Mimoriadny bankový odvod 2024: Správny krok pre spravodlivú ekonomiku

Mimoriadny bankový odvod: Zdanenie bankového sektora nie je len otázkou ekonomiky, ale aj výrazným ideologickým rozhodnutím. Banky, ako súkromné subjekty, primárne fungujú za účelom maximalizácie zisku. V prostredí sociálnej demokracie však musí byť zabezpečené, aby tieto zisky neboli dosahované na úkor spoločnosti. Regulácia a dodatočné zdanenie bánk sú preto kľúčové pre spravodlivé prerozdelenie ziskov späť do ekonomiky, a to formou financovania verejných služieb alebo iných sociálnych programov.

Výrazné zisky slovenského bankového sektora

Slovenský bankový sektor v posledných rokoch zaznamenal výrazné zisky. V roku 2023 dosiahli banky čistý zisk vo výške 1,23 miliardy eur, čo predstavuje významný nárast oproti predchádzajúcim rokom (Zdroj: NBS, Máj 2024, Správa o finančnej stabilite).

Tento výrazný zisk bánk bol primárne výsledkom vyšších úrokových príjmov od firiem, pričom vplyv rastúcich úrokových sadzieb na hypotéky sa prejaví s oneskorením. Zvýšenie úrokových sadzieb na hypotékach občanom v roku 2023 prispelo k zisku bánk, no nie tak výrazne, ako nárast úrokov na úveroch pre firmy.

Hypotéky boli v roku 2023 vo veľkej miere fixované na pôvodné nízke úrokové sadzby, ktoré už dnes neplatia. Refixácia sa realizuje postupne v priebehu 3 až 5 rokov. Banky si aktuálne musia na nevýhodné nízke hypotéky požičiavať za vyššie úrokové sadzby. Na občanoch môžu výraznejšie zarábať v nasledujúcich rokoch. Očakáva sa, že banky môžu v budúcnosti zvýšiť príjmy z hypoték v dôsledku refixácie na vyššie úrokové sadzby, avšak toto závisí od viacerých trhových faktorov. Keď banky začnú výraznejšie zarábať aj na bežných občanoch, môže to viesť k zníženiu sociálneho štandardu ľudí.

Dopady vyššieho zdanenia na firemný sektor a úloha štátu

Vyššie zdanenie bánk spôsobí zníženie počtu rizikových úverov pre firmy. Banky budú menej ochotné riskovať, čo môže obmedziť financovanie podnikateľských projektov. Tento efekt však nemusí byť problémom, ak štát zareaguje správne a začne podporovať inovatívne podnikanie prostredníctvom nezávislého hodnotenia podnikateľských zámerov.

Banky ako nemorálne inštitúcie

Banky fungujú v prostredí podporovanom štátom a nadnárodnými inštitúciami, a práve preto je potrebné zabezpečiť, aby časť ich ziskov bola prerozdelená v prospech celej spoločnosti. Dodatočné zdanenie bánk je preto spravodlivým opatrením, najmä v prípadoch, keď banky dosahujú nadpriemerné zisky vďaka regulačným opatreniam, ktoré im poskytujú stabilné a chránené prostredie.

Mimoriadne zdanenie bánk: Ekonomický rozmer a sociálne podnikanie

Zdanenie bankového sektora vzbudzuje širokú diskusiu nielen medzi politikmi, ale aj v rámci verejnosti a ekonomických expertov. Zdanenie bánk by malo byť prioritou pre politikov, ktorí zastupujú záujmy bežných občanov. Tento krok by ukázal záväzok vlády k sociálnej spravodlivosti a ekonomickej udržateľnosti, čo by prispelo k vytvoreniu silnejšej a spravodlivejšej spoločnosti.

Výhody dodatočného zdanenia bánk

Dodatočné zdanenie bánk môže mať pozitívny vplyv na verejné financie a pomôcť riešiť sociálne nerovnosti. Aj keď niektoré argumenty tvrdia, že regulácia a zdanenie bánk môžu byť v rozpore s princípmi voľného trhu, realita je taká, že banky už teraz fungujú v regulovanom prostredí. Je preto spravodlivé požadovať, aby časť ziskov, ktoré sú dosahované vďaka týmto podmienkam, bola vrátená spoločnosti.

