Minimálna mzda 2026 na Slovensku – prečo zmeny nestačia a čo ešte zlepšiť

Minimálna mzda 2026. Rok 2026 prináša na Slovensku novinku v podobe automatického mechanizmu určovania minimálnej mzdy, ktorá sa zvýši na 60 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tento krok, prijatý s dostatočným predstihom, predstavuje dôležitý posun v ochrane pracujúcich s nízkymi príjmami a podporuje stabilitu miezd. Napriek tomu však táto zmena stále nemusí byť dostatočne adresná, aby zabezpečila férové podmienky naprieč všetkými profesiami a pracovnými vzťahmi. Pozrieme sa nielen na pozitíva novely, ale aj návrhom na ďalšie zlepšenia, ktoré by mohli prispieť k spravodlivému systému minimálnej mzdy pre všetky pracovné sektory a dodávateľské vzťahy.

Minimálna mzda 2026: Zásadné zmeny a odvážne rozhodnutia

Nový mechanizmus minimálnej mzdy a jeho prínosy

V októbri 2024 bola prijatá novela zákona o minimálnej mzde, ktorá stanovuje minimálnu mzdu na úroveň 60 % priemernej mzdy. Tento krok, ktorý nadobudne účinnosť v roku 2026, predstavuje posun smerom k väčšej ochrane pracovníkov s nízkymi príjmami a je prvým takýmto opatrením na Slovensku. Nový mechanizmus by mal zamestnancom priniesť viac stability a predvídateľnosti, keďže mzda bude reagovať na ekonomické podmienky a rastúce životné náklady.

Očakáva sa, že v praxi tento krok povedie k zvýšeniu minimálnej mzdy na približne 1 000 € mesačne, čo môže poskytnúť vyššiu kúpnu silu najnižšie zarábajúcim skupinám obyvateľstva. Automatické zvyšovanie minimálnej mzdy naviazaním na priemernú mzdu by mohlo tiež znížiť potrebu pravidelných politických zásahov do tejto oblasti. Pre zamestnancov a zamestnávateľov to znamená stabilitu a lepšiu predvídateľnosť v mzdových nákladoch, čo prispieva k udržateľnejšiemu ekonomickému prostrediu a zlepšuje podmienky pre dlhodobé finančné plánovanie.

Inšpirácia z praxe v iných európskych krajinách

Mechanizmus stanovenia minimálnej mzdy na Slovensku do roku 2024 (vrátane budúceho roku 2025) bol upravený v Zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Tento zákon obsahuje pravidlá pre každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy, pričom stanovuje postup, ktorým sa určuje jej výška:

1. Tripartitné rokovania: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) každoročne organizuje rokovania so zástupcami zamestnávateľov a odborov (tzv. sociálni partneri). Ich cieľom je dospieť k dohode o výške minimálnej mzdy na nadchádzajúci rok.
2. Nedohoda v tripartite: Ak nedôjde k dohode medzi sociálnymi partnermi do 15. júla príslušného roka, výška minimálnej mzdy sa určí automaticky podľa zákonného mechanizmu. Tento mechanizmus vychádza z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za predminulý rok a od roku 2021 stanovoval, že minimálna mzda dosiahne 57 % priemernej mzdy.
3. Ustanovenie vládou: Ak nie je dosiahnutá dohoda, konkrétnu výšku minimálnej mzdy schvaľuje vláda SR na základe návrhu MPSVR SR, pričom ministerstvo môže zohľadniť ekonomické podmienky, infláciu a ďalšie faktory.

Hlavná zmena je zvýšenie automatu z 57% na 60% priemernej mzdy s pred dvoch rokov. Novela zahŕňa opatrenia na rozšírenie pokrytia kolektívnym vyjednávaním a podporuje konštruktívne rokovania o mzdách medzi sociálnymi partnermi. Obnovuje aj právnu úpravu, ktorá umožňuje záväznosť tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre ostatných zamestnávateľov v rovnakom odvetví. Týmto krokom sa posilňujú práva zamestnancov a zjednocujú ich sociálne podmienky.

Novela s dostatočným časovým predstihom zvyšuje náklady zamestnávateľov, pričom im poskytuje dostatok času na adaptáciu. Celková zmena predstavuje zvýšenie minimálnej mzdy len 3 % voči priemernej mzde. Nárast percenta je podobný ako nedávne zvýšenie DPH, tam bol nárast tiež len o 3 %. Ľudovo povedané, ide o podobný, mierny nárast, ktorý má vplyv na celkové mzdové náklady zamestnávateľov a tí majú dostatok času sa na zmeny pripraviť.

Podobný mechanizmus, aký je dlhodobo zavedený na Slovensku, už úspešne funguje v iných krajinách EÚ. Napríklad vo Francúzsku, Portugalsku a Slovinsku je minimálna mzda naviazaná na priemernú mzdu, pričom dosahuje alebo presahuje úroveň 60 % priemernej mzdy. Tieto krajiny prijali podobné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby mzdy pracovníkov držali krok s rastom životných nákladov, čím podporujú sociálnu spravodlivosť a udržateľnosť príjmov pre najnižšie príjmové skupiny.

Ministerstvo práce na Slovensku sa tak zaradilo medzi tie inštitúcie v Európe, ktoré sa rozhodli podporiť zamestnancov v boji proti inflácii a zabezpečiť im dôstojnejšie pracovné podmienky.

Kritické body novely: Nedostatočná adresnosť pre rôzne profesie

Problémy so stupňami náročnosti práce

Hoci novela prináša automatizovaný mechanizmus pre výpočet minimálnej mzdy, nezohľadňuje stále existujúce problémy so súčasným systémom stupňov náročnosti práce, ktorý je dnes často kritizovaný za jeho vágne definície a možnosti subjektívneho výkladu. Práve tieto nedostatky umožňujú niektorým zamestnávateľom, aby pozície s vyššou náročnosťou zaradili do nižších stupňov náročnosti a tým znížili náklady na mzdy. Príkladom môže byť klasifikácia pozície upratovačky, ktorú niektorí zamestnávatelia na základe právnych nejasností zaraďujú do najnižšieho stupňa náročnosti. Takéto zaradenie pritom nereflektuje reálne podmienky a riziká spojené s touto prácou, keďže táto pozícia zahŕňa prácu s chemickými prostriedkami, fyzickú námahu a riziko úrazu.

Súčasný systém stupňov náročnosti práce je teda administratívne náročný a z právneho hľadiska vytvára priestor na obchádzanie reálneho ohodnotenia práce. Zrušenie stupňov náročnosti a ich nahradenie systémom sektorových minimálnych miezd by mohlo byť riešením, ktoré by lepšie zohľadnilo reálnu náročnosť jednotlivých profesií. Tento prístup by zároveň eliminoval právne nejasnosti a prispel k spravodlivejšiemu mzdovému ohodnoteniu v rámci jednotlivých odvetví.

Potreba sektorovej minimálnej mzdy pre adresnejšie ohodnotenie

Nahradenie stupňov náročnosti práce systémom sektorových minimálnych miezd by mohlo zabezpečiť, že mzdové ohodnotenie v každom sektore bude presnejšie zohľadňovať špecifické požiadavky na pracovnú silu. Tento model už úspešne funguje v niektorých európskych krajinách, kde mzdové sadzby dohodnuté medzi profesijnými združeniami a odbormi reflektujú rozdiely v náročnosti, rizikách a zodpovednosti jednotlivých profesií.

Sektorové minimálne mzdy by mohli pomôcť dosiahnuť spravodlivejšie ohodnotenie pre rôzne pracovné pozície, pričom by sa zohľadňovali špecifické požiadavky a nároky v jednotlivých odvetviach. Tento systém by nielenže prispel k väčšej motivácii zamestnancov, ale zároveň by zaručoval, že ich mzda zodpovedá skutočnej náročnosti a rizikám práce. Takéto opatrenie by mohlo prispieť k stabilnejšiemu pracovisku, väčšej spokojnosti pracovníkov a zároveň k vyššej dôveryhodnosti mzdových mechanizmov na Slovensku.

