Štefan Hamran vstupuje do politiky. Štefan Hamran je známy svojou predchádzajúcou rolou policajného prezidenta a v NAKA. V roku 2024 zmenil svoje rozhodnutie byť apolitický a vstúpil do politiky ako kandidát v eurovoľbách za stranu Demokrati. Mimoparlamentná strana Demokrati predstavila svoju eurokandidátku, na jej čele je Jaroslav Naď.
Štefan Hamran. Vnímanie jeho rozhodnutia voličmi
Vplyv prepojenia politikov a polície na vnímanie polície voličmi je komplexný a závisí od rôznych faktorov. Niektorí voliči vnímajú prepojenie pozitívne, zatiaľ čo iní ho vnímajú negatívne. Dôležité je, aby prepojenie politikov a polície bolo transparentné a aby boli zavedené mechanizmy kontroly, ktoré zabránia zneužívaniu polície na politické ciele. Závisí to od rôznych faktorov, ako napríklad:
Legálne prepojenie: Politické strany nominujú kandidátov do funkcií v policajných zložkách, ktoré sú následne schvaľované parlamentom. Minister vnútra, ktorý je politicky nominovaný, má vplyv na riadenie polície.
Neformálne prepojenie: Politici sa môžu neformálne stretávať s policajnými funkcionármi a ovplyvňovať tak ich rozhodovanie. Korupcia a klientelizmus.
Nezávislosť versus politická angažovanosť
Dôvera v políciu: Niektorí voliči vnímajú prepojenie politikov a polície ako záruku kontroly a zodpovednosti polície. Iní voliči vnímajú prepojenie ako hrozbu pre nezávislosť a objektivitu polície. Rozhodnutie kandidovať za stranu Demokrati v eurovoľbách a vstúpiť do politiky vrhá na policajný zboj v očiach voličov ďalší tieň. Ľudia to vnímajú tak, že polícia nie je nezávislá a môže byť bábkou v rukách politikov.
Očakávania voličov: Niektorí voliči očakávajú, že politici budú mať vplyv na políciu a budú ju využívať na presadzovanie svojich politických cieľov. Iní voliči očakávajú, že polícia bude nezávislá od politikov a bude konať v súlade so zákonom. Pozitívne vnímanie: Vnímanie, že politické prepojenie vedie k efektívnejšiemu boju proti kriminalite. Vnímanie, že politické prepojenie vedie k väčšej bezpečnosti pre občanov. Negatívne vnímanie: Vnímanie, že politické prepojenie vedie k zneužívaniu polície na politické ciele. Vnímanie, že politické prepojenie vedie k neobjektívnosti a korupcii v polícii.
Kto je Štefan Hamran? Kontroverzný prechod
Štefan Hamran, bývalý policajný prezident a vysoký funkcionár Národnej kriminálnej agentúry, ohlásil 9. marca 2024 svoj vstup do politiky, kandidujúc v eurovoľbách za stranu Demokrati v roku 2024. Tento krok vyvolal diskusie o možnom konflikte záujmov a otázky týkajúce sa jeho predchádzajúcej práce v oblasti bezpečnosti a exekutívnych orgánoch presadzovania práva. Kritici tvrdia, že jeho rozhodnutie vstúpiť do vysokej politiky by mohlo zatieniť jeho pôsobenie v bezpečnostných štruktúrach a vrhať otázky na jeho minulé rozhodnutia a činnosti.
V rokoch 2011 až 2021 bol veliteľom Útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru. V tejto funkcii bol zvolený za predsedu medzinárodnej organizácie ATLAS, pre zabezpečenie „spolupráce špeciálnych protiteroristických jednotiek všetkých členských krajín EÚ, Islandu, Nórska a Švajčiarska“. Štefan Hamran je predovšetkým bývalý výkonný manažér špeciálnych operácií útvaru osobitného určenia, patrí k ľuďom, ktorí vedia veľmi umne narábať so zbraňami.
Zatiaľ čo Štefan Hamran sa snaží získať podporu vo voľbách, je dôležité pripomenúť, že pozície, ako bol jeho predchádzajúci úrad, si vyžadujú nezávislosť a bezstrannosť. Jeho prechod z roly, ktorá by mala byť nad politickými súbojmi, do jedného z týchto súbojov, môže u niektorých voličov vyvolať pochybnosti o jeho predchádzajúcich záväzkoch k nezávislosti a objektívnosti. Namiesto objektívnosti a nestrannosti odborníka sa rozhodol upísať sa mimoparlamentnej strane Demokrati, ktorá vznikla rozpadom OĽANO (po novom Slovensko) a bola zodpovedná za chaos v krajine.
Odporúčania pre odborníkov, ktorí nechcú podkopať výsledky svojej dlhoročnej práce
Prechod vysokopostavených bezpečnostných funkcionárov do politiky môže podkopať dôveru v políciu ako nezávislý orgán. Napríklad, keď bývalý šéf policajného zboru alebo tajnej služby vstúpi do politiky a začne výrazne ovplyvňovať bezpečnostnú politiku, môže to v očiach verejnosti znamenať, že policajné zásahy sú motivované politickými zámermi, nie objektívnymi kritériami.
V krajinách, kde sa tak stalo, napríklad v niektorých postsovietických štátoch, to viedlo k otázkam o politizácii a zneužívaní policajných síl. Voliči sa môžu obávať, že ak je polícia vnímaná ako nástroj určitej politickej frakcie alebo skupiny, jej schopnosť ochraňovať občanov bezstranne je vážne narušená. Tieto obavy môžu viesť k zníženiu verejnej dôvery v policajné orgány a môžu mať negatívny vplyv na celkovú stabilitu a demokraciu v spoločnosti.
Expertíza a perspektíva. Pokiaľ v minulosti existoval spor o to, či je Hamran nestranný, rozhodnutím vstúpiť do politiky za stranu Demokrati bola spochybnená jeho nestrannosť a úsudok o predchádzajúcom férovom riadení polície. Je to súčasne nepriamy dôkaz o významnej politizácii policajného zboru za vlády Matoviča (OĽANO – Slovensko), Hegera (Demokrati) a Ódora (Progresívne Slovensko).
Prečo je problémom, keď vysokopostavení bezpečnostní funkcionári vstupujú do politiky?
Keď vysokopostavení bezpečnostní funkcionári prejdú do politiky, môže to podkopať vnímanie polície ako nezávislého a apolitického orgánu. Tento krok môže viesť k strate dôvery verejnosti v objektívnosť a spravodlivosť policajných rozhodnutí.
Aké sú možné následky straty dôvery v políciu pre spoločnosť?
Strata dôvery v políciu môže viesť k zníženej ochote občanov spolupracovať s policajnými zložkami, čo môže zase oslabiť verejnú bezpečnosť a podkopať právny štát. Môže to tiež viesť k rastu skepticizmu voči štátnym inštitúciám a demokratickým procesom.
Ako môže spoločnosť reagovať na riziká spojené s prechodom bezpečnostných funkcionárov do politiky?
Spoločnosť môže požadovať väčšiu transparentnosť a zodpovednosť od politikov aj bezpečnostných funkcionárov, zaviesť prísnejšie etické štandardy a monitorovacie mechanizmy, a podporovať nezávislé preskúmavanie akéhokoľvek konfliktu záujmov alebo politického ovplyvňovania policajných orgánov.
Zdroj: strana Demokrati, redakcia loom.sk / Foto: Facebook Štefana Hamrana
Autor: m.life