Existujú dve základné podmienky, kedy je dodatočné zdanenie bánk pre ekonomiku prínosné:

1. Sociálny systém musí byť adresný, čo vyžaduje, aby vo vláde nerozhodovali populisti a fanatici.
2. Vláda musí podporovať rizikový kapitál a inovácie prostredníctvom férovo rozdeľovaných zdrojov bez klientelizmu.

Riziká spojené s príliš vysokým zdanením

Oponenti varujú, že príliš vysoké daňové zaťaženie by mohlo spomaliť ekonomický rast, znížiť konkurencieschopnosť slovenských bánk a potenciálne viesť k zníženiu investícií do ekonomiky. Treba si uvedomiť, že slovenské banky už nie sú slovenské, ale sú súčasťou medzinárodných sietí. Nižšie zisky pre tieto banky znamenajú okrem iného aj to, že zahraniční investori si nebudú môcť vyplatiť dividendy alebo finančné transfery vo výške, v akej si ich mohli vyplácať v minulosti. Medzinárodná konkurencieschopnosť slovenských bánk by nemala byť hlavnou prioritou sociálno-demokratickej vlády, musí byť braná do úvahy skôr v širšom kontexte pri nastavovaní daňových politík.

Regulačné opatrenia by mali byť nastavené tak, aby zdaňovanie slovenských a zahraničných bánk bolo porovnateľné. Je potrebné stanoviť rovnaké podmienky pre zahraničné banky, ktoré poskytujú služby slovenským občanom a firmám. Napriek pravidlám európskej regulácie existujú možnosti, ako postihovať zahraničné transfery a zadefinovať slovenský daňový domicil aj pre zahraničné finančné subjekty.

Ekonomický rast a zdanenie bánk

Argument, že dodatočné zdanenie bánk spomaľuje ekonomický rast, je pravdivý, ale vysvetliteľný. Dôvodom je znížená ochota bánk realizovať rizikovejšie úvery firmám. Riešenie tohto problému je jednoduché: štát vytvorí nástroje na podporu rizikového kapitálu a inovácií.

Zdanenie bankového sektora balansuje medzi ekonomickou nevyhnutnosťou a ideologickým rozhodnutím. Je dôležité, aby politika v tejto oblasti bola starostlivo vyvážená, zohľadňujúc potreby a záujmy celej spoločnosti. Správne nastavené daňové a regulačné opatrenia môžu prispieť k stabilite a spravodlivosti, avšak len v prípade, že budú implementované s ohľadom na dlhodobé dôsledky pre celú ekonomiku.

Mimoriadny bankový odvod 2024: Manipulácia verejnej mienky bankami

Hlavnými odporcami zavedenia mimoriadneho bankového odvodu sú samotné banky. Tieto inštitúcie sú zároveň veľkými zadávateľmi reklamy (patria do TOP10), čím do značnej miery kontrolujú reklamný trh. Banky sa prirodzene snažia brániť prostredníctvom marketingu a publicity, a tým ovplyvňovať verejnú mienku vo svoj prospech.

Banky majú vďaka svojim veľkým rozpočtom na medializáciu značný vplyv na médiá, ktoré sú od reklamy závislé. Toto správanie je pochopiteľné – každá entita by sa snažila brániť proti opatreniam, ktoré by ju mohli negatívne ovplyvniť. Uvedomelý občan by mal mať na pamäti, že médiá, ktoré žijú z reklamy, môžu verejnosti predkladať neobjektívne a skreslené argumenty.

Argumenty, že zavedenie mimoriadneho zdanenia bánk by mohlo zruinovať slovenskú ekonomiku, sú často prehnané. Každé nové daňové zaťaženie prináša so sebou výhody aj nevýhody, a práve o tom by mala byť verejná diskusia. Avšak médiá, ktoré sú financované prevažne z reklamy od bánk, logicky nemôžu podporovať skutočne vyváženú verejnú diskusiu. Niektoré médiá môžu mať tendenciu prezentovať správy v prospech svojich inzerentov, čo môže ovplyvniť verejnú diskusiu.

