Izrael podľa správy Human Rights Watch používa hlad ako vojnovú zbraň, čo naďalej eskaluje situáciu, najmä pre deti so zdravotným postihnutím. Vybombardovaním prakticky celej infraštruktúry v Gaze sa však kľúčový spojenci Izraela príliš netrápia. Dnes je v rámci tohto konfliktu dokonca možné kričať vojnové zločiny rovno v rámci tlačoviek izraelských predstaviteľov.
Dlhoročný konflikt medzi Izraelom a Palestínou, ktorý sa rozšíril aj do Libanonu, si každý deň vyžaduje ďalšie nevinné obete. Poskytovanie vojenskej pomoci obom stranám len prehlbuje tragédiu civilistov. Zatiaľ čo kľúčoví spojenci Izraela – USA, Spojené kráľovstvo a Nemecko – pokračujú v dodávkach zbraní, Irán vyzbrojuje militantné skupiny ako Hamas. Nastal čas prehodnotiť tento prístup a podniknúť kroky na ochranu civilistov. Odborníci varujú, že viac zbraní znamená viac násilia a vojnových zločinov.
Konflikt v Gaze sa mení na humanitárnu katastrofu
V Gaze sa už takmer rok odohráva apokalyptická situácia. Po útoku Hamasu na južný Izrael v októbri minulého roka reagovala izraelská vláda masívnymi vojenskými operáciami, ktoré sa často vyznačujú ignorovaním vojenských zákonov. Izraelská armáda používa výbušné zbrane v husto obývaných oblastiach, čo vedie k neúmernému počtu civilných obetí a vážnym materiálnym škodám. Zasiahnuté sú domy, školy, nemocnice aj nákupné centrá, čo spôsobuje smrť, zranenia a trvalé postihnutia.
Dopad na civilistov: Rastúci počet obetí a vysídlených osôb
Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva Gazy, ktoré je považované za najspoľahlivejší zdroj štatistík, bolo od 7. októbra minulého roka zabitých viac než 41 000 Palestínčanov, vrátane 16 750 detí. Odhady OSN hovoria, že až 90 % obyvateľov Gazy bolo vysídlených. Izraelská blokáda bráni prísunu humanitárnej pomoci, čo ešte viac zhoršuje situáciu. Nedostatok potravín, liekov a zdravotníckeho materiálu je zničujúci pre zraniteľné skupiny, najmä pre deti a ľudí so zdravotným postihnutím.
Násilie sa šíri aj do Libanonu
Násilie medzi Izraelom a Hamasom sa neobmedzuje len na Gazu. V posledných mesiacoch dochádza k rozšíreniu konfliktu do Libanonu, kde izraelské sily uskutočňujú vojenské útoky. Od 23. septembra izraelské útoky v Libanone zabili viac ako 1 000 ľudí, vrátane viac než 50 detí. Statisíce ľudí boli nútené opustiť svoje domovy, čím sa zvýšil počet utečencov v tejto krajine.
Izraelskí predstavitelia otvorene hrozia ďalšími útokmi na Libanon, čím zvyšujú riziko eskalácie násilia. Zatiaľ čo vojenské krídlo Hamasu varovalo, že ak sa izraelská armáda pokúsi o záchranu rukojemníkov, tí sa vrátia „v rubáši“, libanonskí civilisti nesú následky tejto agresie. Medzinárodné spoločenstvo, ktoré má kapacitu na zmiernenie napätia, zatiaľ zlyháva v krotení konfliktu a pokračuje v predaji zbraní.
Vojnové zločiny na oboch stranách konfliktu
Human Rights Watch a iné ľudskoprávne organizácie opakovane varujú pred porušovaním medzinárodného humanitárneho práva zo strany Izraela aj Hamasu. Obe strany konfliktu páchajú vojnové zločiny, pričom civilisti zostávajú najväčšími obeťami. Izraelská blokáda Gazy, ktorá obmedzuje prístup k základným potrebám, je považovaná za vojnovú zbraň. Hamas, na druhej strane, nezákonne zadržiava rukojemníkov a niektorých dokonca popravil.
Používanie výbušných zbraní v hustých obydliach, ako je Gaza, zvyšuje riziko nevyberavých útokov, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom. Odborníci upozorňujú, že podobné praktiky vedú k rastu počtu detí so zdravotným postihnutím, pričom sa nezastavujú ani v Libanone.
