Slovensko v roku 2024 čelí významnému konsolidačnému úsiliu, ktoré je odpoveďou na narastajúci verejný dlh a vysoký deficit, aký vznikol počas vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a neskôr aj počas tzv. legislatívnej smršte na sklonku predchádzajúceho volebného obdobia.
Dlh v roku 2023 atakoval 60 % HDP a Slovensko bolo v riziku ďalšieho zvyšovania dlhu, čo by viedlo k finančným problémom na medzinárodných trhoch.
Na stabilizáciu verejných financií a zníženie deficitu pripravila vláda balík opatrení v hodnote 2,1 % HDP, čo predstavuje približne 3 miliardy eur. Tento balík sa sústredí na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a na lepšie cielenie výdavkov. Cieľom je rozložiť daňovú záťaž tak, aby čo najmenej zasiahla strednú vrstvu a najviac subjekty s vysokými ziskami. Prečo sú tieto opatrenia potrebné?
- Zvýšenie DPH z 20 % na 23 % a zavedenie 19 % sadzby pre niektoré položky: Zvýšenie DPH je opatrením, ktoré má priniesť dodatočné príjmy do rozpočtu a je zamerané na spotrebu. Pri spotrebných daniach je menej pravdepodobné, že by negatívne ovplyvnili ekonomický rast, v porovnaní s priamymi daňami, ktoré znižujú disponibilný príjem.
- Zvýšenie dane z príjmu právnických osôb: Firmy s príjmami nad 5 miliónov eur budú platiť vyššiu daň (24 %). Ide o opatrenie, ktoré je zamerané na tie podniky, ktoré aj počas krízy generovali vysoké zisky. Tento krok má zároveň znížiť tlak na menšie firmy a živnostníkov.
- Zníženie daňového bonusu pre vysokopríjmové rodiny: Postupné znižovanie daňového bonusu má cielenie na redistribúciu verejných zdrojov a zníženie výdavkov štátu v oblastiach, kde nie sú finančné potreby také naliehavé.
- Zavedenie 5 % DPH na základné potraviny, lieky a knihy: Toto opatrenie pomáha najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, a zároveň minimalizuje negatívne sociálne dôsledky zvýšenia všeobecnej sadzby DPH. Cieľom je ochrániť základnú spotrebu pred nadmerným daňovým zaťažením.
- Zrušenie tzv. rodičovského dôchodku: Systém, ktorý by znižoval dlhodobú udržateľnosť verejných financií, bol nahradený efektívnejším prerozdelením daní medzi generácie. Tento krok má za cieľ znížiť výdavky na dôchodkový systém, ktorý je už dnes pod veľkým tlakom.
Historický kontext týchto opatrení pramení z rýchleho zadlžovania, ktorému čelilo Slovensko najmä od roku 2020. Pandémia a následné krízy viedli k masívnym výdavkom na zdravotníctvo, energetické kompenzácie a sociálnu podporu, pričom príjmy štátu nedokázali tieto výdavky vyrovnať. Ak by Slovensko nepristúpilo ku konsolidácii, verejný dlh by do roku 2026 presiahol 70 % HDP, čo by mohlo viesť k strate dôvery investorov a zvýšeným nákladom na obsluhu dlhu.
