Logo - loom.sk

Logo - loom.sk

Diaľnice a rýchlostné na Slovensku. Veľký prehľad o výstavbe a príprave cestnej siete

Diaľničná sieť na Slovensku stále nie je kompletná. Ani po vyše 50 rokoch od začiatky výstavby prvého úseku medzi Bratislavou a Sencom, stále neexistuje súvislé diaľničné spojenie hlavného mesta Bratislavy s Košicami. Výstavba a modernizácia cestnej infraštruktúry je nevyhnutná na zlepšenie prepojenia medzi regiónmi, zníženie dopravnej záťaže v obciach a mestách a podporu hospodárskeho rozvoja. Jednotlivé projekty výstavby diaľnic a rýchlostných ciest sú rôznorodé, pričom sa venuje pozornosť dlhodobým prioritám ako prepojenie Bratislavy a Košíc či zlepšenie cestnej dostupnosti severného Slovenska a regiónov na juhu krajiny. Prinášame aktuálny prehľad diania v tejto oblasti.

Diaľnica D1 z Bratislavy cez Košice až na Ukrajinu

Diaľnica D1, známa ako najdôležitejšia cestná tepna Slovenska, spája Bratislavu s Košicami a ďalej s ukrajinskou hranicou. Jej celková plánovaná dĺžka je približne 515 kilometrov, pričom väčšina úsekov je už v prevádzke. Stále však existujú kľúčové časti, ktoré sú vo výstavbe alebo v prípravnej fáze.

Zásadným úsekom vo výstavbe je trasa Lietavská Lúčka – Dubná Skala s dĺžkou 13,5 kilometra, ktorá zahŕňa aj 7,5 kilometra dlhý tunel Višňové. Tento projekt čelil v minulosti viacerým komplikáciám, vrátane problémov s pôvodným zhotoviteľom, no v súčasnosti stavebné práce pokračujú. Po jeho dokončení sa očakáva výrazné zlepšenie plynulosti dopravy v okolí Žiliny. Okrem toho, na úseku Hubová – Ivachnová s dĺžkou 14,9 kilometra prebiehajú práce na tuneli Čebrať, ktorý je súčasťou obchvatu Ružomberka. Tieto úseky sú technicky náročné, keďže sa nachádzajú v geologicky zložitých oblastiach. Na poslednom chýbajúcom úseku D1 Turany – Hubová s dĺžkou 13,5 kilometra bolo nedávno vyhlásené verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa, čo predstavuje ďalší krok k ukončeniu celého prepojenia Bratislavy a Košíc.

Na východe krajiny sa pripravujú viaceré úseky, ktoré rozšíria infraštruktúru diaľnice D1. Patrí medzi ne:

  • Bidovce – Dargov (12,6 km),
  • Dargov – Michalovce (18,18 km),
  • Pozdišovce – Michalovce (12,05 km),
  • Michalovce – Sobrance (15,81 km)
  • Sobrance – Štátna hranica SK/UA (15,48 km).

Všetky tieto projekty sú aktuálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), čo predstavuje dôležitý krok pred samotnou realizáciou stavieb. Zvláštnu pozornosť si zaslúži úsek Beharovce – Branisko, 2. profil s dĺžkou 7,3 kilometra. Tento projekt zahŕňa rozšírenie tunela Branisko o druhú rúru, čím sa zvýši plynulosť dopravy a bezpečnosť na tejto časti diaľnice. Momentálne sa pracuje na štúdii realizovateľnosti.

Kysucká diaľnica D3

Diaľnica D3, ktorá spája Žilinu s poľskou hranicou cez Kysuce, patrí medzi projekty s vysokou prioritou. S celkovou dĺžkou približne 60 kilometrov má za úlohu zlepšiť dopravnú situáciu v severozápadnej časti Slovenska a odbremeniť vyťaženú cestu I/11. V súčasnosti je v prevádzke niekoľko úsekov, pričom rozostavané úseky a tie vo verejnom obstarávaní tvoria kritické body siete.

Národná diaľničná spoločnosť v novembri 2024 vyhlásila verejné obstarávanie na výstavbu úseku D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto s dĺžkou 11,2 kilometra. Úsek povedie paralelne s trasou cesty I/11 a bude ho tvoriť 16 mostov. Na tento úsek nadväzuje pripravovaný úsek Kysucké Nové Mesto – Oščadnica s dĺžkou 10,8 kilometra, kde sa tiež realizuje verejné obstarávanie. V procese verejného obstarávania je aj úsek Oščadnica – Čadca, Bukov, 2. profil s dĺžkou 4 kilometre. 

