Logo - loom.sk

Logo - loom.sk

Výdavkové limity: Kamenický potichu vyriešil problém EÚ so slovenským Plánom obnovy

Výdavkové limity. Reforma fiškálnych pravidiel na Slovensku prináša radikálne zmeny v nastavení výdavkových limitov a harmonizáciu s európskymi štandardmi. Novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy z Kamenického dielne má v roku 2024 zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a podporiť ekonomický rast. Okrem pozitívneho dopadu na slovenskú ekonomiku tým odpovedáme na hodenú rukavicu z Bruselu ohľadne pozastavenia platby z Plánu obnovy.

Nové fiškálne pravidlá pre slovenskú verejnú správu: Podrobnosti a dopady

Novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorú predložilo Ministerstvo financií SR pod vedením ministra Ladislava Kamenického, prináša kľúčové zmeny s cieľom harmonizovať slovenské fiškálne pravidlá s európskymi štandardmi. Tento krok je nevyhnutný na zabezpečenie stability a udržateľnosti verejných financií, ako aj na splnenie požiadaviek EÚ v rámci plánu obnovy.

Aké zmeny novela prináša?

Novela zavádza viacero zmien, medzi ktoré patria:

  • Strednodobý fiškálny rámec: zavádza sa záväzný strednodobý fiškálny rámec s cieľom dosiahnuť vyrovnaný rozpočet alebo mierny prebytok v strednodobom horizonte.
  • Výdavkové limity: zavádzajú sa ročné výdavkové limity pre štátne orgány a verejnú správu.
  • Pravidlo dlhovej brzdy: zavádza sa pravidlo dlhovej brzdy, ktoré obmedzuje rast verejného dlhu.
  • Zvýšená transparentnosť: zavádzajú sa prísnejšie požiadavky na reportovanie a zverejňovanie fiškálnych dát.

Dopad na obce a VÚC

Novela zákona bude mať priamy dopad na denné operácie a financovanie obcí a VÚC. Budú musieť dodržiavať nové výdavkové limity a pravidlo dlhovej brzdy. To môže viesť k potrebe zefektívnenia výdavkov a hľadaniu úspor. Zároveň budú musieť obce a VÚC zverejňovať viac informácií o svojich rozpočtoch a hospodárení.

Výhody a nevýhody

Novela zákona má sľúbiť priniesť viacero výhod, ako napríklad:

  • Väčšia stabilita a udržateľnosť verejných financií: nové pravidlá by mali pomôcť znížiť deficit a stabilizovať verejný dlh.
  • Zvýšená transparentnosť: verejnosť bude mať k dispozícii viac informácií o hospodárení štátu a verejnej správy.
  • Lepšia koordinácia fiškálnej politiky s EÚ: nové pravidlá pomôžu Slovensku splniť požiadavky EÚ na fiškálnu disciplínu.
Výdavkové limity Kamenický potichu vyriešil problém EÚ so slovenským Plánom obnovy - loom.sk
Výdavkové limity Kamenický potichu vyriešil problém EÚ so slovenským Plánom obnovy – loom.sk

Na druhej strane, novela môže mať aj určité nevýhody:

  • Zníženie flexibility verejných výdavkov: obce a VÚC musia dodržiavať prísnejšie výdavkové limity, čo môže obmedziť ich schopnosť reagovať na neočakávané udalosti.
  • Potreba zefektívnenia výdavkov: obce a VÚC budú musieť hľadať úspory, čo môže viesť k zníženiu kvality služieb.
  • Možné konflikty medzi centrálnou vládou a samosprávou: nové pravidlá môžu viesť k sporom medzi centrálnou vládou a samosprávou o rozdelenie fiškálnych zdrojov.

Dodržiavanie pravidiel

Ministerstvo financií plánuje zabezpečiť dodržiavanie nových pravidiel a limitov prostredníctvom posilnenia dohľadu nad fiškálnym hospodárením štátu a verejnej správy. Rezort bude taktiež poskytovať obciam a VÚC poradenstvo a podporu pri implementácii nových pravidiel.

Riziká a výzvy

Implementácia novely zákona môže priniesť aj určité riziká a výzvy, ako napríklad:

  • Nedostatočná pripravenosť obcí a VÚC: niektoré obce a VÚC nemusia byť dostatočne pripravené na plnenie nových požiadaviek.
  • Ekonomické spomalenie: nová fiškálna konsolidácia môže prehĺbiť prípadné ekonomické spomalenie.
  • Politický odpor: nové pravidlá môžu čeliť politickému odporu zo strany samospráv a záujmových skupín.