Prečo by sa minimálna mzda mala rozšíriť aj na dodávateľské vzťahy?

Subdodávatelia, živnostníci a obchádzanie minimálnej mzdy

V súčasnosti sa mnohé firmy, vrátane malých a stredných podnikov, snažia obísť povinnosť dodržiavať minimálnu mzdu prostredníctvom dodávateľských vzťahov so živnostníkmi, eseročkami či agentúrnymi zamestnávateľmi. Tento systém umožňuje firmám vyhnúť sa povinným mzdovým a odvodovým nákladom tým, že prenášajú časť svojich potrieb na subdodávateľov. Aj keď takýto model prináša väčšiu flexibilitu pre zamestnávateľov, ohrozuje zamestnanecké štandardy a spôsobuje, že pracovníci na nižších pozíciách čelia nižším príjmom a neistým pracovným podmienkam.

Mnohí živnostníci a agentúrni pracovníci, ktorí vykonávajú činnosti s podobnými nárokmi ako zamestnanci, nemajú zaručenú minimálnu mzdu ani prístup k sociálnemu zabezpečeniu, čo pre nich predstavuje značné riziko. Tento stav prispieva k nerovnosti na pracovnom trhu a znižuje príjmy tých, ktorí sú často zamestnaní prostredníctvom subdodávateľov.

Do budúcnosti navrhujeme rozšíriť záväznosť minimálnej mzdy aj na dodávateľské reťazce

Rozšírenie inštitútu minimálnej mzdy na dodávateľské reťazce by mohlo zásadne prispieť k eliminácii obchádzania mzdových povinností a zlepšiť pracovné podmienky živnostníkov, agentúrnych zamestnancov a ďalších subdodávateľov. Tento návrh zahŕňa povinnosť, aby hodinová alebo mesačná sadzba pre subdodávateľov zodpovedala minimálnej mzde zvýšenej o koeficient, ktorý zahŕňa aj odvody, ktoré by inak platil zamestnávateľ. Nami navrhovaný koeficient vo výške 1,362 by zvýšil sadzbu tak, aby zohľadňovala náklady, ktoré sú pri klasickom zamestnaní súčasťou celkovej ceny práce – vrátane sociálneho a zdravotného poistenia.

Takýto systém by zabezpečil, že aj v prípade subdodávateľských vzťahov budú pracovníci dostávať príjem, ktorý reflektuje minimálnu mzdu v zmysle celkovej ceny práce. Tento krok by tiež zaviedol zodpovednosť objednávateľa za dodržiavanie mzdových štandardov vo svojich dodávateľských reťazcoch, čím by sa minimalizovali možnosti obchádzania zákonov. Ak by subdodávateľ nevyplatil živnostníkovi alebo agentúrnemu pracovníkovi odmenu v súlade s minimálnou mzdou, objednávateľ by niesol zodpovednosť za dorovnanie tejto sadzby.

Rozšírenie inštitútu minimálnej mzdy na subdodávateľské vzťahy by zabezpečilo väčšiu spravodlivosť v odmeňovaní a vyrovnalo by podmienky na pracovnom trhu. Tento krok by tiež zabránil firmám obchádzať mzdové povinnosti prostredníctvom externých kontraktorov a zároveň by posilnil práva tých, ktorí sa nachádzajú na nižších príjmových úrovniach.

Historický vývoj minimálnej mzdy na Slovensku do roku 2025

Prehľad úrovne minimálnej mzdy v minulých rokoch

Minimálna mzda na Slovensku sa v posledných desaťročiach stala dôležitým nástrojom sociálnej politiky s cieľom zabezpečiť pracujúcim aspoň základné životné podmienky. Vývoj minimálnej mzdy reflektuje ekonomické a sociálne podmienky, ktoré boli na Slovensku v jednotlivých obdobiach.

V 90. rokoch bola minimálna mzda stanovená na relatívne nízkej úrovni, ktorá pokrývala len základné potreby, ale nestabilná ekonomická situácia bránila rýchlemu zvyšovaniu. Postupom rokov, najmä po vstupe Slovenska do Európskej únie, sa však úroveň minimálnej mzdy začala výraznejšie zvyšovať, aby lepšie reflektovala stúpajúce náklady na život a rastúce sociálne požiadavky spoločnosti.

Do roku 2010 bola minimálna mzda stále pomerne nízka a často sa pohybovala len okolo 300 – 400 € mesačne, čo znamenalo, že pokrytie životných nákladov pre najnižšie príjmové skupiny bolo nedostatočné. Až v priebehu poslednej dekády začala vláda pravidelne a výraznejšie navyšovať minimálnu mzdu, pričom posledné roky pred rokom 2025 priniesli zrýchlený rast. V roku 2024 dosiahla minimálna mzda úroveň 750 € mesačne, čo predstavovalo významný pokrok oproti minulosti, avšak táto úroveň stále nebola dostatočná na pokrytie všetkých životných nákladov, najmä v mestách s vyššími nákladmi na bývanie a služby.

Porovnanie s priemernou mzdou a dopady na kúpnu silu

V minulých rokoch sa minimálna mzda pohybovala na úrovni približne 57 % priemernej mzdy, čo bolo relatívne vysoko v porovnaní s niektorými krajinami v regióne, ako napríklad Maďarsko alebo Česko. Tento pomer umožnil zamestnancom s najnižšími príjmami získať relatívne vyššiu kúpnu silu, ale v kontexte rastúcich cien, najmä v oblasti bývania, energií a základných potrieb, bola táto úroveň stále nedostatočná. Slovensko sa však nachádzalo v prechode k ekonomike, kde sa od minimálnej mzdy očakáva, že nielenže pokryje základné životné potreby, ale že zároveň umožní určitú mieru ekonomickej stability a bezpečia.

Význam novely od roku 2026 v historickom kontexte

V kontexte historického vývoja minimálnej mzdy na Slovensku je novela, ktorá stanoví minimálnu mzdu na úroveň 60 % priemernej mzdy, významným krokom smerom k zlepšeniu životných podmienok pre zamestnancov s nízkymi príjmami. Tento mechanizmus bude automaticky zohľadňovať vývoj priemernej mzdy v ekonomike, čo zabezpečí, že mzda pracovníkov nebude stagnovať v porovnaní s rastúcimi príjmami v širšom hospodárstve. V minulosti totiž často dochádzalo k situáciám, kde minimálna mzda zostávala na rovnakej úrovni niekoľko rokov, zatiaľ čo priemerné mzdy a životné náklady rástli.

Automatické naviazanie minimálnej mzdy na priemernú mzdu by malo zabrániť stagnácii a zabezpečiť, aby mzdy udržiavali krok s ekonomickým vývojom. Pre zamestnancov s nízkymi príjmami to znamená vyššiu stabilitu a predvídateľnosť, čo je kľúčové pre zlepšenie ich ekonomickej situácie. V porovnaní s historickým vývojom predstavuje tento systém významnú zmenu a príležitosť na dlhodobú udržateľnosť mzdových podmienok pre najnižšie príjmové skupiny.