Súčasťou plánovaných projektov sú aj mostné konštrukcie, protihlukové steny a ekodukty, ktoré pomôžu zmierniť negatívne dopady na miestnu faunu a flóru. Dokončenie diaľnice D3 výrazne zlepší mobilitu pracovnej sily a podporí priemyselné investície v regióne Kysúc.

Bratislavský obchvat D4

Diaľnica D4, známa ako vonkajší obchvat Bratislavy, je dôležitým projektom slovenskej cestnej infraštruktúry, ktorý po svojom dokončení vytvorí kompletný okruh okolo hlavného mesta. Jej celková plánovaná dĺžka je 48 kilometrov, pričom významne odľahčí dopravnú záťaž v centre Bratislavy a zlepší prepojenie medzi medzinárodnými dopravnými koridormi.

Trasa D4 začína na hranici s Rakúskom pri hraničnom priechode Jarovce, kde plynule nadväzuje na rakúsku diaľnicu A6. Odtiaľ vedie južne popri Bratislave, križuje diaľnicu D2 a rýchlostnú cestu R7, následne sa stáča na sever, kde križuje diaľnicu D1, a pokračuje západne, opäť križujúc diaľnicu D2 pri Stupave. Konečný bod trasy je plánovaný pri novom diaľničnom hraničnom priechode, kde by sa mala napojiť na rakúsku rýchlostnú cestu S8. Jej výstavba je však otázna.

Výstavba D4 bola rozdelená do viacerých etáp. Prvý úsek od rakúskej hranice po križovatku s D2 bol otvorený už v roku 1998. V rokoch 2020 a 2021 boli postupne sprevádzkované ďalšie časti, vrátane Lužného mosta cez Dunaj, ktorý je najdlhším mostom na Slovensku a významným prvkom celého projektu. 

Napriek pokroku vo výstavbe zostávajú niektoré úseky nedokončené. Križovatka D1/D4, ktorá je kľúčová pre plynulé prepojenie týchto dvoch diaľnic, čelila viacerým komplikáciám a jej dokončenie sa očakáva v roku 2026.

Diaľničná križovatka D1xD4 pri Bratislave
Diaľničná križovatka D1xD4 pri Bratislave

Jedným z najvýznamnejších plánovaných úsekov je tunel Karpaty, ktorý by mal byť súčasťou diaľnice D4 medzi bratislavskou Račou a Záhorskou Bystricou. S predpokladanou dĺžkou približne 11,76 kilometra by sa po dokončení stal najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku a druhým najdlhším dvojrúrovým tunelom v Európe. Výstavba tohto úseku diaľnice D4, vrátane tunela Karpaty, je považovaná za strategickú investíciu s cieľom odľahčiť dopravnú záťaž v Bratislave a zlepšiť prepojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. Odhadované náklady na realizáciu projektu presahujú jednu miliardu eur. V súčasnosti sa predpokladá, že výstavba tunela by mohla začať koncom roka 2029, pričom jej realizácia bude závisieť od dostupnosti finančných prostriedkov a úspešného dokončenia prípravných prác. Po dokončení tunela Karpaty sa očakáva výrazné zlepšenie dopravnej situácie v Bratislave, skrátenie cestovných časov a zvýšenie bezpečnosti na cestách. Projekt tiež prispeje k zníženiu emisií a hluku v mestských častiach, keďže tranzitná doprava bude presmerovaná mimo obývané oblasti.

Rýchlostná cesta R1 do Banskej Bystrice s pokračovaním do Ružomberku

Rýchlostná cesta R1 je jednou z hlavných dopravných tepien Slovenska, spájajúcou západné a stredné regióny krajiny. Jej trasa vedie od Trnavy cez Nitru, Žiar nad Hronom až po Banskú Bystricu, s celkovou dĺžkou približne 158 kilometrov. Táto komunikácia zohráva kľúčovú úlohu v prepojení významných hospodárskych centier a v zabezpečení plynulého tranzitu medzi západnou a strednou časťou Slovenska.

