Rating S&P. Ani rešpektovaná agentúra Standard & Poor’s nie je vždy objektívna. Slovensko si síce udržalo rating na úrovni A+, no ide skôr o motivačné hodnotenie za zdanlivú snahu šetriť. Konsolidácia verejných financií však pripomína viac predstierané kroky a populistické opatrenia než skutočnú fiškálnu disciplínu – a jej dlhodobý efekt je otázny.
Rating S&P: Analýza konsolidačného balíčka na rok 2025
Racionalizácia daňového systému alebo skôr chaotická neprehľadnosť?
Aj keď sa konsolidačný balíček prezentuje ako pokus o racionalizáciu, realita ukazuje viac chaosu než prehľadnosti. Zavedenie viacerých sadzieb DPH (23 %, 19 %, 5 %) prinieslo zmätok v podnikateľskom prostredí a skomplikovalo každodenné finančné operácie občanov aj firiem. Najväčším problémom je absencia širšej verejnej diskusie, čo možno považovať za nedemokratický prístup k legislatíve. Takýto spôsob prijímania zásadných opatrení je na míle vzdialený zodpovednému vládnutiu v demokratickom režime, a hoci sa v krajine formálne udržiava demokracia, reálne verejné diskusie ostávajú obmedzené.
Populistické opatrenia namiesto reálnej stabilizácie financií
Na prvý pohľad môže balíček pôsobiť ako snaha o stabilizáciu verejných financií a zníženie deficitu. Základným cieľom konsolidácie má byť „brať“, teda zvýšiť príjmy štátu. Paradoxne však s rastom daňového zaťaženia súbežne prebiehajú rôzne výdavkové opatrenia populistického charakteru. Tie však nemajú s konsolidáciou nič spoločné a vedú skôr k zvýšeniu výdavkov ako k skutočnému šetreniu. Tento prístup je nielen nezodpovedný, ale aj kontraproduktívny, pretože dlhodobá konsolidácia by mala stáť na zodpovednej fiškálnej politike, a nie na krátkodobej popularite postavenej na nákladných výdavkoch.
Progresivita daňového systému: Skutočný progres alebo len ilúzia?
Daňový systém, ktorý najviac zaťažuje nižšie a stredné príjmové skupiny
Konsolidačný balíček síce obsahuje určité progresívne prvky, ako zvýšenie daní pre veľké spoločnosti, no toto opatrenie nezlepšuje dostatočne progresivitu daňového systému. Na Slovensku stále platí, že najviac zaťažené sú nízke a stredné príjmové skupiny, najmä cez dane a odvody zo mzdy, zatiaľ čo najbohatšie vrstvy sú zdaňované minimálne. Tento prístup len predstiera progresívnu politiku, ktorá by mala zdanenie primerane upraviť podľa príjmov. Slováci ako národ s historicky nižšou mierou ekonomickej a politickej vzdelanosti tieto opatrenia často hodnotia menej kriticky. Vláde to umožňuje pokračovať v politických krokoch, ktoré neodzrkadľujú skutočnú progresivitu ani sociálnu spravodlivosť.
Vzdelanosť a kritické myslenie ako bariéry pre efektívne posudzovanie politík
Pre hodnotenie efektívnosti daňových a fiškálnych opatrení je nevyhnutné, aby občania mali možnosť tieto kroky vlády kriticky posudzovať. Slováci však stále zápasia s nedostatočnou ekonomickou gramotnosťou a kritickým myslením, čo často vedie k prijímaniu populistických opatrení bez väčšieho odporu. Vzdelávanie v oblasti financií a zvýšenie transparentnosti pri tvorbe politických rozhodnutí sú preto kľúčové kroky, ktoré môžu občanom pomôcť lepšie porozumieť a posúdiť dopady takýchto politík.
Udržanie ratingu od S&P a jeho dopad na domácu ekonomiku
Pozitívny signál pre investorov, ale za akú cenu?
Agentúra Standard & Poor’s (S&P) potvrdila Slovensku rating na úrovni A+ so stabilným výhľadom. Toto hodnotenie je dôsledkom prijatých opatrení na zníženie deficitu a stabilizáciu verejných financií, ktoré S&P vníma pozitívne z hľadiska fiškálnej disciplíny. Udržanie ratingu na tejto úrovni je pre Slovensko pozitívnym signálom, pretože posilňuje jeho medzinárodné postavenie a zvyšuje dôveru investorov. Takáto stabilná pozícia na medzinárodných trhoch by mala v ideálnom prípade zlepšiť prístup k financovaniu a znížiť náklady na obsluhu dlhu.
