Po dlhých mesiacoch cynickej zdržanlivosti pretiekol pohár príčetných obyvateľov starého kontinentu.
Predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová, sa ocitla pod tlakom kvôli obvineniam z prekročenia právomocí v súvislosti s politikou Európskej únie voči Izraelu. Tento tlak vzrástol po odhaleniach OSN, ktorá vyzýva EÚ, aby svoje deklarované princípy pretavila do konkrétnych krokov.
Nesúlad s oficiálnou pozíciou EÚ
V nedávnom prejave v Izraeli, von der Leyenová jasne vyjadrila podporu Izraelu v súčasnom konflikte v Gaze, čo sa stalo v rozpore s oficiálnou pozíciou EÚ a medzinárodným právom. Tento krok vyvolal obavy o prekročenie kompetencií, keďže sa postavila na stranu Izraela a jeho práva na sebaobranu.
Kritika Netanjahuovej politiky
Politika izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorá obmedzuje súdne právomoci, vyvolala protesty v krajine. Jeho reformy boli kritizované ako útok na demokratické princípy a rozdelenie moci. Európsky parlament sa vyjadril proti týmto krokom a kritizoval údajné porušenie mandátu zo strany Ursuly von der Leyenovej.
Napätie po správe OSN, nastolené slovo genocída
Napätie vzrástlo po správe OSN, ktorá označila izraelskú reakciu na konflikt v Gaze za možný prípad genocídy. Spravodajkyňa OSN odsúdila útoky Hamasu, ale charakterizovala aj izraelskú reakciu ako spĺňajúcu definíciu genocídy podľa medzinárodného práva.
Diskusia o zavedení sankcií
V reakcii na tieto udalosti sa začala diskusia o potrebe zavedenia sankcií proti Izraelu. Okrem zbrojného embarga sa hovorí aj o prísnych sankciách v súlade so správou OSN. Európska komisia čelí tlaku, aby navrhla opatrenia, ktoré by signalizovali dodržiavanie medzinárodného práva a ľudských práv, a vyhla sa tak možným dôsledkom na svoje postavenie v zahraničnej politike.
História konfliktu
Konflikt medzi Izraelom a Palestínou je dlhotrvajúcim a komplexným konfliktom, ktorý siaha hlboko do histórie a pretrváva dodnes. Jeho priebeh a dynamika boli ovplyvnené mnohými historickými udalosťami a faktormi, ktoré sa prelínajú cez desaťročia. Pozrime sa bližšie na niektoré z týchto kľúčových aspektov:
Vznik sionizmu a migrácia do Palestíny: Sionistické hnutie viedlo k vzniku židovských osád v Palestíne, čím sa zvyšovalo napätie medzi židovskými imigrantmi a arabskou väčšinou. Arabskí obyvatelia sa obávali straty svojich domovov a pôdy v dôsledku migrácie židovských osadníkov. Vznikalo aj súperenie medzi sionistickými frakciami o stratégie a ciele sionizmu. Medzi známe postavy sionistického hnutia patrili Theodor Herzl, David Ben-Gurion a Chaim Weizmann.
Britské mandátní obdobie: Britské mandátné obdobie bolo poznačené častými arabskými povstaniami a židovskými protibritskými útokmi. Britská správa Palestíny sa pokúšala zmierniť napätie medzi oboma komunitami, ale mnohé svoje kroky považovali za neobjektívne a diskriminačné. Vznikla aj Židovská agentúra, ktorá sa stala hlavným hovorcom pre židovské záujmy v Palestíne. Palestínska arabská strana bola zastúpená Arabským výborm, ktorý bojoval za zachovanie arabských práv.
Rozdelenie a vznik Izraela: Po vyhlásení nezávislosti Izraela sa krajina ocitla v stave vojny so susednými arabskými štátmi, ktoré odmietli uznať existenciu nového štátu. Židovské sily bojovali proti zjednotenému arabskému útoku, čo viedlo k vzniku termínu „nezávislostenská vojna“. Vojna viedla k vytvoreniu 750 000 palestínskych utečencov, ktorí utiekli pred násilím do susedných arabských krajín. Zároveň viedla k vytvoreniu Izraelských obranných síl (IDF), ktoré sa stali hlavným obranným orgánom štátu.