Vývoj minimálnej mzdy na Slovensku (1993 – 2025):

Rok	Mesačná minimálna mzda	Hodinová minimálna mzda
1993	2 450 Sk 81,33 €	13,30 Sk/hod 0,441 €/hod
1994	2 450 Sk 81,33 €	13,30 Sk/hod 0,441 €/hod
1995	2 450 Sk 81,33 €	13,30 Sk/hod 0,441 €/hod
1996	2 700 Sk 89,62 €	14,60 Sk/hod 0,485 €/hod
1997	2 700 Sk 89,62 €	14,60 Sk/hod 0,485 €/hod
1998	3 000 Sk 99,58 €	16,40 Sk/hod 0,544 €/hod
1999	3 600 Sk 119,50 €	19,40 Sk/hod 0,644 €/hod
2000	4 400 Sk 146,05 €	23,80 Sk/hod 0,790 €/hod
2001	4 920 Sk 163,31 €	26,60 Sk/hod 0,883 €/hod
2002	5 570 Sk 184,89 €	32,0 Sk/hod 1,062 €/hod
2003	6 080 Sk 201,82 €	35,0 Sk/hod 1,162 €/hod
2004	6 500 Sk 215,76 €	37,4 Sk/hod 1,241 €/hod
2005	6 900 Sk 229,04 €	39,7 Sk/hod 1,318 €/hod
2006	7 600 Sk 252,27 €	43,7 Sk/hod 1,451 €/hod
2007	8 100 Sk 268,87 €	46,6 Sk/hod 1,547 €/hod
2008	8 100 Sk 268,87 €	46,6 Sk/hod 1,547 €/hod
2009	295,50 €	1,698 €/hod
2010	307,70 €	1,768 €/hod
2011	317 €	1,822 €/hod
2012	327,20 €	1,880 €/hod
2013	337,70 €	1,941 €/hod
2014	352 €	2,023 €/hod
2015	380 €	2,184 €/hod
2016	405 €	2,328 €/hod
2017	435 €	2,500 €/hod
2018	480 €	2,759 €/hod
2019	520 €	2,989 €/hod
2020	580 €	3,333 €/hod
2021	623 €	3,580 €/hod
2022	646 €	3,713 €/hod
2023	700 €	4,023 €/hod
2024	750 €	4,310 €/hod
2025	816 €	4,690 €/hod

Medzinárodná perspektíva: Minimálna mzda v okolitých európskych krajinách

Porovnávanie úrovne minimálnej mzdy a spôsobov jej výpočtu s inými európskymi krajinami umožňuje lepšie pochopiť, akým smerom sa Slovensko uberá a kde sa môže ešte zlepšiť. Niektoré krajiny, najmä v západnej Európe, už majú zavedený systém nadväznosti minimálnej mzdy na priemernú mzdu, ktorý zabezpečuje jej rast spolu s ekonomickým vývojom. Táto prax prináša stabilitu pre zamestnancov a podporuje ekonomickú rovnováhu.

Porovnanie so susednými krajinami a krajinami EÚ

Napriek tomu, že Slovensko plánuje zaviesť naviazanie minimálnej mzdy na priemernú mzdu až od roku 2026, niektoré krajiny Európskej únie už majú podobný mechanizmus zavedený dlhodobo. Francúzsko, Portugalsko a Slovinsko sú príkladmi štátov, ktoré nadviazali minimálnu mzdu na priemernú mzdu vo výške 60 % a viac. Tento systém umožňuje automatické prispôsobovanie minimálnej mzdy ekonomickým podmienkam a zvyšuje stabilitu príjmov najnižšie zarábajúcich pracovníkov.

1. Francúzsko: Vo Francúzsku je minimálna mzda stanovená zákonom a každoročne sa aktualizuje podľa nárastu životných nákladov a ekonomickej produktivity. Aktuálna minimálna mzda vo Francúzsku predstavuje približne 60 % priemernej mzdy, čo je považované za referenčný štandard v rámci Európskej únie. Tento systém zabezpečuje, že minimálna mzda reflektuje rast životných nákladov a že pracovníci majú dostatočný príjem na pokrytie základných potrieb.
2. Portugalsko: Portugalsko sa taktiež radí medzi krajiny, ktoré zaviedli mechanizmus nadväznosti minimálnej mzdy na priemernú mzdu na úrovni 60 %. Tento krok pomohol zlepšiť životnú úroveň najnižšie zarábajúcich pracovníkov, najmä v kontexte vysokých nákladov na bývanie v mestských oblastiach. Pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy je výsledkom konsenzu medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi, čo umožňuje stabilitu a predvídateľnosť na pracovnom trhu.
3. Slovinsko: Slovinsko je jednou z krajín strednej Európy, ktorá sa rozhodla prispôsobiť minimálnu mzdu priemernej mzde na úrovni presahujúcej 60 %. Tento krok má zásadný význam v kontexte ochrany príjmových štandardov pracovníkov. Slovinský model je zameraný na zachovanie dôstojnej životnej úrovne a ochranu pred chudobou, pričom sa minimalizujú rozdiely medzi najnižšie a priemerne zarábajúcimi skupinami v spoločnosti. Tento systém sa osvedčil ako účinný nástroj na podporu sociálnej spravodlivosti a zníženie príjmovej nerovnosti.

Dopady a prínosy tohto modelu v zahraničí

Skúsenosti krajín, ktoré nadviazali minimálnu mzdu na priemernú mzdu, poukazujú na niekoľko významných prínosov pre zamestnancov a celkovú stabilitu pracovného trhu. Tento model vytvára predvídateľné a transparentné podmienky, v ktorých zamestnanci a zamestnávatelia môžu efektívnejšie plánovať svoje financie. Tieto výhody je možné zhrnúť do troch kľúčových aspektov:

1. Zvýšenie životnej úrovne a sociálnej ochrany: V krajinách ako Francúzsko, Portugalsko a Slovinsko sa ukázalo, že nadviazanie minimálnej mzdy na priemernú mzdu výrazne zvyšuje kúpnu silu zamestnancov a prispieva k ich ekonomickej stabilite. Takýto prístup pomáha znížiť mieru chudoby medzi zamestnancami a zabezpečuje, aby pracovníci mali lepší prístup k základným potrebám, ako sú bývanie, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Výsledkom je stabilnejšie hospodárske prostredie, ktoré podporuje sociálnu súdržnosť a inklúziu.
2. Zníženie príjmovej nerovnosti a podpora sociálnej spravodlivosti: Nadviazanie minimálnej mzdy na priemernú mzdu má v týchto krajinách pozitívny vplyv na zníženie príjmovej nerovnosti. Vo Francúzsku sa tento model osvedčil ako účinný nástroj na vyrovnávanie rozdielov medzi najnižšie a najvyššie zarábajúcimi zamestnancami. Stabilné a spravodlivé príjmy znižujú ekonomickú zraniteľnosť pracovníkov, čo je kľúčové pre vytvorenie udržateľnejšej a spravodlivejšej ekonomiky.
3. Podpora ekonomickej stability a domáceho dopytu: Skúsenosti z týchto krajín tiež ukazujú, že vyššie príjmy pre nízkopríjmové skupiny stimulujú domácu spotrebu, čo je kľúčový faktor ekonomického rastu. Vyššia kúpna sila zamestnancov podporuje domácu ekonomiku, keďže tieto skupiny obyčajne míňajú väčšinu svojho príjmu na základné potreby a služby. Tento efekt vytvára multiplikačný efekt, ktorý prispieva k rastu miestneho hospodárstva a podporuje malé a stredné podniky.

Výzvy a potenciálne riziká medzinárodných modelov

Aj keď má nadviazanie minimálnej mzdy na priemernú mzdu výrazné pozitívne dopady, treba zvážiť aj niektoré výzvy a potenciálne riziká. Niektoré krajiny čelia náročnosti udržiavania tohto systému, najmä v období ekonomických kríz, keď priemerné mzdy klesajú alebo stagnujú. Preto je dôležité, aby mechanizmy zvyšovania minimálnej mzdy mali flexibilitu, ktorá umožní reagovať na zmeny v ekonomike a zabezpečiť udržateľnosť systému.

1. Potreba silnej spolupráce medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi: Zavedenie a udržiavanie modelu nadväznosti minimálnej mzdy na priemernú mzdu vyžaduje vysoký stupeň spolupráce medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi. V Portugalsku tento model funguje najmä vďaka pravidelným konzultáciám medzi týmito stranami, čo umožňuje zabezpečiť, že minimálna mzda reflektuje potreby zamestnancov aj schopnosti zamestnávateľov. Na Slovensku by zavedenie podobného modelu znamenalo vytvoriť platformu pre efektívny dialóg a spoluprácu, aby bolo zabezpečené jeho dlhodobé udržanie.
2. Riziko vyšších mzdových nákladov pre zamestnávateľov: Vyššie náklady na minimálnu mzdu môžu predstavovať výzvu pre niektoré odvetvia, najmä v oblastiach s nižšími priemernými príjmami a produktivitou. V regiónoch, kde priemerná mzda rastie pomaly, môže byť naviazanie minimálnej mzdy na túto hodnotu náročné pre zamestnávateľov, ktorí by museli výrazne zvýšiť svoje mzdové náklady. Na Slovensku by bolo dôležité sledovať dopad tohto modelu na regionálnu zamestnanosť a pružne upravovať parametre, aby sa zabránilo negatívnym dopadom.

