Ukrajina disponuje bohatými zásobami nerastných surovín a zároveň má silný vnútorný trh, ktorý je kľúčový pre stabilitu zásobovania energiami a potravinami. Pre chátrajúcu ekonomiku EÚ sa tak otvára významná príležitosť na reštart a preto ukrajinské nerastné suroviny ukončia vojnu.
EÚ sa musí prestať viesť ako čierny pasažier a prevziať iniciatívu vyrokovať mier
- Financovanie obnovy Ukrajiny by mala koordinovať Európska únia.
- Investície by sa mali vrátiť v podobe reštartovaného trhu a posilnenia výkonnosti európskych firiem.
- Licencie na ťažbu by sa mali udeľovať formou partnerstva s budúcim členským štátom.
Ak nerastné suroviny ukončia vojnu, je ich ťažba formou spoločných podnikov etické riešenie
- Zakladať spoločné podniky priamo na území Ukrajiny.
- Časť ziskov (tzv. „šábesu“) reinvestovať naspäť do krajiny, v ktorej sa ťažba realizuje.
- Takéto riešenie podporí udržateľný rozvoj a motivuje Ukrajinu na bližšiu spoluprácu s EÚ.
Odstrihnutie od Trumpovho vplyvu
- EÚ potrebuje získať Ukrajinu na svoju stranu a zabrániť jej politickému či ekonomickému vplyvu zo strany Donalda Trumpa.
- Ide o jednu z posledných šancí, ako odvrátiť hroziaci ekonomický bankrot spoločného trhu a úpadok EÚ, ktorá stále zohráva globálnu úlohu.
Ak Európa prevezme zodpovednosť za mier a obnovu Ukrajiny, získa nový impulz pre svoju vlastnú ekonomiku. Pomôže tým nielen sebe, ale zároveň vytvorí podmienky pre trvalý rozvoj Ukrajiny ako budúceho člena Európskej únie.
Musk s Trumpom sú ako slobodomurári: Chcú pre usporiadať svet
Mierová iniciatíva Donalda Trumpa priniesla zásadnú zmenu v geopolitických vzťahoch. Jej výsledkom bolo aj politické pochovanie povojnového globálneho poriadku. Do tohto kontextu zapadá aj verejná diplomatická poprava ukrajinského prezidenta Zelenského v kruhoch Trumpových prívržencov, ktorí vytvárajú základ nového svetového poriadku. Sprevádzajú ho mená ako Elon Musk a ďalší, ktorí svojimi inováciami a vplyvom urýchľujú dejinný kvantový skok.
Koniec splácania dlhu USA voči EÚ
Európska únia bola donedávna považovaná za významný svetový blok. Mala silný trh a udávala tempo v mnohých oblastiach. No postupne sa ukázalo, že USA – pôvodne akýsi „európsky spin-off“ – už necíti voči Európe žiadny historický dlh. Vníma nás skôr ako príťaž, ktorú dlhodobo dotuje.
- Dlhodobá dotácia európskej sociálnej politiky už neprináša pre USA výhody.
- Americké predstavy o spolupráci sú čoraz vzdialenejšie od európskych.
- Administratíva Donalda Trumpa tieto väzby otvorene spochybnila a začala prepisovať pravidlá.
Európska ekonomika je tesne pred umieráčikom
Európa zostala zaskočená. Vojenské zásoby sa vyčerpali relatívne malým konfliktom za našimi hranicami. To v kombinácii s ekonomickými stratami, ktoré sme si sami spôsobili odvetnými clami voči Rusku, odkrylo slabosť našej obrany a ekonomiky.
- Sociálny štát v známej podobe sa dostáva do ohrozenia, pretože si nemôžeme dovoliť udržiavať doterajší rozsah sociálnych výdavkov a zároveň posilňovať obranu.
- Jediným riešením by bol ekonomický rast a efektívnejšie vojenské nákupy.
- Diplomatické partnerstvá s USA, Čínou či Ruskom môžu priniesť nové príležitosti. Sú však náročné na udržiavanie a vyžadujú rozumné kompromisy.
