Počet zabitých novinárov v Gaze počas izraelskej ofenzívy dosiahol rekordné číslo, čo vyvolalo obavy z cieleného útoku na médiá. Vyšetrovanie odhalilo, že niektorých mediálnych pracovníkov považuje izraelská armáda za legitímne vojenské ciele, čo vyvoláva zásadné otázky o dodržiavaní vojnového práva.
Rekordný počet zabitých novinárov
Izraelská ofenzíva v Gaze priniesla rekordný počet zabitých novinárov. Podľa Výboru na ochranu novinárov (CPJ) bolo zabitých najmenej 103 palestínskych novinárov a pracovníkov médií. Toto číslo je však pravdepodobne vyššie, pretože niektoré zdroje uvádzajú ešte väčší počet obetí. Izraelská armáda však opakovane tvrdí, že sa na médiá nezameriava zámerne.
Mnoho vojakov pripisuje vysoký počet zabitých novinárov intenzívnemu bombardovaniu hustejšie osídleného územia. „Som si istý, že keby ste spočítali počet mŕtvych učiteľov, počet mŕtvych školníkov, počet taxikárov, skončili by ste tiež pri vyšších číslach,“ uviedol vysokopostavený izraelský zdroj. Táto vyhlásenie naznačuje, že vysoký počet civilných obetí je nevyhnutným dôsledkom masívneho vojenského zásahu.
Podľa vyšetrovania denníka Guardian niektorí príslušníci Izraelských obranných síl (IDF) považujú novinárov pracujúcich pre médiá kontrolované Hamasom alebo s ním spojené za legitímne vojenské ciele. Vyšetrovanie je súčasťou projektu Gaza, spolupráce vedené neziskovou organizáciou Forbidden Stories so sídlom v Paríži, ktorá analyzuje úmrtia novinárov v Gaze od začiatku izraelskej ofenzívy.
IDF argumentuje, že veď aj počet mŕtvych učiteľov, či údržbárov bude vyšší, keďže bombardujú civilné sídliská
Izraelské obranné sily (IDF) viedli intenzívne bombardovanie na husto obývanom území, čo podľa vojakov nevyhnutne viedlo k vysokému počtu obetí medzi novinármi. „Som si istý, že keby ste spočítali počet mŕtvych učiteľov, počet mŕtvych školníkov, počet taxikárov, skončili by ste tiež pri vyšších číslach,“ uviedol vysokopostavený izraelský zdroj. Toto vyhlásenie naznačuje, že vysoký počet civilných obetí je nevyhnutným dôsledkom masívneho vojenského zásahu.
Z vyšetrovania denníka Guardian vyplýva, že niektorí príslušníci IDF považujú novinárov pracujúcich v Gaze pre médiá kontrolované Hamasom alebo s ním spojené za legitímne vojenské ciele. Toto vyšetrovanie je súčasťou projektu Gaza, spolupráce vedené neziskovou organizáciou Forbidden Stories so sídlom v Paríži, ktorá analyzuje úmrtia novinárov v Gaze od začiatku izraelskej ofenzívy.
Izraelská armáda oficiálne tvrdí, že novinári nie sú cieľom zámerných útokov. Mnohí vojaci však pripisujú rekordný počet zabitých novinárov intenzívnemu bombardovaniu hustého obývaného územia zo strany IDF. „Som si istý, že keby ste spočítali počet mŕtvych učiteľov, počet mŕtvych školníkov, počet taxikárov, skončili by ste tiež pri vyšších číslach,“ uviedol vysokopostavený izraelský zdroj.
Obavy z cielených útokov na médiá
Skutočnosť, že izraelské sily zabili, zranili alebo zadržali toľko palestínskych novinárov a pracovníkov médií, ktorí pracovali pre rôzne miestne aj medzinárodné médiá, vyvolala u organizácií zaoberajúcich sa slobodou tlače obavy, že sa IDF zámerne snaží umlčať kritické spravodajstvo. Z tých, ktorí boli podľa zoznamu CPJ od 7. októbra v Gaze zabití, približne 30 % pracovalo pre médiá spojené s Hamasom alebo s ním úzko prepojené.
Podľa viacerých právnych expertov ide o znepokojujúci postoj. Hoci môžu existovať konkrétni jednotlivci, ktorí sa venujú novinárskej aj bojovej činnosti, tvrdenie, že každý, kto pracuje pre mediálnu organizáciu, je bojovníkom, nerozlišuje medzi bojovníkmi a civilistami. „To je najzákladnejšia myšlienka medzinárodného humanitárneho práva,“ povedal Adil Haque, profesor práva na Rutgersovej univerzite. „Je šokujúce počuť, že by príslušník IDF otvorene a verejne dával najavo buď svoju neznalosť, alebo ignorovanie tejto základnej zásady.“
Al-Aksá a izraelská ofenzíva
Vo spolupráci s jordánskou neziskovou organizáciou Arab Reporters for Investigative Journalism (ARIJ) identifikoval denník Guardian najmenej 23 osôb, ktoré boli od 7. októbra zabité a pracovali pre najväčšie médium v Gaze, sieť médií al-Aksá prevádzkovanú Hamasom. Na otázku ohľadom obetí siete al-Aksá odpovedal vysoký hovorca IDF novinárom v projektovom konzorciu v Gaze, že „nie je rozdiel“ medzi prácou pre toto médium a príslušnosťou k ozbrojenému krídlu Hamasu, čo právni experti označili za alarmujúce.