Prehľad nominálnych zmien národných minimálnych miezd a ročnej inflácie:

Krajina	Minimálna mzda (január 2024)	Nominálna zmena (%)	Ročná inflácia (%)
Poľsko	4 242 PLN/mesiac	21,5	6,2
Chorvátsko	840 €/mesiac	20,0	5,4
Bulharsko	933 BGN/mesiac	19,6	5,0
Maďarsko	266 800 HUF/mesiac	15,0	5,5
Estónsko	820 €/mesiac	13,1	4,3
Lotyšsko	700 €/mesiac	12,9	0,9
Írsko	12,70 €/hodina	12,4	3,2
Malta	213,54 €/týždeň	10,8	3,7
Rumunsko	3 300 RON/mesiac	10,0	7,0
Litva	924 €/mesiac	10,0	1,6
Grécko	780 €/mesiac	9,4	3,7
Česko	18 900 CZK/mesiac	9,2	7,6
Portugalsko	820 €/mesiac	7,9	1,9
Luxembursko	2 571 €/mesiac	7,7	3,2
Slovensko	750 €/mesiac	7,1	6,6
Holandsko	13,27 €/hodina	6,9	1,0
Cyprus	1 000 €/mesiac	6,4	1,9
Španielsko	1 134 €/mesiac	5,0	3,3
Slovinsko	1 254 €/mesiac	4,2	3,8
Nemecko	12,41 €/hodina	3,4	3,8
Francúzsko	1 767 €/mesiac	3,4	4,1
Belgicko	1 994 €/mesiac	2,0	0,5

Kritické hodnotenie výhod a nevýhod naviazania minimálnej mzdy na priemernú mzdu z pohľadu zamestnancov a nízkopríjmových skupín

Naviazanie minimálnej mzdy na priemernú mzdu je krokom k zvýšeniu ekonomickej stability a kúpnej sily pre najnižšie zarábajúce skupiny. Tento model zároveň podporuje širší hospodársky rozvoj, keďže vyššie čisté mzdy zvyšujú domáci dopyt a spotrebu, čo sa pozitívne odráža na podnikateľskom prostredí. Z pohľadu nízkopríjmových pracovníkov však existujú určité prekážky, ktoré obmedzujú potenciálne výhody tohto systému, a to najmä vo forme vysokého daňového a odvodového zaťaženia, ktoré štát uplatňuje na mzdy aj u najmenej zarábajúcich. V tejto súvislosti je potrebné zvážiť, ako by mohli byť tieto nevýhody eliminované, aby sa dosiahli dlhodobé pozitívne efekty.

Výhody zvýšenia čistých miezd pre jednotlivcov a ekonomiku

1. Rast kúpnej sily a okamžitá stimulácia spotreby: Zvýšenie čistých miezd nízkopríjmových skupín zvyšuje ich kúpnu silu a priamo stimuluje spotrebu. Pracovníci s nižšími príjmami zvyčajne nemajú možnosť šetriť veľké sumy; väčšina ich príjmov ide na pokrytie základných životných potrieb ako bývanie, potraviny, energie a nevyhnutné služby. Vyššie čisté mzdy teda vedú k vyššiemu dopytu po tovaroch a službách, čo vytvára cyklický efekt ekonomického rastu – každé euro, ktoré zamestnanci minú, podporuje firmy, zvyšuje ich obrat a následne aj investície do ďalšieho rozvoja.
2. Posilnenie ekonomickej bezpečnosti a životnej úrovne nízkopríjmových skupín: Naviazanie minimálnej mzdy na priemernú mzdu stabilizuje príjem najnižšie zarábajúcich, čo im poskytuje väčšiu istotu a možnosť lepšie plánovať osobné financie. Tento krok má významný dopad na znižovanie ekonomickej zraniteľnosti a rizika chudoby. Vyššia čistá mzda umožňuje nízkopríjmovým pracovníkom získať základné životné potreby bez nadmerného zaťaženia rozpočtu a vytvára väčšiu ekonomickú rovnováhu medzi nízkopríjmovými a strednepríjmovými domácnosťami.
3. Dlhodobý multiplikačný efekt na zamestnanosť a hospodársky rast: Vyššia kúpna sila obyvateľstva podporuje domáci dopyt, čo vedie k rozširovaniu firiem, vytváraniu nových pracovných miest a rastu miezd v rôznych sektoroch. Keď sa zvyšuje dopyt po tovaroch a službách, firmy majú motiváciu zvyšovať výrobu, čo vedie k investíciám do technológií, rozšírenia tímov a nakoniec aj k tvorbe nových pracovných miest. Takýto dlhodobý multiplikačný efekt podporuje nielen ekonomický rast, ale aj sociálnu súdržnosť a prosperitu celej spoločnosti.

Naša kritika necieli na zvýšenie automatu na 60%, zameriavame sa na budúce potrebné opatrenia, ktoré sú oveľa ambicióznejšie ako aktuálna novela, ktorú samotnú hodnotíme ako vysoko prospešný prvý krok.

Nevýhody a výzvy súčasného modelu z pohľadu najnižšie príjmových skupín

1. Vysoké daňové a odvodové zaťaženie: Súčasný model zdaňovania a odvodového zaťaženia kladie na nízkopríjmové skupiny značnú záťaž. Zamestnanci s minimálnou mzdou odvádzajú značnú časť svojho hrubého príjmu na povinné odvody, čo ich reálne čisté príjmy výrazne znižuje. Výsledkom je, že aj napriek zvyšovaniu minimálnej mzdy ich čistý príjem, ktorý môžu využiť na spotrebu, zostáva obmedzený. Tento systém nielenže nezlepšuje ich životnú úroveň, ale zároveň znemožňuje plnohodnotný rozvoj ich kúpnej sily, ktorá by mala stimulačný efekt na širšiu ekonomiku.
2. Krátkodobé zameranie na daňový výber namiesto dlhodobej stratégie rastu: Aktuálna politika zdaňovania a odvodov pre nízkopríjmové skupiny je orientovaná na okamžitý výber príjmov do štátneho rozpočtu. Tým, že štát „dojí“ najnižšie príjmové skupiny prostredníctvom vysokých daní a odvodov, obmedzuje ich schopnosť prispieť k ekonomickému rastu prostredníctvom spotreby. Takýto krátkodobý prístup síce podporuje verejné financie, ale bráni tomu, aby sa vytvoril stabilný ekonomický základ prostredníctvom vyšších čistých príjmov, čo by malo dlhodobý prínos pre hospodárstvo ako celok.
3. Nedostatok sociálnej podpory a dlhodobej stratégie: Súčasná politika zdaňovania a zvyšovania minimálnej mzdy postráda dlhodobú víziu, ktorá by zahŕňala skutočné sociálnodemokratické princípy. Ak sa na najnižšie príjmové skupiny bude naďalej pozerať iba ako na zdroj daňových príjmov, bez skutočnej podpory pre zlepšenie ich životnej úrovne, Slovensko nebude schopné dosiahnuť dlhodobý rast a rozvoj. Skutočná sociálna spravodlivosť by si vyžadovala systémové zníženie daňového a odvodového zaťaženia, aby sa zamestnanci s minimálnymi príjmami mohli plnohodnotne podieľať na ekonomickom raste a prispievať k spoločnému hospodárskemu cieľu.