Top zadávatelia reklamy 2023, ktorý majú podstatný vplyv na príjmy slovenských médií

Na základe dostupných informácií, tu je zoznam niektorých z najväčších zadávateľov reklamy na Slovensku, ktoré by mohli byť relevantné pri diskusii o vplyve médií a reklamných zadávateľov (údaje za rok 2023):

1. Tesco – Obchodný reťazec, jeden z najväčších hráčov na trhu s obratom 1,63 miliardy eur v roku 2023.
2. COOP Jednota – Ďalší významný maloobchodný reťazec s obratom 1,62 miliardy eur.
3. Lidl – Diskontný reťazec, ktorý sa etabloval ako významný zadávateľ reklamy s obratom 1,51 miliardy eur.
4. Kaufland – Rovnako ako Lidl, patrí do skupiny Schwarz Group a má významné tržby a reklamné aktivity.
5. Billa – Patrí do nemeckej skupiny REWE, s obratom 714 miliónov eur.
6. Metro C&C – Wholesaler s obratom 495 miliónov eur.
7. Slovenská sporiteľňa – Jedna z najväčších bánk na Slovensku, ktorá je pravidelným zadávateľom reklamy.
8. VÚB banka – Ďalšia veľká banka, ktorá investuje významné prostriedky do reklamy.
9. Tatra banka – Popredná banka na Slovensku, ktorá pravidelne zadáva reklamy.
10. Orange Slovensko – Telekomunikačný operátor s veľkými výdavkami na reklamu.
11. Slovak Telekom – Ďalší významný telekomunikačný hráč na trhu reklamy.
12. O2 Slovakia – Operátor, ktorý rovnako ako konkurenti investuje do reklamy.
13. Alza.sk – Vedúci internetový obchod na Slovensku, ktorý masívne investuje do marketingu.
14. Škoda Auto Slovensko – Automobilka, ktorá je významným zadávateľom reklamy.
15. IKEA – Medzinárodný nábytkársky reťazec, ktorý pravidelne zadáva reklamy na Slovensku.
16. Heineken Slovensko – Významný hráč v pivovarníctve, ktorý investuje do reklamy.
17. Plzeňský Prazdroj Slovensko – Ďalší veľký výrobca piva s významnými reklamnými aktivitami.
18. OMV Slovensko – Ropná spoločnosť, ktorá tiež patrí medzi významných zadávateľov reklamy.
19. Shell Slovakia – Rovnako ako OMV, je významným hráčom na poli reklamy.
20. McDonald’s Slovakia – Medzinárodný fast-food reťazec, ktorý pravidelne zadáva reklamy.

Mimoriadny bankový odvod 2024 ľudskou rečou: Ako sa banky od 01. januára 2024 zdaňujú?

Na Slovensku sú banky od roku 2024 vystavené viacerým daniam a odvodom, pričom najvýznamnejšou zmenou je zavedenie novej mimoriadnej dane na bankové zisky. Ide o dodatočnú daň vo výške 30 % na zisky bánk, ktorá sa postupne zníži o 5 % ročne až na 15 % v roku 2027. Tieto dane sa uplatňujú nad rámec bežnej dane z príjmu právnických osôb, čo spôsobuje, že efektívna daňová sadzba pre banky v roku 2024 dosahuje 45 %. Tento krok je súčasťou vládnych snáh o zníženie rozpočtového deficitu. Štát má daňový systém plne vo svojich rukách a preto aj plánované klesanie mimoriadnej dane môže byť dodatočne upravené.

Okrem tejto mimoriadnej dane platia banky na Slovensku aj bežnú daň z príjmu právnických osôb, ktorá je v roku 2024 stanovená na 21 %. K tomu sa pridávajú ďalšie poplatky a odvody, vrátane zdravotných a sociálnych odvodov, ktoré banky odvádzajú za svojich zamestnancov, podobne ako všetci ostatní zamestnávatelia. Tieto odvody boli pre zamestnávateľov zvýšené na 11 % (z pôvodných 10 %) pre zdravotné poistenie od roku 2024.