Prečo je reforma fiškálnych pravidiel potrebná?

V kontexte súčasných ekonomických výziev sa Slovensko ocitlo na križovatke. Aby sme zabezpečili kontinuálne financovanie z európskych fondov, predovšetkým z Plánu obnovy, bolo nevyhnutné prispôsobiť naše vnútroštátne fiškálne pravidlá prísnym štandardom Európskej únie. Tento krok bol nevyhnutný nielen pre získanie potrebných prostriedkov, ale aj pre zabezpečenie dôveryhodnosti a stabilnosti našich verejných financií v očiach medzinárodných partnerov.

Hlavné ciele novej legislatívy

Cieľom novely zákona je zabezpečiť jednotnosť a súlad s európskymi fiškálnymi normami. Tým sa otvárajú nové možnosti pre efektívnejšie hospodárenie a zvýšenie transparentnosti výdavkov verejnej správy. Cieľom je tiež odstrániť byrokratické prekážky, ktoré bránili efektívnemu využívaniu európskych zdrojov v minulosti.

Výdavkové limity Kamenický potichu vyriešil problém EÚ so slovenským Plánom obnovy - loom.sk
Výdavkové limity Kamenický potichu vyriešil problém EÚ so slovenským Plánom obnovy – loom.sk

Podrobnosti o novele zákona o rozpočtových pravidlách

Novela zavádza striktnejšie výdavkové limity, ktoré majú za úlohu predchádzať budúcim rozpočtovým deficitom. Zároveň stanovuje mechanizmy pre ich kontrolu a dohľad, ktoré zabezpečujú, že všetky úrovne vlády budú dodržiavať stanovené limity bez možnosti ich obchádzania.

Vplyv na národnú a európsku úroveň správy

Zosúladenie slovenských rozpočtových pravidiel s európskymi normami umožňuje lepšiu integráciu našej ekonomiky do štruktúr EÚ. Tento krok podporuje nielen väčšiu transparentnosť, ale aj možnosti pre príjem investícií a podpory z európskych fondov, čo je zásadné pre naše ekonomické ambície.

Dôsledky pre verejné financie a ekonomický rast

Dlhodobým výsledkom by mala byť stabilizácia verejných financií, čo prispeje k zvyšovaniu dôvery investorov a finančných trhov voči Slovensku. Toto zase poskytuje lepšie podmienky pre ekonomický rast a znižuje riziko finančných kríz spojených s vysokým verejným dlhom.

Ako novela podporí udržateľný ekonomický rast

Stabilné verejné financie vytvárajú zdravé prostredie pre rast podnikania a investícií. S predpokladaným zlepšením ratingu krajiny môže Slovensko očakávať zvýšený záujem zahraničných investorov, čo priamo podporuje tvorbu pracovných miest a ekonomickú diverzifikáciu.

Rola Ministerstva financií SR a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Ministerstvo financií SR zohráva kľúčovú úlohu v implementácii novely, pričom jeho povinnosťou je nielen monitorovanie dodržiavania nových pravidiel, ale aj pravidelné hodnotenie ich dopadov na ekonomiku.

Príspevok Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k dohľadu nad limitmi

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ako nezávislá inštitúcia, má za úlohu poskytovať objektívne hodnotenie a odporúčania týkajúce sa fiškálnych politík. Ich analýzy a správy sú kľúčové pre transparentnosť a účinnosť verejného financovania.

Vplyv na obce a vyššie územné celky

Novela zákona prináša obciam a vyšším územným celkom nové výzvy spojené s prísnejším rozpočtovým dohľadom. Je to nevyhnutný krok k zabezpečeniu, že aj lokálne samosprávy prispievajú k finančnej stabilite krajiny.

Očakávané reakcie a prípravy obcí a regiónov na novú úpravu

Hoci sa môže zdať, že nové povinnosti sú záťažou, dlhodobý prínos pre finančné zdravie a rozvojové príležitosti týchto entít je neoceniteľný. Obce a regióny sa tak stávajú dôležitými hráčmi v procese ekonomickej obnovy Slovenska.

Perspektívy a kritika reformy

Novela má svojich zástancov, ktorí oceňujú jej príspevok k stabilite a transparentnosti, ako aj kritikov, ktorí poukazujú na riziká spojené s prílišným obmedzením rozpočtovej flexibility jednotlivých územných celkov.

