Dôstojná práca nie je privilégiom, ale základným sociálnym právom. Svetový deň dôstojnej práce, ktorý pripadá na 7. októbra, zdôrazňuje dôležitosť spravodlivých pracovných podmienok a adekvátneho odmeňovania, ktoré umožňuje zamestnancom a ich rodinám viesť dôstojný život. Na Slovensku však pretrvávajú problémy s nízkymi mzdami, častými nočnými zmenami a nedostatočnou ochranou pre fiktívnych živnostníkov, čo prispieva k zhoršeniu pracovných podmienok.
Dôstojná práca zahŕňa nielen primeranú mzdu, ale aj bezpečné pracovné podmienky, stanovený pracovný čas a vyvážený pomer medzi pracovným a súkromným životom. Tieto faktory sú však na Slovensku často prehliadané, najmä v oblastiach manuálnej práce, kde zamestnanci čelia nadmernému tlaku a riziku vyhorenia.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom stresujúcich pracovných miest v Európskej únii. Práca na nočné, víkendové a zmenové služby sa stáva bežnou realitou, pričom tieto podmienky majú negatívny vplyv na zdravie a celkový blahobyt pracovníkov.
Slovenskí zamestnanci pracujú viac ako európsky priemer
Podľa údajov Eurofoundu priemerný slovenský pracovník odpracuje 39,6 hodín týždenne, čo je nad európskym priemerom 37,1 hodiny. Slovensko vedie aj v počte nočných zmien – až 11,2 % zamestnancov pracuje v noci. Navyše, 15,8 % zamestnancov pracuje v sobotu a 12,2 % v nedeľu. Tento trend naznačuje, že slovenský pracovný trh je zameraný na maximalizáciu produktivity za cenu vysokého pracovného vyťaženia.
Slovensko sa vyznačuje vysokým počtom tzv. fiktívnych živnostníkov, ktorí vykonávajú prácu, ktorá by inak mala byť klasifikovaná ako zamestnanecký vzťah. Počet týchto živnostníkov za posledné desaťročie vzrástol o 30 tisíc, čím ich celkový počet presiahol 110 tisíc. Hoci fiktívni živnostníci môžu vykazovať vyššie príjmy, majú výrazne nižšiu právnu ochranu a čelia rizikám, ako sú nepravidelný pracovný čas, absencia stravného a nedostatok dovolenky.
Prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová zdôrazňuje potrebu posilnenia inšpekcie práce, ktorá by efektívne chránila pracovníkov vystavených neštandardným pracovným podmienkam.
Prekérne pracovné podmienky na Slovensku zasahujú nielen manuálnych pracovníkov, ale aj vysokoškolských učiteľov a ďalších odborníkov. Mnohí vysokoškolskí učitelia sú zamestnaní na dobu určitú, čo ich stavia do situácie pracovnej neistoty a znižuje ich finančnú a sociálnu stabilitu. Rovnako umelci a pracovníci v kreatívnych odvetviach často čelia nízkemu finančnému ohodnoteniu, čo im sťažuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu a rozvoju.
Potrebné zlepšenia v sociálnej ochrane a mzdovej politike
Jedným z hlavných ukazovateľov kvality pracovného prostredia je záruka primeranej mzdy. Na Slovensku je však až 17,6 % obyvateľov ohrozených chudobou, čo podčiarkuje potrebu zásadných zmien. KOZ SR preto podporuje zavedenie verejných politík, ktoré by prispeli k tvorbe kvalitných pracovných miest a zlepšeniu podmienok zamestnancov. Dôležitý je aj boj proti prekérnym formám zamestnania a posilnenie ochrany pracovníkov.
Slovenské orgány by sa mali viac sústrediť na sociálne štandardy pri prilákaní zahraničných investícií a pri verejných zákazkách podporovať firmy s kolektívnymi zmluvami.
Svetový deň dôstojnej práce každoročne pripomína, že dôstojná práca je právom, ktoré by malo byť dostupné pre každého. Bez ohľadu na formu zamestnania, každý pracovník by mal mať nárok na spravodlivú mzdu, bezpečné pracovné podmienky a sociálnu ochranu. Podpora kvalitného pracovného prostredia by mala byť prioritou štátu, ktorý musí zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých zamestnancov a živnostníkov.
Zdroj:
kozsr.sk – Dôstojná práca = dôstojné pracovné podmienky a dôstojná mzda