V mediálnom prostredí, ktoré je pod prísnou kontrolou Hamasu, islamistického hnutia, ktoré v Gaze vládne od roku 2007, je program al-Aksá jednoznačne prohamásovský, protiizraelský a niekedy aj antisemitský. Na jej televíznom kanáli, ktorý teraz vysiela pod názvom Seraj, sú spravodajské relácie prekladané zábermi militantov útočiacich na izraelské sily. Pred vojnou kanál vysielal aj náboženské programy a drámy, ako napríklad Päsť slobodných, ktorá je považovaná za odpoveď Hamasu na populárny izraelský seriál o bezpečnostných zložkách na Netflixe Fauda.
Izraelská armáda v roku 2018 bombardovala kancelárie al-Aksá, tvrdiac, že jej budova slúži na vojenské účely. Nasledujúci rok izraelský premiér Benjamin Netanjahu využil široké zákonné právomoci a označil mediálnu skupinu za teroristickú organizáciu. V označení sa uvádza, že je „propagandistickou odnožou Hamasu a predstavuje ústrednú platformu pre šírenie podnecujúcich správ tejto teroristickej organizácie“. Na al-Aksu sú od roku 2010 uvalené aj sankcie zo strany USA.
Takéto označenie však bolo vykonané v rámci vnútroštátneho práva a nie je bianko šekom, ktorý by umožňoval IDF zabíjať jej zamestnancov, uviedli právni experti. Podľa vojnového práva môže novinár stratiť status civilistu, ak sa zapojí do plánovania, prípravy alebo vykonávania bojových operácií. Samotná práca pre organizáciu, ako je al-Aksá, neznamená, že sa niekto stane legitímnym cieľom na zabitie.
Novinári a vojnové právo
Podľa viacerých právnych expertov ide o znepokojujúci postoj. Hoci môžu existovať konkrétni jednotlivci, ktorí sa venujú novinárskej aj bojovej činnosti, tvrdenie, že každý, kto pracuje pre mediálnu organizáciu, je bojovníkom, nerozlišuje medzi bojovníkmi a civilistami. „To je najzákladnejšia myšlienka medzinárodného humanitárneho práva,“ povedal Adil Haque, profesor práva na Rutgersovej univerzite. „Je šokujúce počuť, že by príslušník IDF otvorene a verejne dával najavo buď svoju neznalosť, alebo ignorovanie tejto základnej zásady.“
Podľa vojnového práva môže novinár ztratiť status civilistu, ak sa zapojí do plánovania, prípravy alebo vykonávania bojových operácií. Samotná práca pre organizáciu, ako je al-Aksá, neznamená, že sa niekto stane legitímnym cieľom, ktorý má byť zabitý. „Zpravodajstvo nie je priamou účasťou na bojových akciách,“ povedala Janina Dillová, profesorka Oxfordskej univerzity a odborníčka na vojnové právo. „Aj keby podávali správy tendenčne, aj keby robili propagandu pre Hamas, aj keby Izrael zásadne nesúhlasil s tým, ako správy podávajú. To nestačí.“
Napriek tomu, že novinári, ktorí pracovali v Gaze, uviedli, že spôsob, akým sa vojenské krídlo Hamasu začlenilo do civilného života, nevylučuje používanie médií a niektorí môžu nosiť „dva klobúky“, izraelskí predstavitelia opakovane označili novinárov zabitých vo vojne za teroristov, bez dostatočných dôkazov.
Zabití, zatknutí a zadržaní novinári
V reakcii na žiadosť o podrobnosti o niekoľkých zabitých zamestnancoch al-Aksá hovorca IDF uviedol, že „neútočí na civilné objekty“, ale že táto stanica „zamestnáva teroristov a poskytuje im fasádu novinárov“. Hovorca vymenoval šesť mŕtvych pracovníkov al-Aksá a uviedol, že boli členmi ozbrojeného krídla Hamasu a „prijali prevlek novinárov“. IDF odmietla poskytnúť akékoľvek dôkazy na podporu týchto tvrdení s odvolaním sa na spravodajské zdroje.
Jedným z novinárov al-Aksá, o ktorých IDF tvrdí, že boli teroristami, je Issam Bahar, novinár na voľnej nohe, ktorý bol zabitý v polovici októbra. Jeho blízky príbuzný povedal ARIJ, že „nevyvíjal žiadnu politickú ani inú činnosť“ a bol „len novinárom a učiteľom Koránu“. Podľa tohto príbuzného a informácií, ktoré zhromaždila nezisková organizácia Airwars, sa 38-ročný Bahar ukrýval v dome svojho príbuzného v meste Gaza, keď ho v noci zabil izraelský nálet spolu so šiestimi členmi rodiny. Medzi mŕtvymi bola aj jeho manželka a štrnásťročný syn.