Skryté náklady pre domácu ekonomiku
Opatrenia, ktoré S&P ocenila – zvýšenie DPH, daň z finančných transakcií či zvýšenie daní pre niektoré sektory – majú však závažný dopad na domácu ekonomiku. Najviac zasahujú najmä nízke a stredné príjmové skupiny, ako aj malé firmy. Napríklad zvýšenie DPH oslabuje kúpyschopnosť slovenských spotrebiteľov, čo spôsobuje pokles dopytu, na ktorý najviac doplácajú firmy zamerané na domáci trh. Daň z finančných transakcií, zavedená podľa maďarského modelu, zvyšuje náklady pre podnikateľov, čo je ďalšou prekážkou pre malé firmy, ktoré majú vyššie poplatky na bežné finančné operácie. Zníženie dane z príjmu pre malé podniky, ktoré balíček priniesol, môže byť v praxi vyvážené vyššími nákladmi na tovary, služby a finančné transakcie, čo neutralizuje jeho efekt.
Aktuálne dianie v okolitých krajinách: Ako zvládajú fiškálnu disciplínu susedia?
Česká republika a zvyšovanie DPH
Česká republika sa rozhodla zvýšiť DPH a zaviesť nové dane na stabilizáciu verejných financií, čo je čiastočne podobné slovenskému prístupu. Česká vláda však čelí kritike pre nedostatočnú progresivitu opatrení a ich dopad na spotrebu a náklady na bývanie.
Maďarsko – extrémne vysoké daňové zaťaženie
Maďarsko má najvyššiu DPH v Európe (27 %), čo spôsobilo odliv niektorých zahraničných firiem a oslabenie domácej spotreby. Tento prípad ukazuje, aké negatívne dopady môže mať príliš vysoké daňové zaťaženie na ekonomiku krajiny.
Poľsko – flexibilný prístup k zvyšovaniu daní
Poľsko zaviedlo dočasné zvýšenie daní pre vybrané sektory, čo umožňuje podporiť verejné financie bez nadmerného zaťaženia domácností. Tento selektívny prístup je menej regresívny a Poľsku ponecháva flexibilitu pre prípadné ekonomické zlepšenie.
Ekonomicky zodpovedná a udržateľná ľavicová politika: Ako vyvážiť fiškálnu disciplínu so sociálnou spravodlivosťou?
Podpora nízkopríjmových skupín a odstránenie regresivity
Konsolidačné opatrenia by mali prioritne chrániť nízkopríjmové skupiny, najviac zasiahnuté rastúcimi nákladmi na život. Zvýšenie DPH má regresívny dopad na tieto skupiny, pretože minú väčšiu časť svojho príjmu na základné potreby. Cieľom zodpovednej ľavicovej politiky by malo byť posunúť daňovú záťaž na vyššie príjmové skupiny, ktoré lepšie zvládajú rastúce náklady.
Podpora spotreby a zamestnanosti cez vyššie čisté príjmy
Vyššie mesačné odpočítateľné položky pre nízkopríjmové skupiny by pomohli zvýšiť ich čisté príjmy, a tým aj kúpyschopnosť, čo môže podporiť spotrebu a nepriamo zamestnanosť. Tieto príjmy by priamo prúdili do spotreby, čo by malo pozitívny vplyv na ekonomiku a zvýšilo by celkovú zamestnanosť.
Reforma konceptu ceny práce a zrušenie hrubej mzdy
Zjednodušenie systému mzdy prostredníctvom odstránenia hrubej mzdy a zavedenia len ceny práce a čistej mzdy by zvýšilo prehľadnosť. Takáto reforma by pomohla zamestnancom i zamestnávateľom lepšie rozumieť skutočným nákladom a reálnym príjmom, pričom by sa zachovali súčasné proporcie daňového a odvodového zaťaženia.
Centralizácia správy daní a odvodov pod Finančnú správu
Zrušenie hrubej mzdy a zavedenie jednotného výpočtu by umožnilo centralizovať správu daní a odvodov pod Finančnú správu. Tým by sa:
- Znížila administratívna záťaž pre zamestnávateľov, ktorí by reportovali dáta iba raz.
- Eliminovali podvody tým, že by sa všetky výkazy sústredili pod jednu inštitúciu.
- Zvýšila efektívnosť kontroly a zrýchlil sa proces exekúcie v prípade nedoplatkov. Pre Finančnú správu by nebolo finančne náročné zaviesť podúčty na odvody do Sociálnej a zdravotných poisťovní.
Progresívne prvky v dôchodkovom systéme
Súčasný dôchodkový systém na Slovensku je založený na zásluhovosti, kde výška dôchodku závisí od celoživotného príjmu jednotlivca. Pre väčšiu sociálnu spravodlivosť a podporu nízkopríjmových skupín by bolo vhodné zaviesť progresívne prvky, ktoré by zohľadňovali ekonomické rozdiely medzi jednotlivými príjmovými skupinami.