Návrhy na zlepšenie systému a dosiahnutie efektívnejšieho hospodárskeho rastu

1. Zníženie daňového a odvodového zaťaženia pri zachovaní celkovej ceny práce: Jedným z kľúčových riešení je zachovanie hrubej mzdy zamestnanca, ale zníženie povinných odvodov a daní pre najnižšie príjmové skupiny. Tento krok by mohol znamenať, že zamestnanci s minimálnou mzdou by odvádzali nižšie dane a odvody, čím by sa zvýšila ich čistá mzda bez nutnosti zvyšovania hrubej mzdy. Tento prístup by podporil ich schopnosť spotrebovať viac z vlastného príjmu, čím by sa zvýšila ich účasť na domácej spotrebe, čo by malo pozitívny dopad na ekonomický rast.
2. Zavedenie výnimiek alebo znížených sadzieb pre najnižšie príjmové skupiny: Zavedenie odvodového bonusu alebo nižších sadzieb pre osoby s minimálnou mzdou by umožnilo, aby ich čisté príjmy boli vyššie, čím by sa zvýšila ich kúpna sila. Takéto opatrenia by znížili tlak na verejné výdavky v oblasti sociálnej podpory, keďže vyššie čisté mzdy by zamestnancom umožnili pokryť ich základné potreby bez potreby dodatočných štátnych dávok. Tento prístup by tiež znížil záťaž na zamestnávateľov, pretože by nebolo potrebné zvyšovať hrubé mzdy, a štát by profitoval zo širšej základne daňových príjmov v dôsledku vyššej ekonomickej aktivity.
3. Podpora dlhodobého hospodárskeho rastu prostredníctvom rastu čistých miezd: Na dosiahnutie udržateľného hospodárskeho rastu je kľúčové zabezpečiť, aby zamestnanci s minimálnymi mzdami mohli aktívne prispievať k ekonomike. Zvýšenie čistých miezd by priamo podporilo ich kúpnu silu, čo by malo multiplikačný efekt na celú ekonomiku. Keďže najnižšie príjmové skupiny míňajú väčšinu svojho príjmu na domácom trhu, vyššia čistá mzda by pomohla stimulovať malé a stredné podniky a podporila by tvorbu pracovných miest.

Aké je daňové a odvodové zaťaženie osôb zarábajúcich minimálnu mzdu na Slovensku?

V diskusii o výške minimálnej mzdy zohráva dôležitú úlohu nielen samotná suma, ktorú zamestnanci dostávajú ako hrubú mzdu, ale aj to, aká časť tejto mzdy skutočne končí na ich bankovom účte. Na Slovensku, podobne ako v mnohých európskych krajinách, podlieha mzda zamestnanca rôznym daňovým a odvodovým povinnostiam, ktoré znižujú výslednú čistú mzdu. Preto je dôležité posúdiť, ako toto zaťaženie ovplyvňuje kúpnu silu a životnú úroveň osôb, ktoré poberajú minimálnu mzdu.

Daňové zaťaženie zamestnancov s minimálnou mzdou

Na Slovensku sú zamestnanci povinní platiť daň z príjmu, ktorá je stanovená na 19 % pre väčšinu zamestnancov vrátane tých, ktorí poberajú minimálnu mzdu. Toto daňové zaťaženie sa však upravuje prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá predstavuje určitú sumu príjmu, na ktorú sa daň nevzťahuje. Pre zamestnancov s minimálnou mzdou je nezdaniteľná časť základu dane dôležitá, pretože pomáha znížiť ich daňové zaťaženie, čím sa časť príjmu oslobodzuje od dane z príjmu a podporuje sa ich čistý príjem.

V roku 2024 bola nezdaniteľná časť základu dane nastavená na úroveň 21-násobku životného minima. V praxi to znamená, že zamestnanec s minimálnou mzdou má časť svojho príjmu oslobodenú od dane z príjmu, čo mierne zvyšuje jeho čistý príjem. Aj keď nezdaniteľná časť základu dane pomáha znížiť daňové zaťaženie, mnohí zamestnanci na minimálnej mzde aj tak podliehajú dani z príjmu, pretože minimálna mzda stále presahuje hodnotu nezdaniteľného minima.

Odvodové zaťaženie zamestnancov s minimálnou mzdou

Odvody, ktoré zamestnanci s minimálnou mzdou musia odvádzať, predstavujú ďalšiu významnú časť ich mzdového zaťaženia. Na Slovensku podlieha mzda zamestnancov sociálnemu a zdravotnému poisteniu, ktoré sa odvádza z hrubej mzdy. Pre zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu je odvodové zaťaženie vysoké, keďže z každej mzdy sa odvádza približne 13,4 % na zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie. Tieto odvody sú povinné a zamestnanci nemajú možnosť sa im vyhnúť ani v prípade, že ich príjem je na minimálnej úrovni.

Toto zaťaženie významne ovplyvňuje čistý príjem zamestnanca s minimálnou mzdou, pretože z hrubej mzdy, ktorá je stanovená na 750 € v roku 2024, sa po odpočítaní odvodov dostane k zamestnancovi suma, ktorá je výrazne nižšia ako hrubý príjem. Toto vysoké odvodové zaťaženie je často predmetom kritiky, keďže práve zamestnanci s minimálnou mzdou sú tí, ktorí majú najväčšie problémy s pokrytím základných životných nákladov.

Vplyv daňového a odvodového zaťaženia na čistú mzdu zamestnancov

Výsledná čistá mzda zamestnanca s minimálnou mzdou, po odpočítaní dane z príjmu a povinných odvodov, predstavuje podstatne nižšiu hodnotu, než je hrubá mzda stanovená zákonom. Pre ilustráciu, zamestnanec s hrubou minimálnou mzdou 750 € dostane po odpočítaní odvodov a dane približne 615 €, čo je suma, ktorú môže skutočne využiť na pokrytie svojich životných potrieb. Toto daňové a odvodové zaťaženie značne znižuje výslednú kúpnu silu zamestnancov a prispieva k tomu, že osoby s minimálnou mzdou čelia ekonomickej zraniteľnosti.

Navyše, Slovensko patrí medzi krajiny s vyšším odvodovým zaťažením, čo v kombinácii s nízkou úrovňou minimálnej mzdy znižuje reálnu hodnotu príjmu. Odvodové a daňové zaťaženie ovplyvňuje nielen pracovníkov s minimálnou mzdou, ale aj ich rodiny, keďže mnohí zamestnanci s nízkymi príjmami sú často hlavnými poskytovateľmi v domácnostiach s nižšími príjmami.

Možnosti úprav a návrhy na zníženie daňového a odvodového zaťaženia

V kontexte minimálnej mzdy na Slovensku sa čoraz častejšie diskutuje o možnosti znížiť daňové a odvodové zaťaženie pre najnižšie príjmové skupiny. Takáto reforma by mohla zamestnancom s nízkymi príjmami zabezpečiť vyšší čistý príjem bez nutnosti meniť celkovú cenu práce, čo by prispelo k ich ekonomickej stabilite. Návrhy na zvýšenie nezdaniteľného minima alebo zavedenie výnimiek z odvodov pre zamestnancov s minimálnou mzdou sú jednými z opatrení, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť ich čistý príjem.

Ďalšou možnosťou by bolo zaviesť systém solidárneho „odvodového bonusu“ alebo znížiť sociálne odvody pre zamestnancov s minimálnou mzdou a vykompenzovať ich rastom zaťaženie vyššej strednej vrstvy a bohatých. Rovnako treba viac daňovo postihnúť luxusný majetok, nehnuteľnosti a špecifické formy zdaniteľných príjmov majiteľov s.r.o., ktorí sa daniam a odvodom oveľa viac vyhýbajú. Takéto opatrenia by mohli zmierniť odvodové zaťaženie, čím by sa čistý príjem zvýšil bez negatívneho dopadu na zamestnávateľov. Zníženie odvodového a daňového zaťaženia by mohlo významne prispieť k zlepšeniu životných podmienok zamestnancov a podporiť ich kúpnu silu, čo by následne podporilo domácu ekonomiku prostredníctvom vyššej spotreby.

