchudobnejších.

Riešenie – lineárny pokles príspevku:

• 100 % sadzby (napr. 600 €) do výšky priemerného dôchodku.
• Medzi priemerom a dvojnásobkom priemeru sa 13. dôchodok znižuje o 1 € za každé 2 € nad priemerom.
• Nad dvojnásobok priemeru má 13. dôchodok len symbolických 50 €. Úspora ≈ 0,35 % HDP sa použije na indexáciu najnižších penzií a podporu opatrovateľov.

Spolufinancované školné – motivácia ostať a pracovať doma

Prečo? Takmer 16 % slovenských maturantov a vysokoškolákov odchádza študovať a pracovať do zahraničia; štát stratí investíciu do ich vzdelania.

Podstatné zistenia

• Verejné výdavky na vysokoškoláka sú ~4 400 € ročne; ak emigruje, ROI pre štát klesá na nulu.
• Len 54 % absolventov prvého stupňa VŠ pracuje do 3 rokov v odbore na Slovensku.
• Pilotné programy odloženého školného v Estónsku znížili odliv absolventov o 22 %.

Model pre gymnáziá a vysoké školy pre gymnáziá a vysoké školy**

• 50 % štátneho príspevku na študenta sa mení na bezúročnú dlhodobú pôžičku.
• Odpustenie splátky za každý rok, keď absolvent pracuje na Slovensku a platí plné sociálne odvody – či už ako zamestnanec, alebo živnostník (bez odvodového zvýhodnenia).
• Maximálna splatnosť 20 rokov; po 55. roku života sa prípadný zostatok odpustí.

Príklad – absolventka gymnázia dostane počas štúdia „pôžičku“ 1 200 € ročne. Ak po univerzite nastúpi do slovenskej firmy na plný úväzok, splátka 600 € za daný rok sa v Sociálnej poisťovni automaticky vynuluje.

Efekt – štát si chráni investíciu, absolvent má motiváciu zostať a zamestnávateľ dostáva kvalifikovanú pracovnú silu bez tlaku na nižšie mzdy.

Zodpovednejší druhý dôchodkový pilier – spravodlivosť medzi sporiteľmi a rozpočet

Prečo? Štát každoročne dotuje druhý pilier (súkromné účty v DDS či DSS) viac ako 0,3 % HDP prostredníctvom daňových úľav a garantovaných poplatkov správcov; pritom výnosy fondov často nedosahujú infláciu a peniaze chýbajú v prvom – priebežnom – pilieri.

Podstatné zistenia

• Priemerný reálny výnos garantovaných fondov 2013‑23 bol –0,4 % p.a.
• Daňové úľavy a poplatky správcov spolu tvoria 180 mil. € ročne.
• 32 % sporiteľov má na účte menej než 5 000 €, čo neguje prínos pre ich budúci dôchodok.

Príklad – sporiteľ s priemerným príjmom dostane zo štátneho rozpočtu nepriamu podporu ~180 € ročne, kým nepracujúca vdova v prvom pilieri nedostane nič navyše.** – sporiteľ s priemerným príjmom dostane zo štátneho rozpočtu nepriamu podporu ~180 € ročne, kým nepracujúca vdova v prvom pilieri nedostane nič navyše. To vyvoláva pocit nespravodlivosti a zvyšuje tlak na deficit.

Riešenia

• Zaviesť strop daňovej úľavy – maximálne 2 % superhrubej mzdy. Všetko nad tento limit si sporiteľ môže vložiť, ale bez daňového bonusu.
• Indexovaný poplatok správcu – ak priemerný 5‑ročný výnos fondu nedosiahne infláciu + 1 p. b., správcovský poplatok klesá na 0 %. Zlepšuje to motiváciu fondov hľadať vyšší výnos a chráni sporiteľov.
• Dobrovoľný presun časti príspevku – sporiteľ si môže 1 p. b. z povinných odvodov nasmerovať späť do prvého piliera na solidárne dôchodky rodičov; neznižuje sa mu tým sociálny štandard, ale posilňuje vzájomnosť systému.

Zrušenie štátneho príspevku na financovanie cirkví – férovosť pre všetkých daňovníkov

Prečo? Štát vypláca cirkvám a náboženským spoločnostiam fixný príspevok ~60 mil. € ročne (≈ 0,06 % HDP), ktorý nie je viazaný na počet veriacich ani poskytované verejné služby.

Podstatné zistenia

• Počet veriacich klesol od 2011 o ~400 tis., príspevok cirkvám zostal fixný.
• 58 % obyvateľov v prieskume FOCUS 2024 súhlasí s modelom „daňovej asignácie namiesto fixného príspevku“.
• Potenciál asignačnej dane 1,5 % je 45‑70 mil. €; výnos závisí od dobrovoľnosti veriacich, nie od štátneho rozpočtu.

Príklad – podľa sčítania 2021 klesol počet veriacich RKC o 11 %, no príspevok sa neznížil. Naopak, štát musel krátiť rozpočty komunitných centier o 3 mil. €.** – podľa sčítania 2021 klesol počet veriacich RKC o 11 %, no príspevok sa neznížil. Naopak, štát musel krátiť rozpočty komunitných centier o 3 mil. €.