- Koeficient pre nízkopríjmové skupiny: Zavedením koeficientu 1,2 pre nízkopríjmové skupiny by sa ich dôchodkový bod zvýšil, čím by sa fakticky zvýšila ich príspevková hodnota do dôchodkového systému. Tento krok by zabezpečil vyššiu podporu pre tých, ktorí počas aktívneho života mali nižšie mzdy.
- Koeficient pre vyššie príjmové skupiny: Naopak, pre vyššie príjmové skupiny by sa mohol zaviesť koeficient 0,8, ktorý by mierne znížil ich dôchodkový bod, a tým čiastočne vyrovnal efekt voči nižším príjmovým prispievateľom.
- Zvýšenie sociálnej spravodlivosti: Tento systém by lepšie zohľadňoval sociálne rozdiely a zabezpečil, že nízkopríjmové skupiny budú mať v dôchodkovom systéme väčšiu podporu, pričom by stále ponechal zásluhovosť ako princíp výpočtu dôchodkov.
Ekonomická a sociálna udržateľnosť prostredníctvom progresívnej ľavicovej politiky je dosiahnuteľná. Systémové zmeny, vrátane ochrany nízkopríjmových skupín, vyváženia daňovej záťaže a podpory spotreby, môžu prispieť k stabilnejšej a spravodlivejšej ekonomike.
1. Čo znamená rating S&P na úrovni A+ pre Slovensko?
Rating A+ od agentúry Standard & Poor’s je pozitívne hodnotenie, ktoré naznačuje, že Slovensko je finančne stabilné a schopné zvládať svoje záväzky. Tento rating môže krajine pomôcť znížiť náklady na obsluhu dlhu a zlepšiť prístup k medzinárodnému financovaniu.
2. Prečo sa hodnotenie S&P považuje za motivačné?
Udržanie ratingu sa vníma ako motivačné, pretože je výsledkom opatrení, ktoré majú zlepšiť finančnú situáciu Slovenska. Niektorí analytici však tvrdia, že mnohé z týchto opatrení sú predstierané a nemajú reálny dlhodobý efekt na stabilizáciu verejných financií.
3. Ako konsolidačný balíček ovplyvňuje domácu ekonomiku?
Balíček obsahuje opatrenia, ako zvýšenie DPH a zavedenie dane z finančných transakcií, ktoré môžu zaťažiť domácu ekonomiku. Tieto zmeny zasahujú najmä nízkopríjmové skupiny a malé podniky tým, že znižujú kúpyschopnosť spotrebiteľov a zvyšujú prevádzkové náklady.
4. Čo znamená zrušenie kategórie hrubej mzdy?
Zrušenie hrubej mzdy by znamenalo zjednodušenie systému miezd na cenu práce (celkové náklady zamestnávateľa) a čistú mzdu (skutočný príjem zamestnanca po zdanení a odvodoch). Tento krok by prispel k väčšej prehľadnosti výpočtu miezd bez zmeny aktuálneho daňového a odvodového zaťaženia.
5. Aké progresívne opatrenia by mohli zvýšiť sociálnu spravodlivosť?
Medzi navrhované progresívne opatrenia patria vyššie odpočítateľné položky pre nízkopríjmové skupiny a úprava dôchodkového systému, ktorý by priradil vyšší koeficient na výpočet dôchodkového bodu pre nízkopríjmové skupiny a nižší pre vysokopríjmové. Tým by sa zvýšila podpora pre nižšie príjmové vrstvy pri zachovaní zásluhovosti systému.
6. Ako sa Slovensko porovnáva s okolitými krajinami v oblasti konsolidácie verejných financií?
Slovensko sa nachádza v podobnej situácii ako Česká republika, ktorá tiež zvýšila DPH, a Maďarsko, ktoré má najvyššiu DPH v EÚ. Poľsko zvolilo selektívny prístup s dočasným zvýšením daní pre vybrané sektory. Tento prístup je menej regresívny a umožňuje flexibilitu v prípade ekonomického zlepšenia.
7. Ako by centralizácia daní a odvodov pod Finančnú správu pomohla zlepšiť systém?
Centralizácia by zjednodušila administratívne procesy pre zamestnávateľov, ktorí by údaje o mzdách a odvodoch podávali len jednej inštitúcii. To by znížilo pravdepodobnosť podvodov, zvýšilo efektívnosť kontrol a zrýchlilo proces vyrovnávania nedoplatkov.
Zdroje:
1. oPeniazoch – Slovensko si vypočulo nové hodnotenie ratingovej agentúry: Pozrela sa aj na schválený konsolidačný balík!
2. Pravda – Standard & Poor’s potvrdila Slovensku rating A+, výhľad je stabilný
3. Finsider – Slovensko si udržalo rating A+ od agentúry Standard & Poor’s
Autor: Marcel Litvák Feliks, Redakcia loom.sk