Prečo by mala hrubá mzda zaniknúť a aké výhody by priniesol systém dvoch veličín – celková cena práce a čistá mzda

V súčasnom systéme sa mzdy zamestnancov uvádzajú ako hrubé mzdy, čo znamená, že dané číslo nezodpovedá reálnej sume, ktorú zamestnanec dostane na účet. Hrubá mzda zahŕňa rôzne odvody a dane, pričom výsledná čistá mzda je nižšia. Tento systém spôsobuje nejasnosti a komplikuje komunikáciu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak by sa namiesto toho zaviedol systém založený len na dvoch základných hodnotách, celkovej cene práce a čistej mzde, získali by sme jasnejší a férovejší model.

Význam nových kľúčových veličín

1. Celková cena práce: Zahŕňa všetky náklady zamestnávateľa spojené so zamestnancom vrátane sociálnych a zdravotných odvodov, daní a iných príspevkov. Toto číslo je dôležité pre zamestnávateľa, pretože vyjadruje, koľko reálne stojí zamestnanec jeho firmu.
2. Čistá mzda: Reálny príjem, ktorý zamestnanec dostáva na účet po všetkých odpočtoch. Pre zamestnanca je čistá mzda najdôležitejšia, pretože ide o sumu, ktorú môže použiť na pokrytie svojich životných nákladov.

Prečo by mal koncept hrubej mzdy zaniknúť

1. Jasnosť pre zamestnancov a zvýšenie finančnej gramotnosti: Pre bežného zamestnanca je hrubá mzda často mätúca, pretože nie je ľahko pochopiteľné, aké odvody a dane z nej budú odpočítané. Tento neprehľadný systém zamestnancom sťažuje pochopenie ich reálnych príjmov a ich pozície v rámci celkových mzdových nákladov. Ak by sa mzda uvádzala len ako čistá mzda, zamestnanci by mali jednoduchší prehľad o skutočnom príjme, ktorý dostanú.
2. Zníženie možnosti obchádzania pravidiel: Súčasný model s hrubou mzdou umožňuje zamestnávateľom vytvárať úpravy, ktoré môžu znížiť mzdové náklady či odvody na úkor zamestnanca. Napríklad, zmluvy môžu byť nastavené tak, aby maximalizovali príspevky zamestnancov alebo minimalizovali výšku odvodov. Tento nový systém zameraný na celkovú cenu práce by obmedzil tieto praktiky a zabezpečil by transparentnosť nákladov zamestnávateľa aj čistého príjmu zamestnanca.
3. Zvýšenie transparentnosti a predvídateľnosti mzdových nákladov: Zamestnanec aj zamestnávateľ by vedeli presnú sumu, ktorú zamestnanec reálne dostane, a sumu, ktorú zamestnávateľ platí ako celkové náklady. Tento systém by zjednodušil komunikáciu, predvídateľnosť a plánovanie príjmov aj výdavkov, čím by sa predišlo nejasnostiam a znížila by sa administratívna záťaž.

Výhody pre zamestnancov a trh práce

1. Jednoduchšie porovnávanie miezd a pracovných ponúk: Ak by zamestnanci mali k dispozícii len čistú mzdu, bolo by jednoduchšie porovnávať pracovné ponuky medzi firmami bez potreby zohľadňovať zložité daňové a odvodové rozdiely. Čistá mzda je univerzálna a nevyžaduje dodatočné výpočty, čo by zamestnancom uľahčilo rozhodovanie pri prijímaní ponúk.
2. Posilnenie postavenia zamestnancov pri vyjednávaniach: Systém čistej mzdy by zamestnancom umožnil lepšie pochopenie svojich príjmov a uľahčil by im zhodnotenie ich finančnej situácie. Zamestnanci by tak mali lepšiu pozíciu pri vyjednávaní o mzde, pretože by poznali presnú sumu, ktorú dostanú po odpočtoch.
3. Zjednodušenie výpočtu sociálnych a zdravotných odvodov: V modeli založenom na celkovej cene práce by bolo jednoduchšie vypočítať príspevky na sociálne a zdravotné poistenie, pretože tieto odvody by už boli zohľadnené v celkových nákladoch zamestnávateľa. Zamestnanec by nemusel skúmať zložitú štruktúru odvodov a bol by mu jasne vysvetlený rozdiel medzi celkovými mzdovými nákladmi a čistým príjmom.
4. Zvýšenie dôvery medzi zamestnávateľmi a zamestnancami: Ak by boli mzdové náklady rozdelené len na celkovú cenu práce a čistú mzdu, zamestnanci by mali dôveru, že ich mzda je transparentná a zohľadňuje všetky odvody a náklady. Tým by sa minimalizovali nedorozumenia a posilnilo by sa vzájomné porozumenie medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.

Dlhodobé ekonomické dopady systému dvoch veličín

1. Transparentnosť a eliminácia šedej ekonomiky: Model dvoch veličín by minimalizoval priestor pre manipulácie a obchádzanie mzdových pravidiel. Zamestnávatelia by mali menej príležitostí znižovať mzdové náklady nejasnými praktikami, čo by prispelo k posilneniu zákonnosti na pracovnom trhu a k zníženiu šedej ekonomiky.
2. Vyššia dôvera a spokojnosť zamestnancov: Transparentný mzdový systém môže zvýšiť dôveru zamestnancov v zamestnávateľa a posilniť ich spokojnosť. Keď zamestnanci chápu svoje príjmy a vedia, aká je celková cena ich práce, cítia sa viac oceňovaní a spravodlivo ohodnotení. Tým sa môže zvýšiť ich lojalita k zamestnávateľovi a celková spokojnosť so zamestnaním, čo vedie k zníženiu fluktuácie a zvýšeniu produktivity. Keďže zamestnanci lepšie rozumejú tomu, ako sú ohodnotení, môže sa zlepšiť aj ich motivácia a angažovanosť na pracovisku.
3. Posilnenie hospodárskej stability a predvídateľnosti mzdových nákladov: Systém dvoch veličín by poskytol zamestnávateľom jasný a predvídateľný prehľad o celkových nákladoch spojených s každým zamestnancom, čo by im uľahčilo plánovanie rozpočtov a výdavkov. Zrozumiteľnosť a stabilita mzdových nákladov podporujú dlhodobé plánovanie investícií do zamestnancov, čo môže viesť k vyšším investíciám do odbornej prípravy, benefitov a ďalších zamestnaneckých výhod.
4. Dlhodobý pozitívny dopad na ekonomickú efektívnosť: Prepojením mzdového systému na dve základné veličiny sa eliminuje zložitosť a neprehľadnosť odvodových systémov, čím sa minimalizujú chybovosti a zvyšuje sa efektívnosť spracovania miezd. Štátne inštitúcie a daňové úrady by profitovali zo zjednodušeného výpočtu daní a odvodov, čo by zlepšilo efektívnosť ich práce a znížilo administratívne náklady.

Podpora sociálnej spravodlivosti a zamestnaneckých práv

1. Transparentná komunikácia o reálnych príjmoch: Zameranie sa na čistú mzdu posilňuje postavenie zamestnanca, pretože je presne zrejmé, koľko prostriedkov mu zostane na živobytie. Takýto systém by odstránil nejednoznačnosti, ktoré môžu vyplývať z rozdielu medzi hrubou a čistou mzdou, a poskytol by zamestnancovi istotu o jeho skutočnom príjme.
2. Väčšia istota a predvídateľnosť príjmov pre rodiny: Pri plánovaní osobných a rodinných financií je pre zamestnanca čistá mzda rozhodujúcim faktorom. Vďaka jednoduchej komunikácii a pravidelnému prispôsobovaniu čistých miezd by sa zamestnanci mohli lepšie pripraviť na plánovanie výdavkov a vytváranie úspor, čo podporuje finančnú stabilitu rodín a pomáha znižovať finančnú zraniteľnosť.
3. Podpora finančnej gramotnosti v dlhodobom horizonte: Sústredenie sa na čistú mzdu podporuje finančnú gramotnosť, pretože zamestnanci majú jasný prehľad o svojich čistých príjmoch a lepšie rozumejú rozdielu medzi ich čistým príjmom a celkovými nákladmi práce. Tento prehľad prispieva k tomu, že zamestnanci sa stávajú informovanejšími o svojich právach, dávkach a možnostiach na trhu práce.

