Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla historické minimum, no výzvou zostávajú nízke mzdy. Ministerstvo práce sa zameriava na rast platov a nové iniciatívy na podporu zamestnanosti. Ako vplýva minimálna mzda na pracovný trh a čo hovoria sociálni partneri?
Historický míľnik v nezamestnanosti
Slovensko v apríli dosiahlo najnižšiu nezamestnanosť od vzniku samostatného štátu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny oznámilo, že nezamestnanosť medzimesačne klesla vo všetkých krajoch, pričom najvýraznejší pokles zaznamenal Banskobystrický kraj. Naopak, najviac ľudí bez práce zostáva na východe v Prešovskom a Košickom kraji.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) zdôraznil význam tohto úspechu: „Slovensko dnes dosiahlo významný míľnik. Máme najnižšiu mieru nezamestnanosti od vzniku nášho štátu a ja si aj dovolím tvrdiť, že nezamestnanosť definitívne prestáva byť na Slovensku jedným z tých najväčších problémov.“
Tento úspech Slovenska prichádza v čase, keď svetová ekonomika zažíva turbulentné časy. Odborníci tvrdia, že je to výsledok efektívnej politiky zamestnanosti, investícií do vzdelávania a podpory malých a stredných podnikov. Slovensko môže byť príkladom pre iné krajiny, ako sa vyrovnať s nezamestnanosťou.
Nové projekty na podporu zamestnanosti
Napriek nízkej miere nezamestnanosti je na Slovensku stále približne 165-tisíc nezamestnaných ľudí. Na podporu ich zamestnania spustilo Ministerstvo práce v apríli dva projekty. Prvý projekt sa zameriava na dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa podieľajú na obnove kultúrnych pamiatok. Druhý projekt podporuje zamestnávanie absolventov.
Do polovice mája evidovali úrady práce 225 žiadostí na podporu vytvorenia 241 pracovných miest v rámci projektu Právo na zamestnanie. Do národného projektu Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike sa zapojili takmer všetky subjekty vybrané Ministerstvom kultúry SR.
Projekty, ako je tento, sú dôležitým krokom v boji proti dlhodobej nezamestnanosti a poskytujú príležitosti na získanie nových zručností a skúseností. Tieto iniciatívy môžu slúžiť ako model pre ďalšie krajiny s vysokou mierou nezamestnanosti, aby prijali podobné opatrenia na zlepšenie svojich pracovných trhov.
Tlak na rast miezd a minimálna mzda
Hlavným problémom pracovného trhu podľa ministra práce Erik Tomáša nie sú nezamestnaní, ale nízke mzdy. V súčasnosti sa diskutuje o novele zákona o minimálnej mzde, ktorá by od roku 2026 zvýšila minimálnu mzdu na 60 % priemernej mesačnej mzdy, teda takmer tisíc eur v hrubom. Tento návrh by ovplyvnil približne 200-tisíc ľudí a je súčasťou transpozície smernice Európskej únie o primeraných minimálnych mzdách.
Odborári návrh podporujú. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová uviedla: „Zároveň sme radi, že zostáva v zákone o minimálnej mzde zachovaná možnosť pre sociálnych partnerov dohodnúť sa na výške minimálnej mzdy.“
Paralely s inými krajinami
Mnohé krajiny, ktoré zvýšili minimálnu mzdu, zaznamenali pozitívne dopady na svoju ekonomiku. Napríklad Nový Zéland a Nemecko sú príkladmi krajín, kde zvýšenie minimálnej mzdy pomohlo zlepšiť životné podmienky pracovníkov a stimulovať ekonomický rast.
Na Novom Zélande sa minimálna mzda zvýšila v roku 2020 na 18,90 NZD na hodinu a v roku 2021 na 20 NZD na hodinu. Tieto zvýšenia mali pozitívny vplyv na spotrebu a hospodársky rast, pričom nezamestnanosť zostala na historicky nízkej úrovni. Podobne aj Nemecko, ktoré zaviedlo minimálnu mzdu v roku 2015, zaznamenalo zlepšenie pracovných podmienok a nárast kúpnej sily obyvateľstva.
Tieto príklady ukazujú, že zvýšenie minimálnej mzdy môže mať pozitívne dopady na ekonomiku, znížiť chudobu a zlepšiť životné podmienky pracovníkov. Slovensko sa môže inšpirovať týmito krajinami a prijať opatrenia na zvýšenie minimálnej mzdy s cieľom dosiahnuť podobné výsledky.
Rozdielne názory zamestnávateľov
Zamestnávatelia, s výnimkou ZMOS, návrh odmietajú. Upozorňujú na príplatky za nočnú prácu, víkendy a sviatky, ktoré sú naviazané na výšku minimálnej mzdy. Tiež vyjadrujú obavy, že v menej ekonomicky rozvinutých regiónoch Slovenska by mohli mať zamestnávatelia problém zvládnuť navrhované zvýšenie.
Republiková únia zamestnávateľov apeluje na zníženie daňovo odvodového zaťaženia minimálnej mzdy, ktoré medzi rokmi 2016 až 2024 narástlo z 29 % na 37,5 %: „Je dôležité zamyslieť sa nad výškou daňovo odvodového zaťaženia minimálnej mzdy.“
V krajinách ako USA a Spojené kráľovstvo sa podobné obavy zamestnávateľov riešili postupným zvyšovaním minimálnej mzdy. V Spojenom kráľovstve sa minimálna mzda zvýšila postupne z 6,70 GBP na 9,50 GBP medzi rokmi 2015 a 2021. Tento postupný prístup umožnil zamestnávateľom prispôsobiť sa zmenám a zmierniť negatívne dopady na zamestnanosť.
Ako ďalej pán minister?
Minister práce Erik Tomáš zatiaľ návrh o minimálnej mzde na rokovanie vlády nepredloží. Do Národnej rady sa návrh dostane najskôr v septembri alebo októbri, keďže jeho podpora medzi koaličnými partnermi ešte nie je definitívna.
Zvýšenie minimálnej mzdy je jedným z hlavných cieľov vlády na zlepšenie životných podmienok pracovníkov a zvýšenie kúpnej sily obyvateľstva. Ak sa podarí dosiahnuť konsenzus medzi sociálnymi partnermi a vládou, Slovensko by mohlo byť na ceste k zlepšeniu svojho pracovného trhu a ekonomiky.
Záver: nezamestnanosť nateraz nie je problém
Slovensko dosiahlo významný pokrok v oblasti zamestnanosti, no výzvou zostáva zlepšenie mzdových podmienok. Ministerstvo práce pokračuje v snahe podporovať zamestnanosť a zabezpečiť spravodlivé mzdy pre všetkých pracovníkov. Vývoj situácie bude dôležité sledovať, najmä v kontexte diskusií o minimálnej mzde a jej dopadu na ekonomiku a zamestnanosť.
Zdroje:
BBC – Zvýšenie minimálnej mzdy prináša podporu pre 2,7 milióna najnižšie platených pracovníkov.
Guardian – Nový Zéland zvyšuje minimálnu mzdu a zvyšuje dane pre bohatých.
epracaonline.sk – Nezamestnanosť už podľa ministra nie je problém
Foto: Canva, video: YouTube
Autor: Marek Bulík