Vyzbrojovanie zúčastnených strán prispieva k ďalším zločinom
Dodávky zbraní z USA, Spojeného kráľovstva, Nemecka a Iránu naďalej prispievajú k eskalácii konfliktu. Krajiny, ktoré poskytujú vojenskú pomoc, riskujú, že tieto zbrane budú použité na páchanie ďalších vojnových zločinov. Prerušenie vojenskej pomoci by mohlo významne prispieť k ochrane civilistov a zmierneniu násilia. Svetoví lídri však zatiaľ nevyslali žiadny signál, že by mali v úmysle podniknúť takéto kroky.
Human Rights Watch apeluje na medzinárodné spoločenstvo, aby okamžite pozastavilo vojenskú pomoc všetkým stranám konfliktu. Krajiny ako USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Irán by mali zastaviť prísun zbraní do regiónu, ktorý trpí krvavým konfliktom. Vyzbrojovanie bojujúcich strán len predlžuje agóniu civilistov a vytvára priestor pre ďalšie vojnové zločiny.
1. Prečo by mali vlády zastaviť dodávky zbraní do Gazy a Libanonu?
Zastavenie dodávok zbraní by prispelo k zníženiu násilia a ochrane civilistov. Zbrane, ktoré prichádzajú do oblastí konfliktu, často vedú k eskalácii bojov, čo má za následok rastúci počet obetí, vrátane detí. Poskytovanie zbraní bojujúcim stranám, ktoré porušujú medzinárodné právo, sa považuje za prispievanie k vojnovým zločinom. Ak by kľúčové vlády, ako napríklad USA, Spojené kráľovstvo a Nemecko, zastavili svoju vojenskú pomoc Izraelu, a Irán by prestal vyzbrojovať Hamas a Islamský džihád, mohlo by to viesť k deeskalácii konfliktu a otvoriť cestu k mierovým rokovaniam.
2. Aké sú dôsledky izraelského blokovania Gazy?
Izraelská blokáda Gazy spôsobuje humanitárnu krízu. Obmedzuje prístup k základným potrebám, ako sú jedlo, lieky a zdravotnícke vybavenie, čo výrazne zhoršuje situáciu najmä pre deti a ľudí so zdravotným postihnutím. Dlhodobé blokády spôsobujú fyzické aj psychické utrpenie civilistov a zhoršujú zdravotný stav celej populácie. Medzinárodné právo považuje používanie hladovania ako vojnovú zbraň za nezákonné, čo je dôvod, prečo je izraelská blokáda predmetom silnej kritiky zo strany ľudskoprávnych organizácií.
3. Akú úlohu zohráva Irán v tomto konflikte?
Irán hrá kľúčovú úlohu v konflikte tým, že vyzbrojuje Hamas a Islamský džihád, dve militantné skupiny, ktoré pôsobia v Gaze a vedú ozbrojené útoky na Izrael. Iránska podpora prispieva k pokračujúcej vojne, čo vedie k eskalácii násilia a ďalším stratám na civilných životoch. Zastavenie dodávok zbraní z Iránu by bolo rovnako dôležité ako prerušenie vojenskej pomoci Izraelu zo strany jeho západných spojencov, pretože by to mohlo viesť k zmierneniu ozbrojeného konfliktu.
4. Ako trpia deti v tomto konflikte?
Deti sú jednou z najviac zraniteľných skupín postihnutých konfliktom. V dôsledku vojnových operácií v Gaze aj Libanone čelia deti psychickým traumám, zdravotným postihnutiam a strate svojich blízkych. Bombardovanie hustých obývaných oblastí spôsobuje nielen priame fyzické zranenia, ale aj dlhodobé psychické následky. Nedostatok potravín a liekov, vyplývajúci z izraelskej blokády, zhoršuje už tak tragickú situáciu detí, ktoré často trpia podvýživou a nemajú prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti.
5. Aké kroky by mali podniknúť svetoví lídri na ochranu civilistov?
Svetoví lídri by mali okamžite zastaviť všetky dodávky zbraní do oblastí konfliktu a vyvinúť tlak na strany zapojené do bojov, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo. Vlády, ktoré podporujú vojnové strany, môžu významne prispieť k ochrane civilistov, ak prestanú poskytovať vojenskú pomoc. Okrem toho by mali iniciovať mierové rokovania a humanitárne zásahy, ktoré by zlepšili prístup k základným potrebám, ako sú potraviny, voda a zdravotná starostlivosť pre ľudí v postihnutých oblastiach.
Zdroje:
blisty.cz – Více zbraní, více války, více zločinů
hrw.org – Open Letter to the Prosecutor of the International Criminal Court
Foto: canwa, YT
