Logo - loom.sk

Logo - loom.sk

Tripartita prerokovala návrh zákona o minimálnej mzde

Na dnešnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR sa diskutovalo o návrhu zákona, ktorý zvyšuje minimálnu mzdu z 57% na 60% priemernej mesačnej mzdy z predchádzajúcich dvoch rokov. Návrh zákona, ktorý predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, tiež obsahuje úpravy príplatkov za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov.

Európska smernica o primeraných minimálnych mzdách

Tieto zmeny sú súčasťou transpozície Európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách, ktorá stanovuje, že minimálna mzda by mala byť približne polovicou priemernej mzdy v danom roku. V roku 2023 bola minimálna mzda 700 eur a priemer v krajine dosiahol 1430 eur, čo predstavuje podiel 48,95 %, teda menej ako 50 %. Cieľom smernice je zaistiť, že minimálna mzda bude primeraná životným nákladom a ekonomickej situácii krajiny.

tripartita predseda hsr minister prace erik tomas

Vyjadrenia ministra Erika Tomáša

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny a predseda HSR Erik Tomáš zdôraznil, že návrh zvyšuje minimálnu mzdu na úroveň 60% z priemernej mzdy v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Nová minimálna mzda podľa nového automatu by mala platiť od 1. januára 2026. V zákone naďalej ponechávame možnosť pre sociálnych partnerov dohodnúť sa na výške minimálnej mzdy,“ uviedol Tomáš. Dodal, že zákon bude prerokovaný v parlamente na septembrovej a októbrovej schôdzi, keďže obsahuje aj transpozičné opatrenia, ktoré musia byť prijaté do novembra tohto roka.

Nezamestnanosť a pracovné príležitosti

Tomáš tiež pripomenul, že na Slovensku je momentálne historicky najnižšia nezamestnanosť a viac ako 80 tisíc voľných pracovných miest. „Neobávame sa, že zvýšenie minimálnej mzdy bude mať negatívny dopad na zamestnanosť. Za posledných šesť mesiacov sme pre zamestnávateľov spustili programy na zamestnávanie rôznych skupín občanov vrátane nízko kvalifikovaných pracovníkov, mladých do 30 rokov a pracovníkov nad 50 rokov,“ povedal Tomáš.

Návrh zákona o osobnej asistencii a opatrovaní

Diskusia priniesla aj schválenie ďalšieho návrhu vládneho nariadenia, ktoré určuje sadzbu na hodinu osobnej asistencie a výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Navrhovaná výška peňažného príspevku bude rovnaká pre opatrovateľov v produktívnom veku aj pre opatrovateľov, ktorí poberajú niektorú z dôchodkových dávok pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Suma bude ekvivalentná čistej minimálnej mzde pre rok 2024, čo predstavuje 615,50 eur mesačne.

tripartita minister

Finančné príspevky na sociálne služby

Sociálni partneri tiež schválili návrh ďalšieho nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb na rok 2025. Tento návrh sa týka zariadení podmienených odkázanosťou, zariadení krízovej intervencie a nocľahární, pokiaľ je poskytovateľom tejto sociálnej služby neverejný poskytovateľ. Posilnenie spolufinancovania sociálnych služieb zo strany štátu je nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnosti sociálnych služieb a ich dostupnosti pre osoby odkázané na pomoc. Platnosť tohto nariadenia je stanovená od 1. januára 2025.

Porovnanie výšky minimálnej mzdy na Slovensku a v iných krajinách EÚ

Na Slovensku je minimálna mzda stanovená na 700 eur mesačne pre rok 2023. Toto číslo predstavuje približne 49% priemernej mesačnej mzdy v krajine, ktorá je 1430 eur. Od roku 2026 sa plánuje zvýšenie minimálnej mzdy na 60% priemernej mesačnej mzdy z predchádzajúcich dvoch rokov.

Minimálna mzda v iných krajinách EÚ

Minimálne mzdy v rámci Európskej únie sa výrazne líšia medzi jednotlivými členskými štátmi. Uvedieme niekoľko príkladov, ktoré ilustrujú rôznorodosť minimálnych miezd v EÚ:

Nemecko

V Nemecku je minimálna mzda 12 eur za hodinu, čo predstavuje približne 2080 eur mesačne pre zamestnanca pracujúceho 40 hodín týždenne. Táto úroveň je jedna z najvyšších v EÚ a zabezpečuje relatívne vysoký životný štandard.

Francúzsko

Francúzsko má minimálnu mzdu stanovenú na 11,27 eur za hodinu, čo je približne 1709 eur mesačne pre plný pracovný úväzok. Francúzska minimálna mzda, známa ako SMIC, je pravidelne indexovaná podľa inflácie a priemerných miezd.

Španielsko

V Španielsku je minimálna mzda 1108 eur mesačne (14 platov ročne, čo pri prepočte na 12 mesiacov predstavuje 1260 eur). Tento nárast bol zavedený s cieľom zlepšiť životné podmienky nízko príjmových pracovníkov.

Poľsko

Minimálna mzda v Poľsku je 3010 zlotých mesačne (približne 655 eur). Poľsko pravidelne zvyšuje svoju minimálnu mzdu v rámci snahy o zlepšenie životných podmienok svojich občanov.

Česká republika

V susednej Českej republike je minimálna mzda stanovená na 17 300 Kč mesačne, čo je približne 700 eur. Podobne ako na Slovensku, aj v Česku prebiehajú diskusie o ďalšom zvyšovaní minimálnej mzdy.

Bulharsko

Bulharsko má jednu z najnižších minimálnych miezd v EÚ, ktorá je 780 leva mesačne, čo je približne 400 eur. Bulharská vláda plánuje postupné zvyšovanie minimálnej mzdy, aby zlepšila životné podmienky občanov a priblížila sa k európskemu priemeru.

Luxembursko

Luxembursko, ako jedna z najbohatších krajín EÚ, má najvyššiu minimálnu mzdu, ktorá je 2387 eur mesačne. Toto číslo odráža vysoké životné náklady a vysoký priemerný príjem v krajine.

Zdroje

  1. https://www.employment.gov.sk/ [online] – Tripartita prerokovala návrh zákona o minimálnej mzde.
  2. https://www.ropoaobce.sk/sk/[online] – Tomáš predložil návrh k minimálnej mzde.

Foto: Canva, video: YouTube

Autor: Marek Bulík

Populárne

Prečítajte si tiež

Porovnanie Kuby a Číny: efektívnosť socialistických systémov v zmierňovaní chudoby na príklade 2 systémov

V mainstreamovom globálnom naratíve o chudobe sa často vyzdvihuje kapitalizmus, ako...

Zimný kemp mladých odborárov: Investícia do budúcnosti pracovného prostredia

Prítomnosť mladých ľudí v odboroch je kľúčová pre ich...

Diaľnice a rýchlostné na Slovensku. Veľký prehľad o výstavbe a príprave cestnej siete

Diaľničná sieť na Slovensku stále nie je kompletná. Ani...

Podpora nájomného bývania 2025: Ako chce štát prilákať súkromných investorov

Podpora nájomného bývania 2025. Štát plánuje od januára 2025 podporiť výstavbu komerčných nájomných bytov v spolupráci so súkromnými investormi. Opatrenia ako znížená DPH, príspevky zamestnávateľov na nájomné či rezervácia bytov pre kľúčové profesie by mali zvýšiť dostupnosť bývania. Avšak skúsenosti s doterajšími projektmi a riziko nesúladu s pravidlami EÚ vyvolávajú otázky o efektivite a zákonnosti tejto iniciatívy.