Analýza potenciálnych rizík a výziev reformy

Kritici upozorňujú na možné negatívne dôsledky, ako sú náhle rezania výdavkov, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu verejných služieb. Rovnako je tu výzva zabezpečiť, aby procesy a nové pravidlá neboli príliš komplikované či byrokratické, čo by mohlo brzdiť ich efektívne zavádzanie.

Výdavkové limity Kamenický potichu vyriešil problém EÚ so slovenským Plánom obnovy - loom.sk
Výdavkové limity Kamenický potichu vyriešil problém EÚ so slovenským Plánom obnovy – loom.sk

Na čo sú v rámci pravidiel EÚ tzv. výdavkové limity pre hospodárenie štátov?

V rámci pravidiel EÚ sú tzv. výdavkové limity pre hospodárenie štátov, známe aj ako Pakt stability a rastu, súbor pravidiel, ktoré majú za cieľ udržiavať fiškálnu disciplínu v členských štátoch a predchádzať nadmernému zadlžovaniu. Tieto limity sú stanovené v dvoch hlavných ukazovateľoch:

  • Pomere verejného dlhu k HDP: Tento ukazovateľ nesmie prekročiť 60 % HDP. Ak verejný dlh štátu prekročí túto hranicu, musí prijať opatrenia na jeho zníženie.
  • Rozpočtový deficit: Tento ukazovateľ nesmie prekročiť 3 % HDP. Ak rozpočtový deficit štátu prekročí túto hranicu, musí taktiež prijať opatrenia na jeho zníženie.

Výdavkové limity sa vzťahujú na všetky členské štáty EÚ s výnimkou tých, ktoré sa nachádzajú v procese konvergencie k euru. Tieto štáty podliehajú prísnejším pravidlám, ktoré im ukladajú povinnosť znižovať svoj verejný dlh a rozpočtový deficit rýchlejšie.

Ciele výdavkových limitov sú nasledovné:

  • Predchádzať nadmernému zadlžovaniu: Nadmerné zadlžovanie môže viesť k makroekonomickej nestabilite a krízam. Výdavkové limity majú brániť tomu, aby sa členské štáty zadlžovali nad únosnú mieru.
  • Zabezpečiť udržateľný rast: Udržateľný rast si vyžaduje zdravú fiškálnu politiku. Výdavkové limity majú pomôcť členským štátom dosiahnuť zdravú fiškálnu pozíciu, ktorá podporuje udržateľný rast.
  • Posilniť dôveru v euro: Dôvera v euro je dôležitá pre jeho stabilitu. Výdavkové limity majú posilniť dôveru v euro tým, že členským štátom pomôžu udržiavať zdravú fiškálnu politiku.

Výdavkové limity sú kontroverznou témou. Niektorí ľudia sa domnievajú, že sú príliš prísne a bránia členským štátom v investovaní do dôležitých oblastí, ako je infraštruktúra a vzdelávanie. Iní sa domnievajú, že sú nevyhnutné na predchádzanie nadmernému zadlžovaniu a na ochranu stability eura.

Európska komisia pravidelne monitoruje dodržiavanie výdavkových limitov členskými štátmi. V prípade, že štát nedodržiava pravidlá, môže mu byť uložená pokuta.

Ktoré členské krajiny EÚ majú dlhodobé problémy s dodržiavaním pravidiel pre výdavkové limity?

V priebehu rokov malo s dodržiavaním pravidiel výdavkových limitov EÚ problémy viacero členských štátov. Medzi krajiny, ktoré mali opakované problémy, patria:

