Nízka nezamestnanosť. V roku 2024 stojíme na prahu významných zmien v sociálnej politike Slovenskej republiky. Vláda pod vedením premiéra Roberta Fica a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša avizuje prioritné opatrenia, ktoré by mali formovať oblasť sociálneho zabezpečenia a pracovného trhu v nasledujúcich rokoch. Tieto zmeny si kladú za cieľ nielen zachovanie nízkej nezamestnanosti, ale aj zlepšenie životných podmienok najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.
Nízka nezamestnanosť a zvýšenie minimálnej mzdy: Krok k spravodlivejšiemu rozdeleniu bohatstva
Jednou z kľúčových priorít je zvýšenie minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy v hospodárstve. Tento krok, ktorý premiér Fico označil za nevyhnutný, by mal výrazne prispieť k zlepšeniu životného štandardu nielen pracujúcich v nízkoplatených sektoroch, ale aj k posilneniu vnútorného trhu. Rast minimálnej mzdy však predstavuje aj výzvu pre zamestnávateľov, ktorí budú musieť zvýšiť mzdové náklady, najmä na príplatky za prácu v noci, kde Slovensko patrí medzi lídrov v EÚ.
Plnohodnotné 13. dôchodky: Záväzok voči staršej generácii. Vláda tiež plánuje implementáciu plnohodnotných 13. dôchodkov, ktoré sú považované za vlajkovú loď sociálnej demokracie. Tento krok má nielen symbolický význam, ale je tiež praktickým prejavom vďaky a úcty k starším generáciám, ktoré prispeli k budovaniu súčasnej Slovenskej republiky. Predpokladané zavedenie v roku 2026 predstavuje významný krok k stabilizácii dôchodkového systému a zabezpečeniu dôstojného starnutia občanov.
Rodinné karty: Podpora pre slovenské rodiny. Iniciatíva rodinných kariet predstavuje ďalšiu vrstvu sociálnej politiky zameranej na podporu rodín. Zľavy na tovary a služby spojené so starostlivosťou o deti by mali pomôcť rodinám s nižšími príjmami a zároveň stimulovať ekonomickú aktivitu v oblasti služieb pre rodiny. Tento program ukazuje, že vláda vníma rodinu ako základnú stavebnú jednotku spoločnosti, ktorej prosperita je nevyhnutná pre celkovú stabilitu a rozvoj krajiny.
1. Aký vplyv bude mať zvýšenie minimálnej mzdy na slovenskú ekonomiku? Zvýšenie minimálnej mzdy by malo stimulovať vnútornú spotrebu, ale zároveň predstavuje výzvu pre zamestnávateľov, ktorí budú musieť zvýšiť mzdové náklady.
2. Ako bude zabezpečené financovanie plnohodnotných 13. dôchodkov? Financovanie 13. dôchodkov bude pravdepodobne zabezpečené z verejných zdrojov, pričom vláda bude hľadať najefektívnejšie spôsoby distribúcie týchto prostriedkov.
3. Kto bude môcť využiť výhody rodinných kariet? Rodinné karty budú dostupné pre všetky rodiny, pričom zameranie bude najmä na rodiny s nižšími príjmami, ktorým poskytnú zľavy na základné tovary a služby.
V roku 2024 Slovenská republika čelí výzvam v sociálnej politike s ambíciou zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie bohatstva, dôstojné podmienky pre staršie generácie a podporu rodín. Opatrenia ako zvýšenie minimálnej mzdy, zavedenie plnohodnotných 13. dôchodkov a zľavy prostredníctvom rodinných kariet sú kľúčové kroky na ceste k dosiahnutiu týchto cieľov. Vláda týmito opatreniami potvrdzuje svoj záväzok k udržateľnému sociálnemu rozvoju a zlepšeniu životných podmienok všetkých občanov Slovenskej republiky.
Minimálna mzda je riešenie pre ekonomiku
V kontexte zvyšovania minimálnej mzdy sa Slovensko a jeho susedné štáty pohybujú na rôznych úrovniach, pričom každá krajina sa snaží nájsť rovnováhu medzi podporou najmenej zarábajúcich pracovníkov a zabezpečením konkurencieschopnosti svojich ekonomík.
Na Slovensku sa v roku 2024 plánuje zvýšenie minimálnej mzdy na 750 eur, čím sa snaží priblížiť k lepšie plateným krajinám EÚ. To je výrazné zvýšenie oproti predchádzajúcim rokom, čo odráža snahu vlády o zlepšenie životnej úrovne pracovníkov (MinimalNamzda).
Pozoruhodné zvýšenie minimálnej mzdy zaznamenali aj iné krajiny. Napríklad v Českej republike sa diskutuje o zvýšení minimálnej mzdy tak, aby v roku 2028 dosiahla 45 % priemernej mzdy, čo by predstavovalo ročné zvyšovanie o jeden procentný bod (Fintag). V Poľsku sa minimálna mzda v roku 2024 zvýši na 974,55 eur, čo je významný skok oproti predchádzajúcemu roku a odzrkadľuje snahu krajiny zlepšiť mzdy svojich pracovníkov (MinimalNamzda).