Ďalšie dane zahŕňajú daň z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 20 %, ktorá však neplatí pre väčšinu služieb regulovaných subjektov NBS. Banka však platí daň z nehnuteľností a to priamo, ak banka vlastní nehnuteľnosti alebo nepriamo, ak si prenajíma pobočky v cudzej nehnuteľnosti (nájomca rastúce dane premieta do ceny nájmu). Banky a podnikatelia tiež platia zrážkové dane napríklad z transferov mimo daňovo spolupracujúce jurisdikcie a pri obstaraní licencií zo zahraničia.

V ďalších rokoch môže byť zavedená aj ďalšia forma zdanenia činností bánk a to formou dane z bankových transakcií po vzore iných krajín, napríklad Maďarska.

Výnosy z mimoriadneho odvodu (dane) v roku 2024

Táto mimoriadna daň bola zavedená od 1. januára 2024. V prvom roku (2024) je stanovená na 30 % zo zisku bánk (plus bežná daň zo zisku). Sadzba mimoriadnej dane sa bude každoročne znižovať o 5 %, až kým v roku 2027 nedosiahne 15 %, kde zostane trvalo.

Mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty s licenciou od NBS (vo forme dodatočnej dane z príjmu) má do štátneho rozpočtu priniesť dodatočných 336 miliónov eur v roku 2024, čo je predpokladaný výnos z tejto dane za celý rok.

Ako sa vypočítava efektívne daňové zaťaženie bánk zo zisku?

Príklad: Ak banka zarobí 100 peňažných jednotiek, efektívna sadzba dane je nasledovná: 100 x 0,21 (bežná daň z príjmu) = 21 + ((100 – 21) x 0,30 mimoriadna daň) = 21 + (79 x 0,3) = 21 + 23,70 = 44,70 %, čo zaokrúhlene predstavuje 45 %.

Ako sa darí našim bankám v prvom polroku 2024?

Slovenský bankový sektor má momentálne jedno z najvyšších daňových zaťažení v Európskej únii (EÚ), pričom podiel výšky odvodu k zisku pred zdanením je na Slovensku najvyšší a je viac ako 2,5-krát vyšší ako priemer EÚ.

Za prvých šesť mesiacov tohto roka dosiahlo 23 bánk pôsobiacich na Slovensku čistý zisk vo výške 547 miliónov EUR, čo predstavuje medziročný pokles o 3,1 % resp. o 17 miliónov EUR.

Do júna 2024 zaplatili banky na Slovensku na daniach vrátane bankového odvodu takmer 353 miliónov EUR, čo predstavuje medziročný nárast až o 131 % oproti roku 2023. Plnenie bežnej bankovej dane a mimoriadneho odvodu je v prvom polroku predbežne v súlade s plánom štátneho rozpočtu.

Negatívny vplyv na zisk sektora mala, okrem bankovej dane, aj inflácia, ktorá zvýšila prevádzkové náklady. Banky zvýšili osobné náklady (mzdy) len o 7 %, čo je odrazom faktu, že banky sú vnímané ako finančné inštitúcie s tendenciou k nižšej mzdovej politike, čo znižuje atraktivitu práce v tomto sektore.

Na druhej strane, pozitívny vplyv na zisk mali čisté úrokové výnosy, ktoré stúpli o 140,4 miliónov EUR, resp. o 13,1 %, a nižšia tvorba opravných položiek k znehodnoteným úverom. Kým stav úverov obyvateľstvu v júni 2024 stúpol medziročne o 3 % na 53,2 miliárd EUR, úvery podnikom mierne klesli o 0,5 % na 24,2 miliárd EUR.

Úvery podnikom často slúžia ako predindikátor hospodárskeho vývoja, kde ich pokles býva spojený s poklesom ekonomickej aktivity. Tento pokles môže byť skôr dôsledkom oslabenia nemeckého hospodárstva a obáv z recesie v USA, než iných faktorov.