Riešenia

• Úplné zrušenie pevného príspevku od 2027; cirkvi môžu poberať asignačnú daň 1,5 % z dane FO (dobrovoľné poukázanie), podobne ako neziskové organizácie.
• Prechodné obdobie 2025‑26 – každoročné zníženie príspevku o 25 %, aby cirkvi mali čas diverzifikovať financovanie.
• Fond kultúrneho dedičstva – štát ponechá dotácie len na údržbu sakrálnych pamiatok prístupných verejnosti; financuje sa z podielu asignačnej dane a EÚ fondov.

Sociálny efekt – ušetrených ~60 mil. € ročne môže pokryť navýšenie opatrovateľského príspevku o 25 € mesačne pre 200 000 rodín, bez zníženia dôstojnosti veriacich: financovanie cirkví sa prenesie na dobrovoľnú solidaritu veriacich, nie na všetkých daňovníkov.

Zhrnutie

Slovensko čelí v rokoch 2024 – 2025 vlne zatvárania a obmedzovania výroby v kľúčových priemyselných podnikoch. Odchod alebo reštrukturalizácia spoločností Ecco, Lowa, Honeywell, Schaeffler a ďalších priamo ohrozuje viac než 5 000 pracovných miest a odhaľuje hlbšie štrukturálne zraniteľnosti – od rýchleho rastu mzdových nákladov, ktorý predbieha produktivitu, cez štrukturálne vysoké a nestabilné ceny energií, až po najvyššiu korporátnu daň a transakčnú daň v regióne V4.

Dôsledky sa koncentrujú v regiónoch Martin, Handlová, Partizánske a Kysuce, kde nezamestnanosť prekračuje 5 %, hoci celoštátne padla na 3,79 %. Lokálne rozpočty prichádzajú o príjem z DPFO, klesá kúpna sila a hrozí sociálne napätie. Za týmito číslami stoja konkrétne ľudské príbehy – od operátoriek, ktoré po 17 rokoch stratili prácu, až po rodiny zvažujúce odchod do zahraničia.

Príčiny sú viacrozmerné: (i) rast nákladov práce pri stagnujúcej produktivite v pracovne náročných odvetviach, (ii) energetická cenová nevýhoda – slovenský priemysel platí o 140 – 160 % viac za MWh než americkí konkurenti, (iii) daňovo‑regulačný tlak a legislatívna neistota, (iv) chronický nedostatok zručností pre technické pozície a nepriaznivá demografia, a (v) globálna konsolidácia výroby spojená s tlakom na dekarbonizáciu a skrácenie reťazcov.

Navrhovaná odpoveď je dvojstupňová. Krátkodobo (do 12 mesiacov) treba spustiť cielené rekvalifikácie financované z ESF, regionálne investičné prémie, moratórium na ad‑hoc legislatívu a progresívne nastaviť transakčnú daň, aby sa okamžite stabilizoval trh práce i dôvera investorov bez znižovania sociálneho štandardu. Strednodobo (2025 – 2030) sa stratégia opiera o šesť pilierov: konkurencieschopné dane, kvalitné vzdelávanie a talenty, stabilnú zelenú energiu, modernú infraštruktúru, silný inovačný ekosystém a predvídateľnú reguláciu. Balík sociálne citlivých reforiem – adresný 13. dôchodok, spolufinancované školné, optimalizovaný 2. pilier a asignačné financovanie cirkví – uvoľní fiškálny priestor a zvýši spravodlivosť.

Úspech vyžaduje koordinované vedenie vlády, priemyslu a sociálnych partnerov, posilnené efektívnym čerpaním európskych fondov a mobilizáciou súkromného kapitálu. Ak Slovensko premení tieto návrhy na realitu, môže sa vrátiť na mapu atraktívnych investičných destinácií bez obetovania práv pracujúcich a zabezpečiť dlhodobú prosperitu v meniacom sa globálnom prostredí.

Hlavné zdroje

FinReport.sk (s odvolaním sa na dáta FinStat), V ktorých odvetviach vzniká a zanika najviac firiem a živností, https://www.finreport.sk/podnikanie/v-ktorych-odvetviach-vznika-a-zanika-najviac-firiem-a-zivnosti/

Eurostat (Statistics Explained), Hourly labour costs, https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Hourly_labour_costs  

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), Nezamestnanosť – mesačné štatistiky – Február 2025, https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2025.html?page_id=1419219 (stránka); https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2025/UoZaVPM_MS_2502.xlsx (XLSX súbor)  

Bruegel, Decarbonising for competitiveness: four ways to reduce European energy prices, https://www.bruegel.org/policy-brief/decarbonising-competitiveness-four-ways-reduce-european-energy-prices  

Hospodárske noviny (HN), Spoločnosť Ecco Slovakia končí s výrobou v Martine, o prácu prídu stovky zamestnancov, https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96206443-spolocnost-ecco-slovakia-konci-s-vyrobou-v-martine-o-pracu-pridu-stovky-zamestnancov  

Hospodárske noviny (HN), Výrobca športových topánok Lowa zatvorí závod v Handlovej, https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96206542-vyrobca-sportovych-topanok-lowa-zatvori-zavod-v-handlovej  

www.loom.sk

Autor: Marcel Litvák Feliks