Arabsko-izraelské vojny: Arabsko-izraelské vojny mali vplyv na celý región Blízkeho východu a zmenili geopolitickú situáciu. Izrael preukázal svoju vojenskú silu a schopnosť brániť svoje územia, čo posilnilo jeho postavenie v regióne. Arabské štáty, najmä Egypt, Jordánsko a Sýria, boli nútené prehodnotiť svoje vojenské stratégie a politické postavenie voči Izraelu. V dôsledku týchto vojen sa menili aj hranice a politické aliancie v regióne.
Okupácia a intifády: Okupácia Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy spôsobila hospodárske a sociálne utrpenie palestínskeho obyvateľstva. V dôsledku izraelskej politiky osídľovania sa zväčšoval počet izraelských osadníkov na palestínskom území, čo vyvolávalo protesty a odpor zo strany Palestínčanov. Intifády boli masovými povstaniami Palestínčanov proti izraelskej okupácii, ktoré vyvolali medzinárodné odsúdenie a znovu upriamili pozornosť sveta na situáciu v Palestíne
Dnešný konflikt medzi Izraelom a Palestínou je stále živý a napätý, pričom obe strany čelia násiliu, obetiam a humanitárnej kríze. Hoci boli uskutočnené mnohé pokusy o riešenie konfliktu a dosiahnutie mieru, zatiaľ sa nepodarilo nájsť trvalé a udržateľné riešenie, ktoré by uspokojilo všetky zúčastnené strany.
Ďalšie genocídy v moderných dejinách
V 20. storočí sa svet stretol s niekoľkými prípadmi genocídy, ktoré zasiahli rôzne časti sveta a mali ničivé dôsledky pre postihnuté spoločenstvá. Niekoľko významných príkladov zahŕňa:
Arménska genocída (1915-1923): Osmanská ríša uskutočnila systematické prenasledovanie a masové vyvražďovanie arménskeho obyvateľstva, pričom odhaduje sa, že zahynulo od 800 000 do 1,5 milióna Arménov.
Holokaust (1941-1945): Nacistické Nemecko pod vedením Adolfa Hitlera uskutočnilo masovú genocídu židovského ľudu, ako aj Rómov, homosexuálov, zdravotne postihnutých a ďalších skupín. Milióny ľudí boli zavraždené v koncentračných táboroch a vyhladzovacích akciách.
Rwandská genocída (1994): Počas rwandskej genocídy boli tisíce ľudí zabitých rwandskými Hutu, pričom cieľom bolo vyhubiť rwandských Tutsi a umiernených Hutu. Odhaduje sa, že bolo zavraždených viac ako 800 000 ľudí.
Genocída v Kambodži (1975-1979): Počas vlády Kmerových červených khmérov, vedených Pol Potom, sa odhaduje, že zomrelo od 1,7 do 2 miliónov ľudí v dôsledku hladomoru, nútenej práce a masových popráv. Tento krutý režim sa snažil vyhladiť intelektuálnu a etnickú elitu a uskutočňoval systematické vyvražďovanie politických odporcov.
Genocída v Bangladéši (1971): Po vyhlásení nezávislosti Bangladéša od Pakistanu vypukli násilnosti a masakre, pričom boli cieľom etnického a náboženského nepriateľa. Počet obetí sa odhaduje na státisíce, svedkovia opisujú masové poprávy, znásilnenia a vyháňanie ľudí zo svojich domovov.
Genocída v Dárfúre (od roku 2003): V regióne Dárfúru v Sudáne dochádzalo od roku 2003 k systematickému násiliu, násilným vyháňaniam a masovým vraždám. Odhaduje sa, že v dôsledku tohto konfliktu zahynulo státisíce ľudí a milióny boli nútené utiecť zo svojich domovov.
Genocída v Namíbii (1904-1908): Počas koloniálnej nadvlády Nemeckej ríše nad Namíbiou nemecké ozbrojené sily vykonali systematickú kampaň proti domorodému obyvateľstvu Hererov a Namaqua. Táto kampaň zahŕňala hromadné zabíjanie, deportácie a väznenie a má byť považovaná za jednu z prvých genocíd 20. storočia.
Genocída v Bengálsku (1971): Počas bangladéšskej vojny za nezávislosť od Pakistanu došlo k masovému násiliu a etnickým čistkám voči bengálskej populácii. Odhaduje sa, že v dôsledku tohto konfliktu zahynulo státisíce ľudí a milióny utekali zo svojich domovov.
Ďalšie zdroje:
foto: X, Canva / Video: YouTube
Autor: Marek Bulík