Medzinárodné skúsenosti so zdanením bankového sektora

Podobné iniciatívy na zdanenie bankového sektora sa objavujú aj v iných krajinách Európskej únie, kde sú považované za prostriedok na zaistenie finančnej spravodlivosti a ochrany spotrebiteľov. Slovenská republika je však v špecifickej situácii, kde banky už teraz čelia vysokému daňovému zaťaženiu, čo vyvoláva obavy, že dodatočné zdanenie by mohlo viesť k odlevu kapitálu a oslabeniu domáceho bankového sektora.

Ak súčasné banky nedokážu fungovať v prostredí Slovenskej republiky s vyšším daňovým zaťažením, môže to vytvoriť priestor pre iné finančné subjekty, ktoré tieto podmienky budú vedieť splniť. Teoreticky by na slovenský finančný trh mohli vstúpiť aj subjekty z iných regiónov, ak by sa naskytli vhodné podmienky. Mohlo by sa jednať aj o subjekty z Ázie, Blízkeho východu alebo východnej Európy. Toto je presne spôsob, akým fungujú princípy trhového hospodárstva, na ktoré často zabúdajú kritici zavedenia mimoriadneho zdanenia bánk.

Spojené kráľovstvo

V Spojenom kráľovstve bolo po finančnej kríze v roku 2011 zavedené špeciálne zdanenie bánk, známe ako Bank Levy, ktoré sa uplatňuje na pasíva bánk. Cieľom tohto zdanenia bolo zvýšiť príjmy na pokrytie nákladov spojených s budúcimi finančnými krízami a obmedziť rizikové správanie bánk. Štúdie ukázali, že tento krok priniesol aj nežiaduce účinky, vrátane zníženia úverovania a zvýšenia nákladov na financovanie bánk. Niektoré banky začali presúvať svoj kapitál do krajín s priaznivejším daňovým prostredím, čo oslabilo konkurencieschopnosť britského bankového sektora.

Maďarsko

Maďarsko zaviedlo jeden z najvyšších bankových odvodov na svete v roku 2010. Tento odvod bol zameraný na zvýšenie štátnych príjmov a zníženie rizík spojených s bankovým sektorom po finančnej kríze v roku 2008. Bankový odvod bol založený na hodnote celkových aktív bánk, čo znamenalo, že bol aplikovaný na všetky banky bez ohľadu na ich ziskovosť. Dlhodobé skúsenosti ukazujú, že hoci pomohol zvýšiť štátne príjmy, mal aj negatívne dopady na bankový sektor. Banky v Maďarsku reagovali na zavedenie odvodu presunom aktív do zahraničia alebo reštrukturalizáciou svojich bilancií, čo znížilo ich schopnosť poskytovať úvery. V rokoch 2022 a 2023 bola zavedená aj mimoriadna daň z neočakávaných ziskov bánk, čo ešte viac zaťažilo sektor a viedlo k zníženiu jeho ziskovosti.

V roku 2024 maďarský bankový odvod stále funguje, hoci jeho forma a výška boli upravené. Banky v Maďarsku preto čelia náročným podmienkam, ktoré môžu ovplyvniť ich konkurencieschopnosť a schopnosť podporovať ekonomický rast. Z dlhodobého hľadiska maďarský bankový odvod ukazuje, že takéto opatrenia môžu pomôcť zvýšiť príjmy štátu, no zároveň môžu mať nežiaduce ekonomické dôsledky, vrátane zníženia úverovania a odlivu kapitálu.

Nemecko

Nemecko zaviedlo bankovú daň, známu ako Bankenabgabe, v roku 2011 ako súčasť zákona o reštrukturalizácii bánk. Cieľom tejto dane bolo vytvoriť fond na riešenie kríz bánk, čím by sa znížila závislosť bánk od verejných prostriedkov v prípade finančných problémov. Bankenabgabe bola zavedená s cieľom financovať fond na riešenie bankových kríz, pričom daň sa ukladá na základe hodnoty pasív bánk.