V rámci EÚ sa uskutočňujú aj širšie iniciatívy na podporu spravodlivých minimálnych miezd, ktoré majú za cieľ zabezpečiť, aby každý pracovník v Unii mohol za svoju prácu dostávať spravodlivú odmenu. Európsky parlament schválil smernicu o primeranej minimálnej mzde, ktorá má byť do novembra 2024 implementovaná do vnútroštátnych legislatív členských štátov (EURES).
Výzvy spojené so zvyšovaním minimálnej mzdy sú však značné, najmä pre zamestnávateľov, ktorí čelia vyšším nákladom. Napriek tomu rast minimálnych miezd prispieva k zníženiu chudoby, zvýšeniu produktivity a lepšej podpore kolektívneho vyjednávania, čo má pozitívny vplyv na celú spoločnosť (VEDA NA DOSAH).
Tieto snahy svedčia o uznávaní potreby zabezpečiť, aby mzdy odzrkadľovali skutočnú hodnotu práce a prispievali k dôstojnému životu pracovníkov v rôznych regiónoch.
Ako znižujú nezamestnanosť iné členské krajiny EÚ?
V roku 2024 krajiny EÚ znižujú nezamestnanosť rôznymi opatreniami, medzi ktoré patria:
1. Podpora tvorby nových pracovných miest:
- Vlády investujú do infraštruktúry, ako sú cesty, železnice a energetické siete. To vytvára nové pracovné miesta v stavebníctve a iných odvetviach.
- Vlády poskytujú daňové úľavy a granty podnikom, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta.
- Vlády podporujú programy rekvalifikácie a vzdelávania, aby sa ľudia naučili zručnosti, ktoré sú potrebné na trhu práce.
2. Zníženie prekážok zamestnanosti:
- Vlády reformujú pracovné právo, aby bolo flexibilnejšie a ľahšie pre podniky prijímať nových zamestnancov.
- Vlády znižujú administratívnu záťaž pre podniky, aby sa mohli sústrediť na rast a tvorbu nových pracovných miest.
- Vlády podporujú programy na podporu začlenenia znevýhodnených skupín na trh práce, ako sú napríklad osoby so zdravotným postihnutím alebo dlhodobo nezamestnaní.
3. Makroekonomické politiky:
- Vlády vedú zodpovednú fiskálnu politiku, ktorá podporuje hospodársky rast.
- Vlády podporujú menovú stabilitu a nízke úrokové sadzby, aby sa podnietil hospodársky rast a tvorba nových pracovných miest.
Situácia na Slovensku:
- Miera nezamestnanosti na Slovensku v roku 2024 je 5,3 %.
- Vláda plánuje znížiť mieru nezamestnanosti na 4,5 % do roku 2026.
- Vláda na tento účel implementuje rôzne opatrenia, ako napríklad:
- Podpora tvorby nových pracovných miest v oblastiach s vysokým rastovým potenciálom, ako sú informačné a komunikačné technológie, zelená ekonomika a kreatívny priemysel.
- Zníženie prekážok zamestnanosti, ako napríklad administratívna záťaž pre podniky a rigidita pracovného trhu.
- Podpora programov rekvalifikácie a vzdelávania, aby sa ľudia naučili zručnosti, ktoré sú potrebné na trhu práce.
Dôležité faktory:
- Znižovanie nezamestnanosti je dôležité pre udržanie sociálnej stability a prosperity.
- Nezamestnanosť má značné ekonomické a sociálne náklady.
- Úspešná redukcia nezamestnanosti si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa rôzne opatrenia.
Aké sú hlavné ciele zvyšovania minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2024?
Cieľom zvyšovania minimálnej mzdy je zlepšiť životnú úroveň pracovníkov, podporiť spravodlivejšie rozdelenie bohatstva, a stimulovať domácu spotrebu, čo prispieva k sociálnej súdržnosti a ekonomickému rastu.
Ako sa zmení minimálna mzda v iných krajinách Európskej únie v roku 2024?
V roku 2024 došlo k zvyšovaniu minimálnej mzdy v mnohých krajinách EÚ, napríklad v Luxembursku na 2570,93 €, v Holandsku na 2300 €, a v Poľsku na 974,55 €, čo odráža snahu o zlepšenie pracovných podmienok a životnej úrovne pracovníkov v celej únii (MinimalNamzda) (EURES).
Aké sú výzvy spojené so zvyšovaním minimálnej mzdy?
Hlavnými výzvami sú zvýšené náklady pre zamestnávateľov, potreba nájsť rovnováhu medzi podporou pracovníkov a zachovaním konkurencieschopnosti podnikov, ako aj implementácia týchto zmien do vnútroštátnej legislatívy v súlade so smernicami Európskej únie (VEDA NA DOSAH) (Fintag).
Zdroje:
- Úrad vlády SR [online] – Premiér: Prioritami MPSVR sú zachovanie nízkej nezamestnanosti či minimálna mzda
- E-report [online] – Fico s Tomášom: Prioritami rezortu práce sú zachovanie nízkej nezamestnanosti či minimálna mzda!
Foto: Ministerstvo práce, video: YouTube
Autor: Marcel Litvák Feliks