  • Grécko: Grécko malo v minulosti vážne problémy s nadmerným zadlžovaním a muselo byť v roku 2010 zachránené eurozónou. Aj po implementácii série reforiem Grécko stále zápasí s vysokým verejným dlhom a rozpočtovým deficitom.
  • Taliansko: Taliansko má druhý najvyšší verejný dlh v eurozóne po Grécku. Aj keď v posledných rokoch Taliansko dosiahlo určitý pokrok v znižovaní svojho deficitu, jeho verejný dlh stále rastie.
  • Portugalsko: Portugalsko malo v rokoch 2010 až 2011 vážnu hospodársku krízu, ktorá viedla k potrebe medzinárodnej finančnej pomoci. Portugalsku sa podarilo stabilizovať svoju ekonomiku a znížiť svoj deficit, ale jeho verejný dlh je stále vysoký.
  • Španielsko: Španielsko bolo počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009 silne postihnuté a muselo sa vysporiadať s vysokou nezamestnanosťou a rastúcim verejným dlhom. Španielsko v posledných rokoch dosiahlo značný pokrok v znižovaní svojho deficitu a rastu, ale jeho verejný dlh je stále nad priemerom eurozóny.
  • Írsko: Írsko malo v rokoch 2008 až 2009 vážnu hospodársku krízu, ktorá viedla k potrebe medzinárodnej finančnej pomoci. Írsko sa podarilo rýchlo stabilizovať svoju ekonomiku a znížiť svoj deficit, ale jeho verejný dlh je stále pomerne vysoký.

Je dôležité poznamenať, že nie všetky krajiny, ktoré mali v minulosti problémy s dodržiavaním pravidiel výdavkových limitov, ich majú aj dnes. Niektoré krajiny, ako napríklad Portugalsko a Írsko, dosiahli značný pokrok v znižovaní svojho deficitu a verejného dlhu.

Situácia v oblasti dodržiavania pravidiel výdavkových limitov v EÚ sa neustále vyvíja a je dôležité sledovať najnovšie správy a analýzy.

Okrem vyššie uvedených krajín mali v minulosti problémy s dodržiavaním pravidiel výdavkových limitov aj Francúzsko, Belgicko, Rakúsko a Slovensko.

Aké dlhodobé problémy má Grécko s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity?

Grécko čelí dlhodobým problémom s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity, tzv. Paktu stability a rastu, z dôvodu komplexných faktorov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú:

1. Vysoký verejný dlh: Už pred vstupom do eurozóny v roku 2001 malo Grécko značný verejný dlh, ktorý v roku 2000 dosiahol 103,8 % HDP. Po vstupe do eurozóny a s nízkou úrokovou sadzbou sa Grécko uchýlilo k nadmernému zadlžovaniu na financovanie výdavkov, čo viedlo k prudkému nárastu verejného dlhu. V roku 2009 dosiahol verejný dlh Grécka 177,4 % HDP, čím sa stal najvyšším v eurozóne.

2. Neefektívne verejné výdavky: Grécko malo dlhodobo vysoké a neefektívne verejné výdavky. Veľká časť verejných financií smerovala k dôchodkom, zdravotnej starostlivosti a verejnej správe, zatiaľ čo investície do infraštruktúry a vzdelávania boli nízke. To viedlo k nízkemu rastu produktivity a k zhoršeniu konkurencieschopnosti gréckej ekonomiky.

3. Daňové úniky: Daňové úniky boli v Grécku dlhodobým problémom, ktorý viedol k značným stratám príjmov pre štát. V kombinácii s vysokými verejnými výdavkami a nízkou daňovou disciplínou to ďalej prispelo k rastu verejného dlhu.

4. Globálna finančná kríza: Globálna finančná kríza v rokoch 2008-2009 zasiahla Grécko obzvlášť tvrdo. Recesia viedla k prudkému poklesu daňových príjmov a k nárastu výdavkov na sociálne zabezpečenie a nezamestnanosť. To ďalej zhoršilo fiškálnu pozíciu Grécka a sťažilo mu dodržiavanie pravidiel EÚ pre výdavkové limity.

5. Neskorá a neadekvátna reakcia vlády: Grécka vláda reagovala na rastúci verejný dlh a rozpočtový deficit s oneskorením a neadekvátnymi opatreniami. Namiesto štrukturálnych reforiem, ktoré by viedli k zníženiu výdavkov a zvýšeniu daňových príjmov, sa vláda spoliehala na znižovanie daní a zvyšovanie miezd, čo ďalej prehĺbilo fiškálnu nerovnováhu.

Následky:

  • Grécko bolo nútené požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc v roku 2010.
  • Muselo zaviesť prísne úsporné opatrenia, ktoré viedli k recesii a k nárastu nezamestnanosti.
  • Verejný dlh Grécka zostáva vysoký, aj keď sa v posledných rokoch mierne znížil.
  • Dodržiavanie pravidiel EÚ pre výdavkové limity pre Grécko naďalej predstavuje výzvu.