Od svojho zavedenia prešla niekoľkými úpravami, aby lepšie odrážala ekonomickú realitu a potreby finančného systému. Napríklad, došlo k úprave výšky odvodu a metodiky výpočtu, najmä v reakcii na kritiku, že pôvodný model nezohľadňoval dostatočne veľkosť a rizikový profil bánk. Dlhodobé skúsenosti s Bankenabgabe ukazujú, že daň efektívne prispela k stabilizácii bankového sektora v Nemecku.

Napriek tomu, že niektoré banky presunuli svoje aktíva alebo zmenili svoju štruktúru s cieľom minimalizovať daňové zaťaženie, celkový cieľ znížiť riziko finančných kríz a znížiť záťaž na verejné prostriedky bol do značnej miery dosiahnutý. V Nemecku sa podarilo nájsť vyvážený prístup k zdaneniu bánk bez negatívnych dopadov na ekonomiku.

Rakúsko

Rakúsko zaviedlo bankový odvod, známy ako Bankenabgabe, v roku 2011 s cieľom financovať fond určený na riešenie budúcich finančných kríz a znížiť závislosť bánk od verejných prostriedkov v prípade krízy. Tento odvod sa uplatňuje na základe pasív bánk, pričom sa zohľadňujú faktory ako rizikový profil a veľkosť banky. Od svojho zavedenia prešiel odvod viacerými úpravami, ktoré reflektovali meniace sa ekonomické podmienky a potreby finančného sektora.

V roku 2024 stále funguje ako súčasť širšieho regulačného rámca. Dlhodobé skúsenosti Rakúska s týmto odvodom ukazujú, že Bankenabgabe efektívne prispel k stabilizácii bankového sektora. Napriek určitým obavám zo strany bánk, ktoré sa týkali najmä potenciálneho zníženia ziskovosti a možných negatívnych dopadov na úverovanie, sa ukázalo, že tento nástroj bol účinný a nepôsobil zásadné narušenie finančnej stability.

Švédsko

Švédsko zaviedlo Finansskatt v roku 2014 ako súčasť úsilia posilniť stabilitu finančného sektora. Táto daň, ktorá sa uplatňuje na banky a finančné inštitúcie, bola navrhnutá tak, aby vytvorila dodatočné zdroje na riešenie potenciálnych finančných kríz a znížila závislosť bánk od verejných prostriedkov. Od svojho zavedenia prešla Finansskatt niekoľkými úpravami, aby lepšie odrážala meniace sa podmienky vo finančnom sektore.

Dlhodobé skúsenosti Švédska s Finansskatt ukazujú, že táto daň efektívne prispela k stabilizácii bankového sektora bez výrazných negatívnych dopadov na ekonomiku. Finančné inštitúcie sa postupne prispôsobili novým požiadavkám a regulačným rámcom, pričom sa znížila ich závislosť na štátnych záchranných balíkoch.

Francúzsko

Francúzsko zaviedlo daň z rizika, známu ako Taxe sur les Risques Systémiques, v roku 2011. Táto daň bola zameraná na veľké banky s cieľom znížiť riziko systémovej krízy a zabezpečiť, aby banky, ktoré predstavujú významné systémové riziko, prispievali viac do štátneho rozpočtu. Dlhodobé skúsenosti ukazujú, že tento nástroj efektívne prispel k stabilizácii bankového sektora a znížil riziko, že by štát musel zasahovať v prípade krízy. Banky sa museli prispôsobiť novým nákladom a zvýšiť svoje rezervy, čo im umožnilo lepšie zvládnuť potenciálne finančné šoky.

Španielsko

Španielsko zaviedlo Impuesto sobre los Depósitos Bancarios (daň z bankových vkladov) v roku 2013 s cieľom zvýšiť príjmy štátu a kompenzovať regionálne rozdiely. Od zavedenia tejto dane bankový sektor v Španielsku zaznamenal určité negatívne dopady, najmä pokiaľ ide o zníženie ziskovosti bánk a zvýšenie nákladov, ktoré boli často prenesené na klientov vo forme vyšších poplatkov alebo nižších úrokových sadzieb na vklady.