Špičky EÚ by si mohli dať pohov: Prežijeme len, ak ich nahradíme
Európa dnes nutne potrebuje nových politikov, ktorí by dokázali:
- Prekopať pravidlá štátnej pomoci tak, aby dokázala flexibilne reagovať na potreby trhu.
- Podporovať firmy v inováciách a požadovať návrat investícií nielen prostredníctvom daní, ale aj prostredníctvom zvyšovania platov.
- Reštartovať ekonomickú strednú vrstvu, ktorá je základom stability a prosperity.
- Zmeniť dôchodkové systémy tak, aby sa predišlo hroziacemu krachu prvého piliera. Ten je neudržateľný a bude ho treba postupne nahradiť iným modelom financovania.
Kritické myslenie a vzdelávanie: Mať mozog a ochota a schopnosť ho použiť sú dve odlišné veci
Do popredia sa dostáva aj téma kritického myslenia. Súčasné médiá, sociálne siete a najnovšie aj textové generatívne modely znižujú schopnosť spoločnosti hlboko uvažovať.
- Staršia generácia, ktorá bola naučená premýšľať v širších súvislostiach, odchádza.
- Mladšie ročníky sú často pohodlnejšie, spoliehajú sa na rýchle informácie.
- Bez cieľavedomého rozvoja kritického myslenia hrozí, že verejná mienka sa stane ľahko manipulovateľnou.
Škatuľky, hýbte sa!
Európa sa mení pred našimi očami.
- Potrebujeme odvážne reformy a novú politickú kultúru.
- Dlhodobá vízia a ochota investovať do obrany, inovácií či infraštruktúry sú kľúčové.
- Ochrana spotrebiteľa a ekológie musia byť nastavené tak, aby nebrzdili ekonomiku, ale ju rozvíjali udržateľným tempom.
- Kritické myslenie a vzdelávanie musia stáť v centre pozornosti, inak hrozí strata spoločenskej odolnosti.
Ak sa k týmto krokom neodhodláme, nový svetový poriadok sa sformuje bez nášho reálneho vplyvu. Tým by sme sa odsúdili k podriadeniu záujmom silnejších hráčov. Zároveň by sme prehĺbili zánik tradičných európskych hodnôt, ktoré formovali kontinent po dlhé stáročia.
Prečo chcú USA vojnu ukončiť?
Pre Spojené štáty predstavuje vojna v Európe strategickú príležitosť na posilnenie vplyvu v regióne, oslabenie Ruska a upevnenie vzťahov so spojencami. No zároveň sa stretávajú s dôsledkami v podobe nárastu výdavkov na zbrojenie, tlaku na ekonomiku a dlhodobej neistoty na finančných trhoch. Pokračovanie konfliktu destabilizuje globálny obchod s energiami, spôsobuje kolísanie cien ropy a plynu, čo má priamy dopad aj na americkú ekonomiku. Navyše, rastúce výdavky na vojenskú podporu vyvolávajú otázky medzi politickými lídrami aj voličmi, či je v národnom záujme neobmedzene financovať konflikt.
Rýchle ukončenie vojny by umožnilo presmerovať pozornosť a zdroje na iné priority, napríklad rivalitu s Čínou alebo investície do domácej infraštruktúry. Stabilizácia Európy by navyše znamenala obnovenie ekonomických tokov, čo by podporilo americké investície v regióne.
Európska únia: Stabilizácia ako priorita
EÚ síce verejne deklaruje podporu sankciám a vojenskému odporu voči agresii, no zároveň nesie najväčšie hospodárske bremeno v dôsledku konfliktu. Rast cien energií, pokles priemyselnej výroby a narušenie dodávateľských reťazcov vytvárajú tlak na ekonomiky členských štátov. Obnova normálneho obchodu a návrat k stabilným cenám surovín sú preto pre EÚ kľúčovou motiváciou na čo najrýchlejšie dosiahnutie mieru.