Záver:

Dlhodobé problémy Grécka s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity sú výsledkom komplexných faktorov, ako sú vysoký verejný dlh, neefektívne verejné výdavky, daňové úniky, globálna finančná kríza a neskorá a neadekvátna reakcia vlády. Tieto problémy viedli k ekonomickej kríze, k medzinárodnej finančnej pomoci a k pretrvávajúcim fiškálnym výzvam pre Grécko.

Aké dlhodobé problémy má Taliansko s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity?

Taliansko čelí dlhodobým problémom s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity, tzv. Paktu stability a rastu, z dôvodu prepletených faktorov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú:

1. Vysoký verejný dlh: Taliansko má druhý najvyšší verejný dlh v eurozóne po Grécku, v roku 2023 dosahuje 147,8 % HDP. Tento dlh sa nahromadil v priebehu desaťročí v dôsledku vysokých verejných výdavkov, nízkej daňovej disciplíny a slabého hospodárskeho rastu.

2. Neefektívne verejné výdavky: Taliansko má dlhodobo vysoké a neefektívne verejné výdavky. Veľká časť verejných financií smeruje k dôchodkom, zdravotnej starostlivosti a verejnej správe, zatiaľ čo investície do infraštruktúry a vzdelávania sú nízke. To vedie k nízkemu rastu produktivity a k zhoršeniu konkurencieschopnosti talianskej ekonomiky.

3. Daňové úniky: Daňové úniky sú v Taliansku dlhodobým problémom, ktorý vedie k značným stratám príjmov pre štát. V kombinácii s vysokými verejnými výdavkami a nízkou daňovou disciplínou to ďalej prispieva k rastu verejného dlhu.

4. Slabý hospodársky rast: Talianska ekonomika v posledných desaťročiach stagnuje s nízkym rastom HDP. To sťažuje znižovanie verejného dlhu a deficitu, pretože obmedzuje rast daňových príjmov a zároveň zvyšuje potrebu výdavkov na sociálne zabezpečenie a nezamestnanosť.

5. Politická nestabilita: Talianska politická scéna je fragmentovaná a nestabilná, čo sťažuje presadzovanie dlhodobých štrukturálnych reforiem, ktoré sú potrebné na riešenie fiškálnych problémov krajiny.

Následky:

  • Taliansko bolo opakovane napomínané Európskou komisiou za nedodržiavanie pravidiel EÚ pre výdavkové limity.
  • Vláda musela prijať rôzne úsporné opatrenia, ktoré viedli k znižovaniu verejných výdavkov a k nárastu daní.
  • Verejný dlh Talianska zostáva vysoký a jeho zníženie predstavuje pre krajinu veľkú výzvu.

Záver:

Dlhodobé problémy Talianska s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity pramenia z komplexných faktorov, ako sú vysoký verejný dlh, neefektívne verejné výdavky, daňové úniky, slabý hospodársky rast a politická nestabilita. Tieto problémy vedú k fiškálnym výzvam pre Taliansko a k riziku nestability v eurozóne.

Aké dlhodobé problémy má Portugalsko s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity?

Portugalsko čelilo v minulosti vážnym problémom s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity, tzv. Paktu stability a rastu, z dôvodu prepletených faktorov, ktoré sa vzájomne ovplyvňovali:

1. Vysoký verejný dlh: Pred vypuknutím globálnej finančnej krízy v roku 2008 mal Portugalsko pomerne vysoký verejný dlh, ktorý v roku 2007 dosiahol 68,1 % HDP. Počas krízy sa verejný dlh prudko zvýšil a v roku 2010 dosiahol 110,4 % HDP.

2. Neefektívne verejné výdavky: Portugalsko malo dlhodobo vysoké a neefektívne verejné výdavky. Veľká časť verejných financií smerovala k dôchodkom, zdravotnej starostlivosti a verejnej správe, zatiaľ čo investície do infraštruktúry a vzdelávania boli nízke. To viedlo k nízkemu rastu produktivity a k zhoršeniu konkurencieschopnosti portugalskej ekonomiky.

3. Daňové úniky: Daňové úniky boli v Portugalsku dlhodobým problémom, ktorý viedol k značným stratám príjmov pre štát. V kombinácii s vysokými verejnými výdavkami a nízkou daňovou disciplínou to ďalej prispelo k rastu verejného dlhu.