V roku 2024 táto daň stále existuje, aj keď bola predmetom právnych sporov a rôznych úprav. Hoci je daň stále v platnosti, jej budúcnosť zostáva neistá kvôli právnym výzvam a pokračujúcej debate o jej účinnosti a spravodlivosti.

Dánsko

Dánsko zaviedlo bankový odvod v roku 2011 s cieľom vytvoriť fond na riešenie kríz v bankovom sektore. Tento fond mal zabezpečiť, aby v prípade bankovej krízy neboli náklady na záchranu bánk hradené len z verejných prostriedkov, ale aj z príspevkov samotných bánk. Dlhodobé skúsenosti s týmto odvodom ukazujú, že Dánsko bolo schopné úspešne vytvoriť udržateľný systém financovania riešení bankových kríz.

Tento systém prispel k zvýšeniu stability bankového sektora a zníženiu rizika, že by náklady na riešenie kríz museli byť v plnej miere hradené daňovými poplatníkmi. Zároveň sa ukázalo, že odvod nemal výrazne negatívny dopad na ziskovosť dánskych bánk, čo naznačuje, že bol navrhnutý s ohľadom na rovnováhu medzi potrebou financovať krízové fondy a udržaním konkurencieschopnosti bánk.

Taliansko

Taliansko zaviedlo daň Imposta sul Margine di Intermediazione v roku 2012. Táto daň bola zameraná na zisky z medzibankových operácií s cieľom zvýšiť štátne príjmy a znížiť verejný dlh. Daň sa týkala najmä ziskov, ktoré banky dosahovali z rozdielov medzi úrokmi na pôžičky a vklady.

Dlhodobé skúsenosti Talianska s touto daňou ukazujú, že hoci pomohla zvýšiť príjmy štátu a čiastočne prispela k znižovaniu verejného dlhu, jej aplikácia mala aj určité negatívne dopady. Zníženie ziskovosti bánk mohlo ovplyvniť ich schopnosť poskytovať úvery. Z pohľadu štátu však bola táto daň nevyhnutná na stabilizáciu verejných financií v náročných ekonomických časoch.

Výhody a nevýhody špeciálneho zdanenia bánk

Výhody:

• Finančná stabilita: Špeciálne dane môžu prispieť k tvorbe fondu na záchranu bánk v prípade krízy, čím sa znižuje potreba záchrany financovanej daňovými poplatníkmi. To môže podporiť stabilitu celého finančného systému.
• Zníženie rizika: Vyššie zdanenie rizikovejších činností môže motivovať banky, aby sa zapojili do menej rizikového správania.
• Spravodlivosť: Banky využívajú vládne služby a ochrany, ako napríklad poistenie vkladov, takže ich väčší príspevok do štátnej pokladnice môže byť považovaný za spravodlivý.
• Generovanie príjmov: Bankové dane môžu pre vládu priniesť značné príjmy, ktoré je možné využiť na rôzne verejné výdavky.

Nevýhody (alebo skôr odstrániteľné riziká):

• Možný dopad na úverovanie: Príliš vysoké zdanenie bánk môže znížiť ich ziskovosť a schopnosť poskytovať úvery, čo môže negatívne ovplyvniť hospodársky rast.
• Prenášanie nákladov: Banky môžu preniesť náklady na zákazníkov prostredníctvom vyšších poplatkov alebo úrokových sadzieb.
• Medzinárodná konkurencieschopnosť: Ak jedna krajina zavádza vysoké dane na banky, zatiaľ čo iné nie, môže to oslabiť konkurencieschopnosť bankového sektora v tejto krajine.
• Komplexnosť: Navrhnutie a implementácia spravodlivého a efektívneho bankového zdanenia, ktoré nevytvára nežiaduce dôsledky, môže byť zložité.

Je nevyhnutné, aby sa zdanenie bankového sektora a jeho dopady priebežne sledovali a hodnotili. Vláda by mala byť pripravená na úpravy daňovej politiky v prípade, že sa ukáže, že negatívne dôsledky prevažujú nad prínosmi. Flexibilný prístup umožní reagovať na meniace sa ekonomické podmienky a zabezpečiť, že opatrenia budú aj naďalej prispievať k stabilite a rozvoju ekonomiky.