Dopady na zamestnávateľov a celkové mzdové náklady

1. Motivácia k lepšiemu riadeniu mzdových nákladov: Systém založený na celkovej cene práce by zamestnávateľom poskytol presný a transparentný prehľad o všetkých nákladoch na zamestnanca. Týmto spôsobom by mali lepšiu kontrolu nad celkovými mzdovými výdavkami, čo by uľahčilo plánovanie a riadenie rozpočtov.
2. Zníženie nepriamej administratívy: Vďaka odstráneniu zložitých rozpisov hrubých miezd, odvodov a daní by sa znížila časová a administratívna náročnosť mzdovej agendy. Zamestnávatelia by profitovali zo zjednodušeného systému, ktorý by vyžadoval menej času a zdrojov na spracovanie miezd, čím by sa uvoľnili zdroje na iné oblasti personálnej starostlivosti a rozvoja.
3. Podpora otvorenej a spravodlivej firemnej kultúry: Systém založený na transparentných mzdových hodnotách môže pozitívne ovplyvniť firemnú kultúru. Zamestnávatelia by boli motivovaní prezentovať mzdové podmienky otvorene a jednoznačne, čo by posilnilo dôveru medzi vedením a zamestnancami. Takýto systém zároveň prispieva k budovaniu spravodlivej a inkluzívnej kultúry, kde sú zamestnanci informovaní a majú presné očakávania.

Odporúčania zo správy Eurofound „Minimum Wages in 2024: Annual Review“

Správa Eurofound ponúka aktuálny prehľad o vývoji minimálnych miezd naprieč Európskou úniou, pričom zdôrazňuje potrebu vyváženia ekonomických faktorov s cieľom zabezpečiť dôstojné životné podmienky pre najnižšie príjmové skupiny. V kontexte rastúcej inflácie a vysokých životných nákladov v EÚ si mnohé krajiny uvedomujú dôležitosť naviazania minimálnej mzdy na priemerné mzdy. Tento krok umožňuje, aby príjmy zamestnancov na nižších pozíciách odrážali vývoj ekonomiky a zabezpečovali stabilitu. Slovensko sa v rámci pripravovanej novely od roku 2026 pridáva k tomuto trendu, čo prináša nové výzvy aj možnosti.

Hlavné zistenia a trendy v rámci EÚ

1. Rastúca snaha o naviazanie minimálnej mzdy na ekonomické indikátory.
   V posledných rokoch sa čoraz viac členských krajín EÚ prikláňa k modelu, kde je minimálna mzda stanovená ako percento priemernej mzdy, čím sa zavádza automatický mechanizmus prispôsobovania minimálnej mzdy vývoju hospodárstva. Príkladom sú krajiny ako Francúzsko, Portugalsko a Slovinsko, ktoré už stanovili pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde na úrovni 60 %. Tento mechanizmus umožňuje pružné prispôsobenie príjmov najnižšie zarábajúcich v závislosti od vývoja životných nákladov a inflácie, čím zabezpečuje, že mzda reflektuje ekonomickú realitu. Pre Slovensko by tento model mohol znamenať dlhodobú stabilitu pre zamestnancov s nízkymi príjmami, ktorých mzda by už nezostávala za ekonomickým vývojom, ale držala krok s rastom priemernej mzdy.
2. Vyrovnávanie príjmových rozdielov medzi členskými krajinami EÚ.
   Systém nadviazania minimálnej mzdy na priemernú mzdu je tiež nástrojom na postupné znižovanie rozdielov v životnej úrovni medzi členskými štátmi EÚ. Kým v západnej Európe sú príjmové hladiny vyššie a pokrývajú širšie sociálne potreby, krajiny strednej a východnej Európy historicky čelili nižším mzdovým úrovniam. V uplynulých rokoch však tieto krajiny, vrátane Slovenska, zaznamenali výrazný rast minimálnych miezd, čím sa približujú k príjmovým štandardom západnej Európy. Tento trend je pozitívny nielen pre ekonomickú rovnováhu v EÚ, ale aj pre obyvateľov Slovenska, ktorí môžu očakávať vyššiu mzdovú ochranu, a teda lepšie pokrytie základných životných potrieb.
3. Podpora sociálnej spravodlivosti a zmiernenie chudoby.
   Eurofound zdôrazňuje, že minimálna mzda je významným nástrojom na zmierňovanie chudoby a znižovanie príjmovej nerovnosti. Krajiny s vyšším pomerom minimálnej mzdy k priemernej mzde, ako Francúzsko či Slovinsko, dosahujú lepšie výsledky v oblasti sociálnej spravodlivosti. Takýto model zlepšuje ekonomickú situáciu nízkopríjmových domácností, čím sa znižuje riziko ich ekonomického vylúčenia. Na Slovensku, kde mnoho pracovníkov v niektorých odvetviach pracuje za minimálnu mzdu, je dôležité, aby mala minimálna mzda dostatočnú výšku na zabezpečenie dôstojného života a ochranu pred chudobou. V opačnom prípade zostáva minimálna mzda len čiastočnou zárukou príjmu, ktorý nemusí vždy stačiť na pokrytie nákladov na bývanie, stravu a iné základné potreby.
4. Výzvy a riziká pre hospodársku stabilitu.
   Hoci naviazanie minimálnej mzdy na priemernú mzdu prináša stabilitu pre zamestnancov, predstavuje zároveň určité riziká pre ekonomicky slabšie regióny, kde je priemerná mzda nižšia. Príliš rýchly rast minimálnej mzdy môže vyvolať tlak na firmy, najmä na menšie podniky, ktoré sa môžu ocitnúť pod zvýšeným tlakom v súvislosti s mzdovými nákladmi. Eurofound preto odporúča, aby tento proces prebiehal pozvoľna a s ohľadom na ekonomickú situáciu a produktivitu jednotlivých odvetví, čím sa minimalizuje riziko nezamestnanosti a zachová hospodárska stabilita.

Odporúčania pre Slovensko na základe správy Eurofound

Zistenia a odporúčania správy poskytujú dôležité smerovanie pre ďalšie kroky Slovenska v oblasti minimálnej mzdy a sociálnej politiky:

1. Zavedenie flexibilných mechanizmov prispôsobenia minimálnej mzdy: Slovensko by malo zabezpečiť pružné mechanizmy, ktoré by umožňovali prispôsobenie minimálnej mzdy vývoju nákladov na život a inflácii. Tento krok by mal zaručiť, že minimálna mzda bude udržiavať svoju reálnu hodnotu a poskytne zamestnancom stabilnú ochranu pred klesajúcou kúpyschopnosťou. Flexibilita systému by tiež pomohla zmierniť riziko príliš rýchleho rastu, ktoré by mohlo ohroziť zamestnanosť v určitých odvetviach.
2. Podpora rastu čistých miezd cez zníženie daňového a odvodového zaťaženia: Zistenia správy naznačujú, že pre efektívne zvýšenie kúpnej sily nízkopríjmových zamestnancov je potrebné znížiť daňové a odvodové zaťaženie najnižšie príjmových skupín. Slovensko by mohlo pristúpiť k zníženiu odvodov a daní pre osoby s minimálnou mzdou, čím by sa zvýšil ich čistý príjem bez dodatočného zaťaženia zamestnávateľov. Takýto krok by nielenže podporil spotrebu, ale zároveň by prispel k dlhodobej ekonomickej stabilite a nižšej závislosti na štátnych dávkach.
3. Harmonizácia minimálnej mzdy s celkovou sociálnou politikou: Slovensko by malo zabezpečiť, že minimálna mzda bude stanovená tak, aby zodpovedala širšiemu kontextu sociálnej politiky. To znamená, že minimálna mzda by mala byť dostatočne vysoká na to, aby zaručila dôstojný život pre všetkých zamestnancov, ale zároveň by mala byť udržateľná z pohľadu podnikateľov. Je dôležité, aby zvyšovanie minimálnej mzdy bolo koordinované s ostatnými opatreniami sociálnej politiky, ako sú dostupnosť sociálnych služieb, podpora bývania a prístup k vzdelávaniu.

