Monika Uhlerová. Digitalizácia, robotizácia, klimatické zmeny, ale aj nedávna pandémia Covid 19 a ekonomické a migračné krízy budú s vysokou pravdepodobnosťou stáť za zmenou viac ako storočnej „tradície“ osemhodinového pracovného času.
V histórii bol na kratšiu pracovnú dobu vždy nesprávny čas. Neodškriepiteľným faktom je, že keby o pracovných podmienkach rozhodovali zamestnávatelia sami, väčšina ľudí na Slovensku by stále pracovala 12 hodín denne šesťkrát do týždňa. Preto ani odolnosť a aktuálny negatívny postoj zamestnávateľov voči skracovaniu pracovného času nie je nový. Našťastie, realita je iná. A to vďaka odborom, ktoré ako v minulosti, tak aj teraz otvárajú tému skracovania pracovného času a budú ju presadzovať.
Mýty a legendy
Skracovanie pracovného času je sprevádzané aj množstvom mýtov – napríklad:
- Skracovanie pracovného času povedie k zníženiu produktivity a výkonu zamestnancov.
- Existuje názor, že skracovanie pracovného času zvýši náklady pre zamestnávateľov, pretože budú musieť zaplatiť viac zamestnancov na pokrytie toho istého objemu práce.
- Ďalší mýtus spočíva v obave, že skracovanie pracovného času môže znamenať, že zamestnanci nebudú schopní splniť svoje pracovné ciele a dodržiavať termíny.
- Niekedy sa dokonca tvrdí, že skracovanie pracovného času je len pre „lenivých“ zamestnancov, ktorým sa jednoducho nechce pracovať.
Sme si vedomí, že takáto zmena určite prinesie množstvo úskalí a problémov. Možné riziká pri skracovaní pracovného času sa môžu spájať s už spomínanou neochotou zamestnávateľov ísť do takýchto zmien, pretože tie sa môžu spájať s jednorazovými transformačnými nákladmi, so zmenou organizácie práce, a tie môžu pre nich predstavovať isté náklady.
Náklady sa ale zamestnávateľom vrátia, pretože technologický pokrok a tlak na trhu práce ich bude nútiť k tomu, aby viac investovali do inovácií a nových technológií, ktoré istým spôsobom nahradia fyzickú pracovnú silu a zároveň prispejú k vyššej produktivite práce.
Rovnako neobstojí argument, že na Slovensku skrátenie pracovného času vzhľadom na charakter priemyslu nie je možné.
Pozrite si video:
Príklady zo sveta
Máme príklady z blízkeho Nemecka, či Rakúska, ktoré sú tiež priemyselnými krajinami.
- V Nemecku už dlhodobo postupne skracujú pracovný čas v sektoroch, ako je hutníctvo, strojárstvo či železničná doprava. V Rakúsku v hutníctve či ropnom priemysle.
- Vo Švédsku sa tak dej v automobilkách Toyota či Volvo.
- Vo Francúzsku majú 35-hodinový pracovný týždeň v celej krajine.
- V roku 2021 španielska vláda súhlasila s investíciou 15 miliónov do trojročného skúšobného programu štvordňového pracovného týždňa, pričom pri jeho zavádzaní bude časť nákladov s tým spojených znášať štát.
- V Holandsku je dokonca počet odpracovaných hodín za týždeň menší ako 30, a to 29,4 hodín.
To sú exaktné príklady toho, že skracovať pracovný čas je možné aj v priemysle a že skrátený pracovný čas nie je len istá forma benefitu pre zamestnancov vykonávajúcich duševnú prácu či prácu v kanceláriách.
Na Slovensku je téma skracovania pracovného času o to aktuálnejšia, pretože patríme medzi krajiny Európy, kde sa pracuje výrazne viac. Zároveň stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší.
Tým, že trh práce je v súčasnosti oveľa diverzifikovanejší, je potrebné pri legislatívnej zmene prihliadať aj na fakt, aby opatrenie nerozdelilo zamestnancov na dve skupiny – na tých, ktorí by využívali skrátený pracovný čas, a tých, ktorí by prístup ku skrátenému pracovnému času z rôznych dôvodov nemali.
Prípadne budú zamestnanci takto vytvorené voľno – z dôvodu nízkych miezd, využívať na ďalšiu zárobkovú činnosť.
Téma skracovania pracovného času je v súčasnosti aktuálna v celej Európe. Viaceré krajiny už experimentujú so skracovaním pracovného času a v modelových situáciách zisťujú pozitíva a negatíva 4-dňového pracovného týždňa. A výsledky naznačujú, že spokojní môžu byť nielen zamestnanci, ale aj firmy. Okrem zvýšenia kvality života ľudí, skracovanie pracovného času totiž vedie k tomu, že zamestnanci odvedú svoju robotu efektívnejšie a zvládnu jej viac.
V súčasnosti teda už otázka nestojí tak, či skracovať pracovný čas, ale ako ku skráteniu pristúpiť a akú formu zvoliť. Tých možností je niekoľko. KOZ SR bude usilovať o to, aby bol raz pracovný týždeň štvordňový a víkend trojdňový.
„Presadzujeme model reálneho skrátenia pracovného času, čiže redukciu odpracovaných hodín denne, pri zachovaní rovnakej mzdy a benefitov, ako aj pracovného zaťaženia,“ dodala Monika Uhlerová.
Zdroj: KOZ SR
