Medzinárodný trestný súd (ICC) žiada zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ministra obrany Joava Galanta a troch vedúcich predstaviteľov Hamasu – Jahjá Sinvára, Mohammada Deifa a Ismaíla Haníju. Obvinení čelia závažným obvineniam z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, čo vyvolalo ostré reakcie z oboch strán konfliktu.
Prečo ICC žiada o zatykače na Netanjahua, Galanta a vodcov Hamasu
Hlavný prokurátor ICC, Karim Khan, tvrdí, že Netanjahu a Galant nesú zodpovednosť za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktoré boli spáchané v Pásme Gazy a v Izraeli. Khan konkretizoval, že použitie hladu ako metódy vedenia vojny a ďalšie útoky proti civilnému obyvateľstvu Pásma Gazy spôsobili akútne a viditeľné dôsledky.
Podrobnosti obvinení proti Netanjahuovi a Galantovi
Netanjahu a Galant čelia obvineniam z využívania hladu ako vojnového nástroja, čo viedlo k podvýžive, dehydratácii a úmrtiam medzi palestínskym obyvateľstvom vrátane dojčiat a žien.
Podrobnosti obvinení proti vodcom Hamasu
Vodcovia Hamasu, Jahjá Sinvár, Mohammad Deif a Ismaíl Haníja, sú obvinení z plánovania a vykonania útokov na juhu Izraela 7. októbra minulého roka, ktoré mali za následok ničivé škody a mnohé obete.
Proces vydávania zatykačov
Hlavný prokurátor musí o vydanie zatykača požiadať trojčlenný súdny senát pre prípravné konanie. Tento proces zvyčajne trvá približne dva mesiace, kým súd posúdi dôkazy a rozhodne, či konanie smie pokračovať.
Khanove pozorovania a rozhovory s obeťami konfliktu
Khan vo svojom vyhlásení zdôraznil svoje osobné skúsenosti a rozhovory s obeťami konfliktu, ktoré podľa neho pociťujú „nevýslovnú bolesť“ spôsobenú krutosťou útočníkov.
Reakcia Hamasu: Nevyvážený postoj ICC
Podľa vysokého predstaviteľa Hamasu Samího abú Zuhrího postoj ICC „stavia na roveň obeť a kata“ a „povzbudzuje okupáciu k tomu, aby pokračovala vo vojne, ktorej cieľom je vyhladenie“. Hamas označuje Izrael termínom „okupácia“.
Reakcia Izraelskej opozície a vlády na ICC
Izraelský opozičný líder Jair Lapid považuje možnosť vydania zatykačov na Netanjahua a Galanta za „katastrofu“. Benny Ganc, člen izraelského vojnového kabinetu, označil Khanovo rozhodnutie za „zločin historických rozmerov“.
Dopad rozhodnutia ICC na medzinárodné vzťahy
Rozhodnutie ICC žiadať o zatykače na významných politických lídrov môže mať vážne dôsledky na medzinárodné vzťahy, najmä medzi Izraelom a jeho spojencami. Tento krok môže mať vplyv aj na humanitárnu situáciu v Pásme Gazy, kde už teraz trpí mnoho civilistov kvôli nedostatku potravín, vody a zdravotnej starostlivosti. Možné právne a politické dôsledky zahŕňajú ďalšiu eskaláciu konfliktu a zhoršenie vzťahov medzi zúčastnenými stranami, ako aj zvýšenie medzinárodného tlaku na riešenie konfliktu.
Konflikt v Gaze: Stručný prehľad
Historické pozadie
Konflikt v Gaze je súčasťou dlhodobého izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktorý siaha až do začiatku 20. storočia. Po druhej svetovej vojne a holokauste sa židovské obyvateľstvo v Palestíne zvýšilo, čo viedlo k napätiu s arabskými obyvateľmi. V roku 1948 vznikol štát Izrael, čo vyústilo do prvej arabsko-izraelskej vojny a exodu státisícov Palestínčanov.
