„Pri verejných zákazkách treba dbať aj na ich dopad či už na životné prostredie, prípadne aké vytvárajú pracovné príležitosti, či dokonca ako pomáhajú lokálnej ekonomike,“ vysvetlil štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR SR) otvorilo diskusiu o tom, aké je dôležité a podstatné, aby sa pri verejnom obstarávaní myslelo aj na sociálny a environmentálny rozmer. Ako zdôraznil Ondruš, pri verejnom obstarávaní by sa nemalo hľadieť iba na cenu, ale aj na spoločenský záujem.
Ministerstvo práce v rámci projektu Inštitút sociálnej ekonomiky II bude v najbližších piatich rokoch realizovať množstvo seminárov, konferencií, ale aj školení a vzdelávacích podujatí na túto tému. Počas tohto obdobia sa vydá tiež niekoľko metodických usmernení a postupov, ako využívať spoločenské a environmentálne prínosy vo verejnom obstarávaní.
Branislav Ondruš: Hľadíme aj na sociálny a environmentálny rozmer
Dnes (28. 5. 2024) ste v Bratislave uskutočnili jedno z podujatí na propagáciu sociálneho verejného obstarávania. Môžete nám priblížiť, o čo vlastne ide?
Cieľom podujatia bolo ukázať ľuďom, ktorí majú na starosti verejné obstarávanie na ústredných orgánoch štátnej správy a na jednotlivých ministerstvách, že sociálne verejné obstarávanie je dôležité a malo by sa využívať vo väčšej miere. Sociálne verejné obstarávanie má pozitívne spoločenské dopady, ktoré môžu byť pre našu spoločnosť veľmi prínosné.
Prečo je podľa vás dôležité zamerať sa na sociálne aspekty vo verejnom obstarávaní?
Každý rok v Slovenskej republike míňame obrovské množstvo peňazí prostredníctvom verejného obstarávania, či už na úrovni ministerstiev, samosprávnych krajov, obcí alebo miest. Tieto peniaze by mali byť využité nielen na nákup potrebných tovarov a služieb, ale aj ako investícia do sociálneho a spoločenského rozvoja. Verejné obstarávanie by malo zahŕňať kritériá, ktoré majú pozitívne spoločenské dopady, ako napríklad tvorba nových pracovných miest alebo zamestnávanie znevýhodnených osôb.
Uveďte konkrétne príklady, ako by mohlo sociálne verejné obstarávanie fungovať v praxi?
Napríklad, verejný obstarávateľ by mohol pri hodnotení ponúk zohľadňovať nielen cenu, ale aj to, koľko nových pracovných miest vytvorí dodávateľ, alebo či zamestnáva sociálne znevýhodnené osoby. Ďalším príkladom je podpora miestnych výrobcov, kde by kritériá mohli zahrňovať aj ekologické aspekty, ako je uhlíková stopa. To by mohlo uprednostniť domácich producentov pred zahraničnými.
Ako je tento koncept podporovaný európskou legislatívou?
Európska legislatíva už dnes umožňuje takýto prístup k verejnému obstarávaniu. Ide o to, aby sme túto legislatívu pretavili do nášho zákona o verejnom obstarávaní a následne ju implementovali v praxi. Naším cieľom je, aby tieto miliardy eur, ktoré míňame prostredníctvom verejného obstarávania, mali pozitívny spoločenský dopad a prispievali k lepšiemu životu na Slovensku.
Aké kroky plánujete podniknúť na podporu sociálneho verejného obstarávania?
Plánujeme spustiť päťročnú kampaň, ktorá bude zahŕňať konferencie, semináre a vzdelávacie aktivity pre ľudí riadiacich verejné obstarávanie. Spolupracujeme s Úradom pre verejné obstarávanie na vydávaní metodík, ktoré vysvetlia, ako postupovať pri verejnom obstarávaní s dôrazom na sociálne a environmentálne hľadiská. Našim cieľom je, aby verejné obstarávanie malo silný sociálny aspekt a slúžilo ľuďom, ktorí žijú na Slovensku.
Zdroje
- Ministerstvo práce, sociálny vecí a rodiny SR – Štátny tajomník Branislav Ondruš otvoril konferenciu o sociálnom verejnom obstarávaní
- Branislav Ondruš – Sociálne verejné obstarávanie. Keď na prvom mieste nie je cena, ale spoločenský prospech
- Foto: Ministerstvo práce, sociálny vecí a rodiny SR