4. Globálna finančná kríza: Globálna finančná kríza v rokoch 2008-2009 zasiahla Portugalsko obzvlášť tvrdo. Recesia viedla k prudkému poklesu daňových príjmov a k nárastu výdavkov na sociálne zabezpečenie a nezamestnanosť. To ďalej zhoršilo fiškálnu pozíciu Portugalska a sťažilo mu dodržiavanie pravidiel EÚ pre výdavkové limity.

5. Neskorá a neadekvátna reakcia vlády: Portugalská vláda reagovala na rastúci verejný dlh a rozpočtový deficit s oneskorením a neadekvátnymi opatreniami. Namiesto štrukturálnych reforiem, ktoré by viedli k zníženiu výdavkov a zvýšeniu daňových príjmov, sa vláda spoliehala na znižovanie daní a zvyšovanie miezd, čo ďalej prehĺbilo fiškálnu nerovnováhu.

Následky:

  • Portugalsko bolo nútené v roku 2011 požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc.
  • Muselo zaviesť prísne úsporné opatrenia, ktoré viedli k recesii a k nárastu nezamestnanosti.
  • Verejný dlh Portugalska zostával vysoký, aj keď sa v posledných rokoch mierne znížil.

Záver:

Dlhodobé problémy Portugalska s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity pramenili z komplexných faktorov, ako sú vysoký verejný dlh, neefektívne verejné výdavky, daňové úniky, globálna finančná kríza a neskorá a neadekvátna reakcia vlády. Tieto problémy viedli k ekonomickej kríze, k medzinárodnej finančnej pomoci a k pretrvávajúcim fiškálnym výzvam pre Portugalsko.

Aké dlhodobé problémy má Španielsko s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity?

Španielsko čelilo v minulosti vážnym problémom s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity, tzv. Paktu stability a rastu, z dôvodu prepletených faktorov, ktoré sa vzájomne ovplyvňovali:

1. Vysoký verejný dlh: Pred vypuknutím globálnej finančnej krízy v roku 2008 malo Španielsko pomerne nízky verejný dlh, ktorý v roku 2007 dosiahol 36,3 % HDP. Počas krízy sa však verejný dlh prudko zvýšil a v roku 2014 dosiahol 100,6 % HDP.

2. Neefektívne verejné výdavky: Španielsko malo dlhodobo vysoké a neefektívne verejné výdavky. Veľká časť verejných financií smerovala k dôchodkom, zdravotnej starostlivosti a verejnej správe, zatiaľ čo investície do infraštruktúry a vzdelávania boli nízke. To viedlo k nízkemu rastu produktivity a k zhoršeniu konkurencieschopnosti španielskej ekonomiky.

3. Špekulatívna bublina na realitnom trhu: Španielsko zažilo v rokoch 2000 až 2008 rozsiahly realitný boom, ktorý viedol k prudkému nárastu cien nehnuteľností a k nárastu zadlženosti domácností a bánk. Po prasknutí bubliny v roku 2008 sa ceny nehnuteľností dramaticky prepadli a mnohé domácnosti a banky sa ocitli v platobnej neschopnosti. To viedlo k nárastu nezamestnanosti a k zhoršeniu fiškálnej pozície Španielska.

4. Globálna finančná kríza: Globálna finančná kríza v rokoch 2008-2009 zasiahla Španielsko obzvlášť tvrdo. Recesia viedla k prudkému poklesu daňových príjmov a k nárastu výdavkov na sociálne zabezpečenie a nezamestnanosť. To ďalej zhoršilo fiškálnu pozíciu Španielska a sťažilo mu dodržiavanie pravidiel EÚ pre výdavkové limity.

5. Neskorá a neadekvátna reakcia vlády: Španielska vláda reagovala na rastúci verejný dlh a rozpočtový deficit s oneskorením a neadekvátnymi opatreniami. Namiesto štrukturálnych reforiem, ktoré by viedli k zníženiu výdavkov a zvýšeniu daňových príjmov, sa vláda spoliehala na znižovanie daní a zvyšovanie miezd, čo ďalej prehĺbilo fiškálnu nerovnováhu.

Následky:

  • Španielsko bolo nútené v roku 2012 požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc.
  • Muselo zaviesť prísne úsporné opatrenia, ktoré viedli k recesii a k nárastu nezamestnanosti.
  • Verejný dlh Španielska zostáva vysoký, aj keď sa v posledných rokoch mierne znížil.