V súčasnosti je v prevádzke väčšina plánovanej trasy R1, avšak pre zlepšenie dopravnej situácie a zvýšenie kapacity sa realizujú a pripravujú ďalšie úseky. Jedným z nich je úsek Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, I. etapa, ktorý má dĺžku 3,04 kilometra. Tento úsek je navrhnutý tak, aby riešil komplikovanú dopravnú situáciu pri vstupe do Banskej Bystrice zo smeru od Brezna, najmä počas dopravných špičiek. Súčasťou projektu je výstavba nového mosta ponad železničnú trať, preložka cesty I. triedy a moderný most cez rieku Hron.

Rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica - Slovenská Ľupča
Rýchlostná cesta R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča

Ďalšie pripravované úseky rýchlostnej cesty R1 zahŕňajú:

  • úsek Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, II. etapa s dĺžkou 4,3 kilometra, ktorý je momentálne v prípravnej fáze, a úsek Slovenská Ľupča – Korytnica s dĺžkou 14,9 kilometra, taktiež v prípravnej fáze.
  • Úsek Korytnica – Liptovská Osada s dĺžkou 11,5 kilometra prechádza procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), rovnako ako úsek Liptovská Osada – Ružomberok, Juh s dĺžkou 9,51 kilometra.
  • Úsek Ružomberok, Juh – Križovatka I/18 s dĺžkou 4 kilometre je v štádiu územného konania, zatiaľ čo úsek Ružomberok, križovatka I/18 – križovatka D1 s dĺžkou 4,6 kilometra je v prípravnej fáze.
  • Okrem toho sa diskutuje o príprave úseku Most pri Bratislave – Vlčkovce s dĺžkou 42,14 kilometra, pre ktorý sa vypracováva štúdia realizovateľnosti.

Rýchlostná cesta R2 z Trenčína do Košíc

Rýchlostná cesta R2 predstavuje významný dopravný koridor na Slovensku, spájajúci západné a východné regióny krajiny. Jej trasa vedie od Trenčína cez Prievidzu, Žiar nad Hronom, Zvolen, Lučenec, Rimavskú Sobotu, Rožňavu až po Košice, s celkovou plánovanou dĺžkou približne 338 kilometrov. Táto komunikácia je kľúčová pre efektívne prepojenie južných oblastí Slovenska a odľahčenie preťažených ciest I. triedy.

V súčasnosti je v prevádzke niekoľko úsekov R2, avšak pre zlepšenie dopravnej situácie a zvýšenie kapacity sa realizujú a pripravujú ďalšie projekty. Medzi najvýznamnejšie stavby patrí úsek Kriváň – Mýtna, ktorého dĺžka je 9,104 kilometra. Tento technicky náročný úsek zahŕňa výstavbu estakády v údolí Krivánskeho potoka, ktorá bude dlhá približne 5 kilometrov a situovaná vo výške 15 až 45 metrov nad terénom. Po dokončení tohto úseku získajú motoristi bezpečné a plynulé spojenie z Bratislavy až po Lučenec, s výnimkou úseku Zvolen, západ – Zvolen, východ. Moderná štvorprúdová komunikácia prevezme tranzitnú dopravu z okolitých obcí a odľahčí cestu I/16. 

Rýchlostná cesta R2 Kriváň - Mýtna
Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Mýtna

Ďalšou významnou stavbou je úsek Košice, Šaca – Košické Oľšany, ktorý bude po uvedení do prevádzky súčasťou juhovýchodného obchvatu mesta Košice a napojí sa na už dokončený úsek diaľnice D1 Budimír – Bidovce. Tento úsek je rozdelený na dve časti: prvá s dĺžkou 6,8 kilometra je v štádiu prípravy súťaže na zhotoviteľa stavby, druhá s dĺžkou 14,3 kilometra je už vo výstavbe. Po dokončení tento obchvat výrazne odľahčí mestské komunikácie od tranzitnej dopravy a zlepší dopravnú situáciu v Košiciach. 