Pásmo Gazy, malá pobrežná enkláva na Stredozemnom mori, je jedným z najhustejšie obývaných miest na svete. Po šesťdňovej vojne v roku 1967 Izrael získal kontrolu nad Gazou. V roku 2005 Izrael stiahol svoje vojenské sily a osadníkov z Gazy, ale blokáda pokračovala, čo spôsobilo ekonomické a humanitárne ťažkosti.
Hamas a jeho vplyv
Hamas, islamistická militantná skupina, ktorá vznikla v roku 1987, získala kontrolu nad Gazou v roku 2007 po krvavom konflikte s konkurenčným hnutím Fatah. Hamas je považovaný za teroristickú organizáciu Izraelom, USA a EÚ, čo vedie k napätiu a pravidelným ozbrojeným konfliktom s Izraelom.
Hamas využíva raketové útoky a ďalšie formy násilia proti Izraelu, čo vedie k izraelským odvetným operáciám a vojenským zásahom. Tieto konflikty spôsobujú značné škody na infraštruktúre a vysoký počet civilných obetí na oboch stranách.
Nedávne konflikty
Jeden z najvýznamnejších konfliktov medzi Izraelom a Hamasom sa odohral v lete 2014, známy ako Operácia Ochranné ostrie. Po únose a vražde troch izraelských tínedžerov nasledovali masívne raketové útoky Hamasu na izraelské mestá a intenzívne bombardovanie Gazy zo strany Izraela. Konflikt trval 50 dní a vyžiadal si viac ako 2 000 palestínskych a 70 izraelských životov.
Ďalšie významné vzplanutie násilia sa odohralo v máji 2021, keď po týždňoch napätia v Jeruzaleme Hamas vystrelil rakety na Izrael, čo vyvolalo intenzívnu vojenskú odpoveď. Konflikt trval 11 dní a spôsobil obrovské škody v Gaze, pričom zahynulo viac ako 250 Palestínčanov a 13 Izraelčanov.
Humanitárne dôsledky
Blokáda Pásma Gazy zo strany Izraela a Egypta vážne ovplyvňuje životné podmienky obyvateľov. Prístup k základným potrebám ako sú potraviny, voda a zdravotná starostlivosť je obmedzený, čo spôsobuje humanitárnu krízu. Ekonomické ťažkosti, vysoká nezamestnanosť a chudoba sú bežné problémy.
Izraelské vojenské operácie často vedú k zničeniu infraštruktúry, vrátane domov, nemocníc a škôl. To má dlhodobý negatívny vplyv na životné podmienky a budúcnosť obyvateľov Gazy. Na druhej strane, raketové útoky Hamasu spôsobujú škody a obete v izraelských mestách, čo vedie k strachu a neistote medzi izraelským obyvateľstvom.
Medzinárodná reakcia
Medzinárodné spoločenstvo často vyjadruje znepokojenie nad situáciou v Gaze a vyzýva na ukončenie násilia. OSN a mnohé medzinárodné organizácie poskytujú humanitárnu pomoc a snažia sa o sprostredkovanie mierových rokovaní. Napriek tomu však mierový proces stagnuje a situácia na mieste sa nezlepšuje.
Výzvy a perspektívy
Hlavnou výzvou pre riešenie konfliktu v Gaze je nájdenie dlhodobého a udržateľného mierového riešenia, ktoré by zohľadňovalo bezpečnostné obavy Izraela a práva Palestínčanov. Prebiehajúce násilie a nedostatok politickej vôle na oboch stranách komplikuje dosiahnutie mieru.
Jednou z možností je obnovenie rokovaní medzi Izraelom a Palestínčanmi za účasti medzinárodných sprostredkovateľov. Dôležitým krokom by mohlo byť aj zmiernenie blokády Gazy a zlepšenie životných podmienok jej obyvateľov. Na dosiahnutie trvalého mieru je potrebné, aby obe strany prijali kompromisy a našli spôsob, ako spolu koexistovať.
Zdroje
- denníkN [online] – Prokurátor ICC žiada o vydanie zatykača na Netanjahua, Galanta a troch vodcov Hamasu
- mzv.sk [online] – Vyhlásenie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára k situácii v pásme Gazy a hlasovaniu v OSN o Palestíne
Foto: Canva, video: YouTube
Autor: Marek Bulík