Záver:

Dlhodobé problémy Španielska s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity pramenili z komplexných faktorov, ako sú vysoký verejný dlh, neefektívne verejné výdavky, špekulatívna bublina na realitnom trhu, globálna finančná kríza a neskorá a neadekvátna reakcia vlády. Tieto problémy viedli k ekonomickej kríze, k medzinárodnej finančnej pomoci a k pretrvávajúcim fiškálnym výzvam pre Španielsko.

Aké dlhodobé problémy má Írsko s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity?

Írsko čelilo v minulosti vážnym problémom s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity, tzv. Paktu stability a rastu, z dôvodu prepletených faktorov, ktoré sa vzájomne ovplyvňovali:

1. Nízke dane a daňové úniky: Írsko malo dlhodobo nízke dane z príjmov firiem, čo ho robilo atraktívnou destináciou pre medzinárodné spoločnosti. To viedlo k značným daňovým stratám pre štát a k sťaženiu dodržiavania pravidiel EÚ pre výdavkové limity.

2. Špekulatívna bublina na realitnom trhu: Írsko zažilo v rokoch 2000 až 2008 rozsiahly realitný boom, ktorý viedol k prudkému nárastu cien nehnuteľností a k nárastu zadlženosti domácností a bánk. Po prasknutí bubliny v roku 2008 sa ceny nehnuteľností dramaticky prepadli a mnohé domácnosti a banky sa ocitli v platobnej neschopnosti. To viedlo k nárastu nezamestnanosti a k zhoršeniu fiškálnej pozície Írska.

3. Globálna finančná kríza: Globálna finančná kríza v rokoch 2008-2009 zasiahla Írsko obzvlášť tvrdo. Recesia viedla k prudkému poklesu daňových príjmov a k nárastu výdavkov na sociálne zabezpečenie a nezamestnanosť. To ďalej zhoršilo fiškálnu pozíciu Írska a sťažilo mu dodržiavanie pravidiel EÚ pre výdavkové limity.

4. Neskorá a neadekvátna reakcia vlády: Írska vláda reagovala na rastúci verejný dlh a rozpočtový deficit s oneskorením a neadekvátnymi opatreniami. Namiesto štrukturálnych reforiem, ktoré by viedli k zníženiu výdavkov a zvýšeniu daňových príjmov, sa vláda spoliehala na znižovanie daní a zvyšovanie miezd, čo ďalej prehĺbilo fiškálnu nerovnováhu.

Následky:

  • Írsko bolo nútené v roku 2010 požiadať o medzinárodnú finančnú pomoc.
  • Muselo zaviesť prísne úsporné opatrenia, ktoré viedli k recesii a k nárastu nezamestnanosti.
  • Verejný dlh Írska zostával vysoký, aj keď sa v posledných rokoch mierne znížil.

Záver:

Dlhodobé problémy Írska s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity pramenili z komplexných faktorov, ako sú nízke dane a daňové úniky, špekulatívna bublina na realitnom trhu, globálna finančná kríza a neskorá a neadekvátna reakcia vlády. Tieto problémy viedli k ekonomickej kríze, k medzinárodnej finančnej pomoci a k pretrvávajúcim fiškálnym výzvam pre Írsko.

Aké dlhodobé problémy má Slovensko s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity?

Slovensko malo v minulosti len málo problémov s dodržiavaním pravidiel EÚ pre výdavkové limity, tzv. Paktu stability a rastu. Od vstupu do eurozóny v roku 2009 si Slovensko udržalo nízky verejný dlh a rozpočtový deficit v súlade s pravidlami EÚ.

Existuje však niekoľko faktorov, ktoré by v budúcnosti mohli predstavovať výzvy pre udržanie fiškálnej disciplíny:

1. Starnutie populácie: Slovensko má jednu z najrýchlejšie starnúcich populácií v Európe. To povedie k nárastu výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť v budúcich rokoch, čo by mohlo sťažiť udržanie nízkeho deficitu.

2. Nízka produktivita práce: Produktivita práce na Slovensku je stále nižšia ako priemer EÚ. To sťažuje zvyšovanie hospodárskeho rastu a daňových príjmov, čo by mohlo ohroziť fiškálnu udržateľnosť.

3. Nízke investície: Investície do infraštruktúry a vzdelávania na Slovensku sú stále nízke v porovnaní s priemerom EÚ. To by mohlo v budúcnosti brániť hospodárskemu rastu a konkurencieschopnosti.