Potenciálna regulácia a spolupráca s bankami

Zdanenie bankového sektora nemusí byť jediným nástrojom na zabezpečenie spravodlivého prerozdelenia ziskov. Spolupráca medzi vládou a bankami môže viesť k nájdeniu alternatívnych riešení, ako sú dobrovoľné príspevky bánk na sociálne projekty alebo investície do verejných infraštruktúr. Tieto kroky by mohli byť menej nákladné pre banky a zároveň prínosné pre spoločnosť.

Zdanenie bankového sektora je zložitá a mnohovrstevnatá otázka, ktorá si vyžaduje dlhodobý a vyvážený prístup. Slovensko má jedinečnú príležitosť navrhnúť a implementovať politiku, ktorá bude nielen ekonomicky efektívna, ale aj sociálne spravodlivá. Dôležitou súčasťou tohto procesu bude neustále sledovanie a adaptácia politiky, otvorená komunikácia s verejnosťou a spolupráca s bankami a odborníkmi. Iba tak môže Slovensko zaistiť, že zisky bankového sektora budú spravodlivo prerozdelené a prinesú úžitok celej spoločnosti.

Podpora finančnej gramotnosti

Ďalším kľúčovým prvkom úspešnej daňovej politiky je podpora finančnej gramotnosti a zapojenie verejnosti do diskusie o tom, ako by mali byť banky a ich zisky regulované a zdanené. Vyššia úroveň finančnej gramotnosti medzi občanmi môže zvýšiť ich pochopenie pre potrebu zdanenia bankového sektora a posilniť podporu pre takéto opatrenia. Zapojenie verejnosti do procesu rozhodovania môže zároveň zvýšiť dôveru v štát a zabezpečiť, že prijaté opatrenia budú vnímané ako legitímne a spravodlivé.

Slovensko by malo byť pripravené na budúce výzvy, ktoré môžu vyplynúť z vývoja na globálnych finančných trhoch, technologických zmien a ekonomických transformácií. Bankový sektor sa bude musieť prispôsobiť novým podmienkam, a preto je dôležité, aby daňová a regulačná politika zostala flexibilná a schopná reagovať na tieto zmeny. Príprava na budúcnosť bude zahŕňať aj investície do digitálnej infraštruktúry, vzdelávania a inovácií, aby Slovensko zostalo konkurencieschopné v globálnej ekonomike.

Dlhodobý prínos pre spoločnosť

Zdanenie bankového sektora, ak je správne implementované, môže priniesť dlhodobý prínos pre celú spoločnosť. Tieto dodatočné verejné príjmy môžu byť využité na financovanie vzdelávania, zdravotníctva, infraštruktúry a ďalších kľúčových oblastí, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kvality života na Slovensku. Okrem toho môže regulácia bankového sektora zabezpečiť, že tento sektor bude fungovať v súlade so záujmami širšej spoločnosti a prispievať k ekonomickej a sociálnej stabilite.

Zdroje:

Trend.sk – Maďarsko zvažuje ďalšie zdanenie bánk: Aké budú dôsledky?

Europa.eu – Štrukturálna reforma bankového sektora EÚ – zvyšovanie odolnosti úverových inštitúcií

Index.Sme.sk – Banky na Slovensku majú jedno z najvyšších daňových zaťažení v Únii

NBS.sk – Správa o finančnej stabilite

MF SR, Inštitút finančnej politiky – Reakcia MF SR na zavádzajúce informácie v prípade bankovej dane a postupu ECB

Slovenská banková asociácia – Vysoký bankový odvod sa negatívne podpísal pod pokles ziskovosti bánk na Slovensku

FinReport – Štátnemu rozpočtu má pomôcť nová daň z bankových prevodov

FINGO – Ktorá banka je najlepšia? Porovnali sme pre vás účty

Foto: Canva, SBA

Autor: Marcel Litvák Feliks