Okrem ekonomických dopadov je tu aj sociálny faktor – milióny utečencov, ktorých treba integrovať, a neistota, ktorá vyvoláva politickú polarizáciu v členských krajinách. Ukončenie vojny by umožnilo návrat mnohých vysídlených ľudí a obnovu obchodných vzťahov s postsovietskymi krajinami, ktoré boli pred konfliktom dôležitými partnermi EÚ.
Ruský paradox: Potreba vojny vs. potreba mieru
Z pohľadu Kremľa môže vojna pôsobiť ako prostriedok na udržanie kontroly a odklonenie pozornosti od vnútorných problémov. No dlhodobé sankcie, odliv kapitálu a technologická izolácia postupne oslabujú ruskú ekonomiku. Hoci režim dokázal presmerovať obchodné toky na Čínu, Indiu a ďalšie krajiny, ekonomický model závislý od exportu surovín sa dostáva do čoraz zložitejšej situácie.
Ak vojna potrvá príliš dlho, hrozí úplné ekonomické vyčerpanie a strata strategických možností. Rusko sa tak môže dostať do bodu, keď bude hľadať rýchle a výhodné riešenie, ktoré mu umožní zachovať určitý zisk z konfliktu, ale zároveň obnoviť obchodné vzťahy v častiach sveta, kde doteraz čelilo blokádam.
Ekonomická kalkulácia ako rozhodujúci faktor
Vojny sa neukončujú len na bojisku, ale aj za rokovacími stolmi – a ekonomické faktory často zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Hoci na povrchu môže vyzerať, že jednotlivé veľmoci majú protichodné záujmy, v skutočnosti je ich spoločným cieľom skoncovať s vojenským konfliktom tak, aby z toho vyťažili čo najviac.
Otázkou tak nie je, či chcú USA, EÚ a Rusko ukončiť vojnu, ale kedy a za akých podmienok to bude pre každú stranu najvýhodnejšie.
Ekonomické straty a surovinové záujmy
Prvým z kľúčových faktorov, ktoré dokážu urýchliť koniec konfliktu, sú vysoké priame náklady vojnovej mašinérie. Bojové operácie stoja miliardy dolárov, pritom sa zvyšuje riziko dlhodobých hospodárskych škôd. Ukrajina podľa odhadov Svetovej banky a OSN už prišla o infraštruktúru, priemyselné kapacity a iné zdroje v hodnote takmer 499 miliárd dolárov. Na druhej strane stojí Rusko, ktorého vedenie čelí informáciám o tom, že len za prvý rok konfliktu minulo vyše 200 miliárd dolárov. Tieto finančné straty sa navyše netýkajú len regionálnych aktérov: Európska únia zaznamenáva ekonomické spomalenie a neistotu súvisiacu so sankciami, energetickou závislosťou či zvyšovaním cien surovín.
Do toho všetkého vstupuje otázka nerastných surovín: ropa, zemný plyn, kovy, ba dokonca vzácne nerasty, ktoré sú strategicky dôležité pre moderné technológie. Ukrajina má zásoby viacerých kovov a minerálov, ktoré sú dôležité pre priemyselnú výrobu, kým Rusko si tradične udržiavalo silnú pozíciu v exporte ropy a plynu. Sankcie, problémy s odbytom či hľadanie náhradných odberateľov – to všetko vytvára tlak na ruskú ekonomiku. Zároveň sú tu však potenciálne investície na samotnej Ukrajine, ktorá bude po vojne nutne potrebovať obnovu a zahraničné financovanie.
Historické paralely: keď ekonomické faktory rozhodli
Myšlienka, že ekonomické záujmy dokážu konflikt nielen vyvolať, ale aj ukončiť, nie je nová. Dobrým príkladom je americká vojna za nezávislosť (1775 – 1783). Spojené kráľovstvo zaviedlo koloniálnym osadníkom sériu daní (či už slávnu daň z čaju, alebo rôzne obchodné obmedzenia) s cieľom zvýšiť príjmy z kolónií. Tento krok, spolu s ďalšími reštriktívnymi opatreniami, prispel k ozbrojenej vzbure. Napokon si obidve strany uvedomili enormné finančné náklady a ekonomické škody, ktoré vojna prináša. Keď sa stupňoval odpor voči novým daniam a klesala motivácia Veľkej Británie bojovať v nákladnom konflikte ďaleko za oceánom, otvorila sa cesta k rokovaniam. Konflikt síce trval osem rokov, no ukončil sa aj preto, že dlhodobé financovanie vojny bolo pre Londýn čoraz ťažšie udržateľné.