Rýchlostná cesta R2 Košice, Šaca - Košické Oľšany, II. úsek
Rýchlostná cesta R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, II. úsek

Medzi ďalšie pripravované úseky R2 patrí:

  • Rožňava – Jablonov nad Turňou s dĺžkou 14,1 kilometra, ktorý je v prípravnej fáze, a Nováky – Žiar nad Hronom s dĺžkou 49 kilometrov, kde prebieha vypracovanie štúdie realizovateľnosti.
  • Úsek Trenčianska Turná – Mníchova Lehota s dĺžkou 2,5 kilometra je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), rovnako ako úsek Mníchova Lehota – Ruskovce s dĺžkou 15,98 kilometra.
  • Úseky Dolné Vestenice – Nováky (9,56 km) a Pravotice – Dolné Vestenice (11,54 km) sú v prípravnej fáze.
  • Úsek Ožďany – Zacharovce s dĺžkou 10,56 kilometra je v štádiu prípravy dokumentácie pre stavebné povolenie, podobne ako úsek Lovinobaňa – Ožďany s dĺžkou 20,74 kilometra.
  • Úsek Zacharovce – Bátka s dĺžkou 8,32 kilometra prechádza majetkovoprávnym vysporiadaním, zatiaľ čo úsek Bátka – Figa (6,18 km) je v procese stavebného konania.
  • Úseky Tornaľa – Gombasek (18 km) a Gombasek – Rožňava (9,8 km) sú v štádiu prípravy dokumentácie pre územné rozhodnutie.
  • Úseky Jablonov nad Turňou – Včeláre (7,8 km) a Včeláre – Moldava nad Bodvou (14 km) sú v prípravnej fáze, zatiaľ čo úsek Moldava nad Bodvou – Košice, Šaca s dĺžkou 18 kilometrov je v procese územného konania. Križovatka Bánovce – východ je tiež v prípravnej fáze.

Severo-južné prepojenie R3

Rýchlostná cesta R3 je plánovaná dopravná komunikácia na Slovensku, ktorá má prepojiť severnú a južnú časť krajiny, čím vytvorí významný koridor pre tranzitnú dopravu medzi Poľskom a Maďarskom. Jej trasa je rozdelená do troch hlavných úsekov: severný úsek od Trstenej po križovatku s diaľnicou D1 v Likavke alebo Hubovej, stredný úsek od Martina po križovatku s rýchlostnou cestou R2 v Ráztočne a južný úsek od križovatky s rýchlostnou cestou R1 v Budči po štátnu hranicu s Maďarskom pri Šahách

V súčasnosti je v prevádzke niekoľko úsekov R3, pričom ďalšie sú vo výstavbe alebo v rôznych fázach prípravy. Medzi najvýznamnejšie patrí úsek Tvrdošín – Nižná s dĺžkou 4,4 kilometra, ktorý je momentálne vo výstavbe. Tento úsek, financovaný zo štátneho rozpočtu, má po dokončení odbremeniť frekventovanú dopravnú tepnu v Tvrdošíne, zvýšiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a skrátiť čas jazdy pre vodičov. Súčasťou projektu je aj výstavba 14 mostov a protihlukových stien s celkovou dĺžkou 1 862 metrov. 

Ďalšie pripravované úseky zahŕňajú:

  • Oravský Podzámok – Dolný Kubín, Juh s dĺžkou 8,64 kilometra a Dolný Kubín, Juh – križovatka D1 s dĺžkou 10,4 kilometra, ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
  • Úseky Nižná nad Oravou – Dlhá nad Oravou (8,3 km) a Dlhá nad Oravou – Sedliacka Dubová (4,9 km) sú v štádiu prípravy a vypracovania dokumentácie pre stavebné povolenie.
  • Úsek Horná Štubňa – Ráztočno s dĺžkou 14 kilometrov je v procese prípravy a vypracovania štúdie realizovateľnosti.
  • Úseky Mošovce – Horná Štubňa (11,4 km), Martin – Rakovo (14 km) a Rakovo – Mošovce (10,25 km) sú v procese EIA alebo prípravy štúdie realizovateľnosti.
  • Južný úsek Zvolen – Šahy s dĺžkou 70 kilometrov je v prípravnej fáze, rovnako ako obchvaty Krupiny (6,5 km) a Šiah (4,84 km) na ceste I/66.

Východoslovenská rýchlostná cesta R4

Rýchlostná cesta R4 je kľúčovou dopravnou tepnou na východnom Slovensku, ktorá po svojom dokončení spojí štátnu hranicu s Poľskom pri obci Vyšný Komárnik so Svidníkom, Prešovom, Košicami a štátnou hranicou s Maďarskom pri Milhosti. Táto trasa, s celkovou dĺžkou približne 130 kilometrov, je súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpatia, ktorý prepojí Baltské, Čierne a Egejské more pozdĺž východnej hranice Európskej únie. 