4. Geopolitická neistota: Vojna na Ukrajine a rastúce ceny energií predstavujú značné riziká pre slovenskú ekonomiku. Tieto faktory by mohli viesť k zníženiu hospodárskeho rastu a k nárastu deficitu.

Záver:

Slovensko má v porovnaní s inými krajinami EÚ dobrú históriu dodržiavania pravidiel pre výdavkové limity. V budúcnosti však existuje niekoľko faktorov, ktoré by mohli predstavovať výzvy pre udržanie fiškálnej disciplíny. Vláda bude musieť implementovať politiky, ktoré podporujú hospodársky rast, zvyšujú produktivitu a investície a zároveň zabezpečujú udržateľnosť verejných financií. Slovensko sa pokúsilo v roku 2024 neúspešne obísť pravidlá EÚ, ale EÚ reagovala rýchlo a situácia sa napravuje.

L. Kamenický: Výdavkové limity meníme so súhlasom EK, plníme tým plán obnovy (zdroj: TASR TV)

1. Čo znamená reforma fiškálnych pravidiel pre slovenské obce a regióny?

Reforma fiškálnych pravidiel znamená pre slovenské obce a regióny zásadné zmeny v manažmente verejných financií. Nové predpisy vyžadujú od lokálnych samospráv zavedenie prísnejších výdavkových limitov a lepšiu dokumentáciu finančných operácií. Toto zabezpečí väčšiu transparentnosť a efektívnosť v rozdeľovaní verejných prostriedkov. Obce a regióny budú musieť prehodnotiť svoje rozpočtové stratégie a prispôsobiť sa novým pravidlám, aby zabezpečili dodržiavanie fiškálnych limitov a vyhli sa prípadným sankciám za ich porušenie.

2. Aké sú hlavné ciele reformy fiškálnych pravidiel na Slovensku?

Reforma fiškálnych pravidiel na Slovensku si kladie za cieľ zabezpečiť dlhodobú stabilitu a udržateľnosť ekonomiky prostredníctvom lepšej kontroly a správy verejných financií. Prvým cieľom je zvýšiť transparentnosť využívania verejných prostriedkov tým, že sa zavedú jasné a striktne monitorované výdavkové limity. Druhým cieľom je zlepšiť efektivitu v rozdeľovaní štátnych zdrojov tak, aby sa maximalizoval ich prínos pre spoločnosť a minimalizovali plytvanie a zneužívanie. Tieto kroky majú zaistiť, že Slovensko dokáže reagovať na ekonomické výzvy s väčšou pružnosťou a odolnosťou.

3. Ako reforma fiškálnych pravidiel ovplyvní ekonomický rast Slovenska?

Reforma fiškálnych pravidiel by mala mať pozitívny dopad na ekonomický rast Slovenska tým, že stabilizuje verejné financie a vytvorí prostredie priaznivé pre investície. Stabilné a predvídateľné finančné prostredie je kľúčové pre získavanie zahraničných i domácich investícií. Zavedenie prísnych pravidiel a limitov znižuje riziko ekonomických nerovnováh, čo prispieva k celkovej ekonomickej dôvere. Taktiež reforma pomáha zabezpečiť, že verejné zdroje sú vynakladané efektívnejšie, čo môže podporiť rozvoj infraštruktúry, vzdelávania a iných kľúčových oblastí, ktoré sú základom pre trvalý ekonomický rast.

Zdroje:

  1. MF SR [online] – Vláda schválila novelu zákona o tzv. výdavkových limitoch
  2. Denník E [online] – Vláda schválila nové výdavkové limity, čaká, že nám Brusel vyplatí peniaze z plánu obnovy 
  3. SITA [online] – Vláda schválila novelu zákona, ktorá určuje postup pri uplatňovaní výdavkových limitov
  4. RTVS [online] – Vláda schválila v novele o rozpočtových pravidlách výdavkové limity

Foto: Canva, Ladislav Kamenický – FB, video: YouTube

Autor: Marcel Litvák Feliks

Populárne

Prečítajte si tiež

Janko Kráľ: Rebel, básnik a národný buditeľ, ktorý zmenil slovenskú literatúru

Janko kráľ. Dňa 23. mája si pripomíname úmrtie Janka...

Slovensko čelí výzvam: Nová stratégia pre čerpanie eurofondov

Európske fondy sú neodmysliteľným pilierom regionálneho rozvoja na Slovensku,...

Pripomíname si 110 rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny

Dňa 20. mája 2024 sa v Bardejove uskutočnilo podujatie...