Britský súd rozhodol o tom, že zakladateľ WikiLeaks, Julian Assange, môže byť vydaný Spojeným štátom, kde čelí obvineniam z vydieračstva a porušovania zákonov o tajných informáciách. Toto kontroverzné rozhodnutie vyvolalo rozruch a rozpačité názory svetovej verejnosti.
Whistleblowing, často označovaný aj ako odhaľovanie nepravostí, predstavuje akt, kedy jednotlivec – často zamestnanec v organizácii – nahlasuje nezákonné, neetické či nebezpečné aktivity, praktiky alebo rozhodnutia, ku ktorým dochádza v rámci organizácie, kde pôsobí.
Príbehy whistleblowerov nám pripomínajú, že pravda a transparentnosť sú základnými piliermi spravodlivej a funkčnej spoločnosti. Ich odvaha odhaľovať neprávosti, aj za cenu osobných obetí, poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú verejnosť a individuálne svedomie zohrávajú v boji proti zneužívaniu moci a neetickému správaniu. V kontexte elít a ich vplyvu na spoločnosť je kľúčové, aby boli tieto moci vystavené svetlu verejnosti a zodpovedné za svoje činy. Whistleblowing teda predstavuje neoddeliteľnú súčasť demokratickej kontroly a zároveň výzvu k morálnej a etickej zodpovednosti tých, ktorí sú na pozíciách moci.
Assange, 52-ročný Austrálčan, bol zatknutý vo Veľkej Británii v roku 2019 potom, čo sa ukrýval v ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne počas siedmych rokov. Jeho zatknutie bolo výsledkom dlhoročnej právnej bitky a diplomatických sporov, spojené so zmenou vlády v Ekvádore: Pod vedením predchádzajúceho prezidenta Rafaela Correu bol Assangeovi udelený azyl v auguste 2012, čiastočne kvôli obavám z možného prenasledovania zo strany Spojených štátov. Correa bol známy svojou kritikou Spojených štátov a podporoval Assangeovu misiu zvýšiť transparentnosť vládnych činností. Po nástupe Lenína Morena do úradu v roku 2017 sa však vzťahy medzi Assangeom a ekvádorskou vládou zhoršili. Moreno, hoci aj on pochádzal z ľavicovej strany, sa snažil zlepšiť vzťahy s USA a vnímal prítomnosť Assangea na ekvádorskom veľvyslanectve ako prekážku. To sa stalo Assangeovi osudným.
Advokáti Assangea tvrdia, že jeho vydanie by bolo porušením slobody prejavu a že by bol vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Naopak, americkí prokurátori tvrdia, že Assange úmyselne zverejnil tajné dokumenty, ktoré ohrozili životy amerických vojakov a zdrojov. Ich hlas ale stíchne vždy keď spomeniete mená ako Angela Merkelová, Olaf Scholz, Emmanuel Macron, Jean Castex, či Miloš Zeman, alebo Andrzej Duda. Z odhalení, ktoré boli zverejnené na stránke WikiLeaks sú predsa evidentné aj vojnové zločiny. Má verejnosť právo o takom niečom vedieť? Je systém bŕzd a protiváh funkčný ak elity vraždia v tretích krajinách a po odhalení zločinov je stíhaný ten kto zločiny odhalil? Add absurdum je ale fakt, že sa tu nebavíme o potenciálnej nobelovke, ale o potenciálnom treste smrti.
Zdroje:
stránka https://wikileaks.org/
Ilegálny útok na civilistov v Iraku, ktorý odštartoval hon na novinára (online)
Reakcia na rozhodnutie súdu (online)
Autor: Marek Bulík