V súčasnosti prebieha výstavba viacerých úsekov R4, pričom niektoré sú už v prevádzke. Významným projektom je Prešov – severný obchvat, II. etapa, ktorý nadväzuje na dokončenú prvú etapu. Tento úsek, s dĺžkou 10,2 kilometra, vedie údolím potoka Dzikov a zahŕňa výstavbu tunela Okruhliak. Jeho východný portál sa nachádza v údolí nad mestskou časťou Surdok. Trasa ďalej križuje cestu I/18 a na konci sa napája na križovatku Kapušany. Cieľom tohto projektu je odľahčiť dopravu v Prešove a zvýšiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Prešov - severný obchvat, II. etapa
Prešov – severný obchvat, II. etapa

Ďalšie úseky R4 sú v rôznych fázach prípravy:

  • Kapušany – Lipníky (4 km) a Lipníky – Giraltovce (8 km) sú v procese prípravy a vypracovania dokumentácie pre stavebné povolenie.
  • Ladomirová – Hunkovce (8,2 km) prechádza majetkovoprávnym vysporiadaním.
  • Giraltovce – Stročín (6,5 km) je v štádiu prípravy dokumentácie pre stavebné povolenie.
  • Úseky Radoma – Giraltovce (7,5 km), Rakovčík – Radoma (7 km) a Svidník – Rakovčík (6 km) sú v procese prípravy dokumentácie pre územné rozhodnutie a stavebný zámer.
  • Svidník, juh – štátna hranica SK/PL (7,9 km) a Stročín – Svidník, juh (5,3 km) sú v štádiu prípravy dokumentácie pre stavebné povolenie.

Tieto projekty sú nevyhnutné pre dokončenie celého ťahu R4, ktorý je dôležitým koridorom európskeho významu a súčasťou transeurópskej dopravnej siete TEN-T. Realizácia rýchlostnej cesty R4 prispeje k zlepšeniu dopravnej infraštruktúry na východnom Slovensku, zvýši bezpečnosť cestnej premávky a podporí hospodársky rozvoj regiónu. Dokončenie jednotlivých úsekov umožní efektívne prepojenie severu a juhu krajiny a zlepší medzinárodné dopravné spojenia s Poľskom a Maďarskom.

Zdroje:

  1. Národná diaľničná spoločnosť
  2. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
  3. eznamka.sk
  4. Foto: Národná diaľničná spoločnosť

Populárne

Prečítajte si tiež

Fico v Moskve u Putina: Odvážny krok premiéra, ktorým to buď zabil alebo zachránil

Premiér to buď zabil, alebo zachránil Fico v Moskve u Putina. Ficova návšteva v Moskve nie je len o jednorazovom stretnutí, ale o širšej stratégii. Ak jeho kroky povedú k obnovení tranzitu plynu, stabilizácii cien energií a zvýšeniu významu Slovenska na medzinárodnej scéne, môže byť táto cesta vnímaná ako kľúčový bod v jeho politickej kariére. Ak však neprinesie očakávané výsledky, bude čeliť tvrdej kritike. Jeho odvaha však zostáva nepopierateľná – v čase, keď iní váhajú, Fico sa rozhodol konať.

Porovnanie Kuby a Číny: efektívnosť socialistických systémov v zmierňovaní chudoby na príklade 2 systémov

V mainstreamovom globálnom naratíve o chudobe sa často vyzdvihuje kapitalizmus, ako...

Zimný kemp mladých odborárov: Investícia do budúcnosti pracovného prostredia

Prítomnosť mladých ľudí v odboroch je kľúčová pre ich...

Podpora nájomného bývania 2025: Ako chce štát prilákať súkromných investorov

Podpora nájomného bývania 2025. Štát plánuje od januára 2025 podporiť výstavbu komerčných nájomných bytov v spolupráci so súkromnými investormi. Opatrenia ako znížená DPH, príspevky zamestnávateľov na nájomné či rezervácia bytov pre kľúčové profesie by mali zvýšiť dostupnosť bývania. Avšak skúsenosti s doterajšími projektmi a riziko nesúladu s pravidlami EÚ vyvolávajú otázky o efektivite a zákonnosti tejto iniciatívy.