Podľa prieskumu, ktorý vykonala organizácia ARIJ medzi viac ako 200 novinármi v Gaze, takmer všetci uviedli, že boli izraelskou ofenzívou vysídlení, a polovica z nich uviedla, že žije v stanoch. Osemdesiatšesť percent uviedlo, že ich domovy boli buď čiastočne, alebo úplne zničené. „Je to psychicky veľmi náročné,“ povedal Mohammed Abed, fotoreportér agentúry Agence France-Presse z Gazy. „Toľko novinárov zomrelo, keď spali spolu so svojimi rodinami. Keď sme robili rozhovory s preživšími, povedali nám, že sú doma. ‚Večerali sme a hovorili so susedmi. A keď sme išli spať, tak nás bombardovali.'“
Nové pravidlá nasadenia
V predchádzajúcich vojnách v Gaze by zameranie na niekoho doma vyžadovalo „jasný prípad“, že „prekročil hranicu, aby sa stal priamym účastníkom nepriateľstva“. V súčasnej vojne sa podľa právnika IDF „zdá, že boli zavedené iné pravidlá nasadenia“ a „miera ničenia sa dostala na inú úroveň„.
Izraelská armáda oficiálne tvrdí, že novinári nie sú cieľom zámerných útokov. Mnohí vojaci však pripisujú rekordný počet zabitých novinárov intenzívnemu bombardovaniu husto obývaného územia zo strany IDF. „Som si istý, že keby ste spočítali počet mŕtvych učiteľov, počet mŕtvych školníkov, počet taxikárov, skončili by ste tiež pri vyšších číslach,“ uviedol vysokopostavený izraelský zdroj.
Medzi novinármi, ktoré zkáza zastihla, bola aj Salma Mkhaimerová, tridsaťjedenročná palestínska novinárka na voľnej nohe žijúca v Jordánsku, ktorá sa zaoberala právami žien a pracovala pre rôzne médiá v Gaze, vrátane al-Aksá. Mkhaimerová bola so svojim malým synom Alím na návšteve u rodiny v Gaze, keď začala vojna. Uväznená v rodinnom dome v oblasti, o ktorej IDF tvrdila, že je bezpečná, telefonovala 24. októbra – v deň Aliho prvých narodenín – so svojim manželom, keď na budovu dopadol nálet a zabil ju, jej dieťa a 23 príbuzných.
V rozhovore pre denník Guardian Mchajmerovej manžel Alaa Naser Abushawer uviedol, že pre neho ako pre človeka, ktorý bol ženatý s novinárkou, je „veľmi bolestné“, že v Gaze zahynulo toľko ďalších ľudí, ako bola jeho žena. Povedal, že je potrebné ukončiť vojnu „pre nás oboch, Izraelcov aj Palestínčanov“. Pripomenul, že mu to jeho žena povedala počas ich posledného rozhovoru: „Pri mojom poslednom hovore so Salmou mi povedala: ‚Musíme zastaviť vojnu‚“.
Koľko novinárov bolo zabitých v Gaze počas izraelskej ofenzívy?
Podľa Výboru na ochranu novinárov (CPJ) bolo zabitých najmenej 103 palestínskych novinárov a pracovníkov médií.
Považuje izraelská armáda novinárov za legitímne ciele?
Niektorí príslušníci IDF považujú novinárov pracujúcich pre médiá spojené s Hamasom za legitímne vojenské ciele, čo vyvoláva obavy o dodržiavanie vojnového práva.
Aké je stanovisko právnych expertov k tejto situácii?
Právni experti tvrdia, že práca pre mediálnu organizáciu spojenú s Hamasom nezakladá na to, že sa novinár stane legitímnym cieľom na zabitie. Novinár ztráca status civilistu len v prípade, že sa zapojí do plánovania, prípravy alebo vykonávania bojových operácií.
Ako ovplyvňuje bombardovanie Gazy novinárov?
Izraelské intenzívne bombardovanie husto obývaného územia vedie k vysokému počtu obetí medzi novinármi. Tí, ktorí zostali v Gaze, sú často vystavení vážnemu ohrozeniu svojej bezpečnosti.
Sú novinári zodpovední za propagandu?
Podľa vojnového práva novinári nie sú legitímnymi cieľmi, aj keď podávajú správy tendenčne alebo propagandisticky. Práca pre organizáciu, ako je al-Aksá, neznamená, že sa novinár automaticky stáva cieľom na zabitie.
Zdroje:
Free Palestine Movement – The Free Palestine Movement was founded by Yasser Qashlaq… .
blisty.cz – „Šedá zóna“: jak izraelská armáda považuje některé novináře v Gaze za legitimní cíle
britannica.com – Čo je apharteid?
video: YouTube
autor: Marek Bulík