Budúcnosť minimálnej mzdy ako základnej referenčnej hodnoty pre sociálno-ekonomický systém

Systém, v ktorom by minimálna mzda bola kľúčovým inštrumentom pre určovanie ďalších základných sociálno-ekonomických veličín, by priniesol stabilitu a flexibilitu do systému sociálnej podpory na Slovensku. Tento model by zabezpečil, že príjem ľudí v rôznych sociálnych a ekonomických situáciách bude odrážať aktuálne ekonomické podmienky a náklady na život. Ak by sme prepojili minimálnu mzdu s veličinami, ako je životné minimum, minimálny dôchodok a dávky v hmotnej núdzi, vytvorili by sme prepojený a dynamický systém, ktorý by bol spravodlivý a efektívny.

Životné minimum pevne viazané na minimálnu mzdu

Návrh na napojenie: Životné minimum by mohlo byť stanovené ako fixný podiel minimálnej mzdy – napríklad 65 % jej hodnoty. Tento podiel by bol automaticky upravený podľa každoročného vývoja minimálnej mzdy. Takto by sa životné minimum prispôsobovalo reálnym nákladom a zabezpečilo, že podporovaní jednotlivci budú môcť pokryť základné potreby.

Prínosy tohto prepojenia:

1. Ochrana pred chudobou a ekonomickou neistotou: Automatická úprava životného minima podľa minimálnej mzdy zabezpečí, že príjmy ľudí, ktorí sú naň odkázaní, budú dostatočné na dôstojný život a nebudú zaostávať za ekonomickými podmienkami.
2. Transparentnosť a jednoduchosť výpočtu: Ak je životné minimum pevne naviazané na minimálnu mzdu, vláda nemusí každoročne znovu nastavovať jeho výšku. Automatická aktualizácia zjednoduší výpočty, administratívu a umožní, aby životné minimum vždy reflektovalo aktuálne náklady na život.

Minimálny dôchodok odvodený od minimálnej mzdy

Návrh na napojenie: Minimálny dôchodok by mohol byť stanovený na úrovni 75 % minimálnej mzdy, čo by zabezpečilo, že dôchodcovia budú dostávať dostatočnú podporu na pokrytie základných nákladov na život. Tento podiel by bol pravidelne prispôsobovaný podľa vývoja minimálnej mzdy, čím by sa zabezpečilo, že minimálne dôchodky nebudú stagnovať a zostanú v súlade s ekonomickou realitou.

Prínosy tohto prepojenia:

1. Dôstojné životné podmienky pre dôchodcov: Väzba medzi minimálnou mzdou a minimálnym dôchodkom zabezpečí, že dôchodky budú reflektovať životné náklady. Dôchodcovia, ktorí majú najnižšie príjmy, tak nebudú vystavení riziku chudoby ani poklesu kúpnej sily.
2. Stabilita a predvídateľnosť pre sociálny systém: Automatické naviazanie minimálnych dôchodkov na minimálnu mzdu umožní transparentné a jasné úpravy, ktoré budú v súlade s hospodárskymi podmienkami. Zároveň zníži záťaž na štát v podobe dodatočných opatrení na kompenzáciu nízkych dôchodkov.

Dávky v hmotnej núdzi a sociálne dávky priamo prepojené s minimálnou mzdou

Návrh na napojenie: Dávky v hmotnej núdzi by mohli byť stanovené ako 50 % minimálnej mzdy pre jednotlivcov a 65 % pre rodiny alebo osoby s vyživovanými osobami. Takto by sa zabezpečilo, že dávky sú priamo spojené s výškou minimálnej mzdy a ich hodnota sa bude každoročne aktualizovať podľa ekonomických podmienok.

Prínosy tohto prepojenia:

1. Úroveň dávok, ktorá reaguje na reálne náklady na život: Pravidelné úpravy dávok v hmotnej núdzi v súlade s minimálnou mzdou zabezpečia, že podpora zostane relevantná a adekvátna v súvislosti s rastom cien a nákladov na bývanie či základné potreby.
2. Posilnenie ekonomickej rovnováhy a sociálnej spravodlivosti: Tento systém pomôže zabezpečiť, že ľudia v najťažších životných situáciách dostanú primeranú pomoc a nebudú odkázaní na príjem, ktorý nereflektuje náklady na život. Napríklad, ak sa minimálna mzda zvýši o 5 %, rovnako sa zvýšia aj dávky, čím sa zabráni znehodnoteniu sociálnej podpory.

Dlhodobé výhody prepojenia minimálnej mzdy s ekonomickými veličinami

Prepojenie minimálnej mzdy s ďalšími základnými veličinami, ako sú životné minimum, minimálny dôchodok a sociálne dávky, vytvára zjednotený systém, ktorý má potenciál posilniť ekonomickú a sociálnu stabilitu Slovenska. Tento systém by bol prínosný nielen pre jednotlivcov, ktorí sú závislí na podpore štátu, ale aj pre celú ekonomiku a verejné financie.

1. Spravodlivosť a transparentnosť sociálneho systému: Vďaka naviazaniu základných veličín na minimálnu mzdu by všetky formy sociálnej podpory vychádzali z jednotného princípu, ktorý odráža reálne životné podmienky. Takýto systém by poskytol konzistentné a transparentné pravidlá, ktoré by sa uplatňovali na rôzne skupiny obyvateľstva.
2. Zníženie administratívnej záťaže a pravidelné prispôsobenie: Napojením na minimálnu mzdu sa zabezpečí, že systém podpory sa bude automaticky upravovať bez potreby zložitého každoročného prehodnocovania a nastavovania dávok. To by uľahčilo štátnu administratívu a znížilo riziko meškania úprav, čo je častý problém pri samostatne nastavovaných dávkach.
3. Stabilizácia kúpnej sily a podpora hospodárskeho rastu: Ak majú nízkopríjmové skupiny a dôchodcovia stabilný príjem, ktorý pokrýva základné potreby, podporuje to domáci dopyt a zvyšuje ich účasť v ekonomike. Vyššia kúpna sila sociálne zraniteľných skupín by mohla prispieť k rozvoju malých a stredných podnikov, čo by malo pozitívny efekt na celú ekonomiku a zamestnanosť.
4. Efektívna prevencia chudoby a príjmovej nerovnosti: Tento model by zabezpečil, že najohrozenejšie skupiny, ako sú nezamestnaní, dôchodcovia a ľudia v hmotnej núdzi, budú mať príjem, ktorý im umožní dôstojný život a chráni ich pred chudobou. Systém by pomohol znížiť príjmové rozdiely v spoločnosti a posilnil by sociálnu súdržnosť.

Zdroje:

1. Ministerstvo práce – Parlament schválil zákon o raste minimálnej mzdy ústavnou väčšinou. Minimálna mzda sa priblíži k 1000 eur
2. INESS, Róbert Chovanckuliak – Skutočná minimálna mzda je nula eur [Upozornenie redakcie: Čítanie článku pána Chovanckuliaka môže spôsobiť náhle nevoľnosti, ale aj trvalé poškodenie zdravia. Ak to kliknete, čítate to len na vlastné riziko!]
3. Jozef Mihál – POROVNANIE DAŇOVO-ODVODOVÉHO ZAŤAŽENIA 2024: Úvod [Poznámka redakcie: Článok píše bývalý minister práce, ktorý sa aktuálne živí školeniami a informáciami, ako obrať štát o peniaze konaním, ktoré balansuje na „hrane“.]
4. Sme.sk – Minister Tomáš o schválenej novele zákona o minimálnej mzde
5. Trend.sk – Minimálna mzda skokovo vzrastie. Takto si ale vynucovať rast miezd nie je najlepšia politika
6. Pravda.sk – Veľká časť zamestnancov bude zarábať výrazne viac. Poslanci schválili novú minimálnu mzdu
7. Teraz.sk – Minimálna mzda sa od roku 2026 zvýši na 60 % priemernej mzdy

Autor: Marcel Litvák Feliks, Redakcia LOOM.sk