Tento príklad poukazuje na všeobecný princíp: ak náklady na vedenie vojny (finančné i ľudské) začnú prevyšovať potenciálny zisk, prichádza bod zlomu, kedy sa hľadanie mieru ukáže byť ekonomicky výhodnejšie.
Dnešné ekonomické tlaky ako nástroj na uzavretie mieru
V súčasnosti môžeme sledovať, ako tlak na ruskú ekonomiku narastá – odliv zahraničných investícií, problémy s prístupom k moderným technológiám, obmedzený export a pokles príjmov z kľúčového segmentu (ropa, plyn). Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo viacerých analýzach upozorňuje, že Kremeľ má s financovaním dlhotrvajúceho konfliktu rastúce ťažkosti, pričom zároveň udržiava vysoké vojenské výdavky.
Podobný tlak pociťuje aj Ukrajina: okrem škôd na infraštruktúre jej hrozí strata kľúčových priemyselných kapacít, ktoré sa nachádzali na východe krajiny. Dôležitým prvkom bude preto budúca povojnová obnova podporená zahraničným kapitálom – a práve prístup k nerastným surovinám a následné vývozy by mohli predstavovať jeden z pilierov oživenia ekonomiky. Zároveň je tu záujem investorov a západných krajín, ktorí by radi získali stabilný prístup k vzácnym kovom či iným surovinám, no potrebujú na to mierové prostredie a jasné garancie.
Prepojenie surovinovej a geopolitickej roviny
Napriek očividným ekonomickým motívom však treba zdôrazniť, že celý konflikt má aj ideologické a geopolitické rozmery. Vojna na Ukrajine nesúvisí len s ťažbou alebo tranzitom plynu – ide aj o otázky národnej identity, teritoriálnej suverenity a bezpečnostnej architektúry v Európe. Preto sa nedá povedať, že samotné nerastné suroviny zaručene konflikt zastavia. Dokážu však k tomu významne prispieť tým, že posilňujú tlak na politické elity, aby prehodnotili pokračovanie nákladnej vojny.
Ak by sa bojujúce strany – alebo aspoň jedna z nich – dostali do situácie, keď sa hospodárska tieseň stáva neudržateľnou, kompromis a jednania môžu začať dávať väčší zmysel než pokračovanie v eskalácii. Obzvlášť vtedy, keď prísľub rozvoja ťažby a využívania zdrojov prinesie perspektívu rýchlejšieho zotavenia.
Divadlo svet šokovalo: Nič to, treba ísť makať na mieri!
Nerastné suroviny, o ktorých tak často počúvame, v sebe nesú paradoxnú moc: môžu konflikt priživovať aj ukončiť. Na jednej strane je boj o surovinovo bohaté územia neraz motívom pre dlhšie trvajúce vojny, na druhej strane práve vyhliadka na zisky z ich pokojnej ťažby či obchodovania môže stimulovať k urýchleniu mierových rokovaní. Dôležitou súčasťou tohto procesu sú stúpajúce náklady: ak sa vojna stane pre stranu či viaceré strany finančne neúnosnou, príde čas na hľadanie riešení.
Dnešná realita ukazuje, že každá z konfliktom zasiahnutých strán už pocítila výrazné straty – či už priame, alebo cez sankčný režim a pokles obchodnej aktivity. Rozhodnutie ukončiť vojnu nikdy nie je len ekonomické, ale práve hospodársky rozmer môže predstavovať silný argument v prospech ukončenia bojov a nastolenia stability. A ak sa napokon potvrdí, že zničená ekonomika či nedostatočný prístup k svetovým trhom bránia ďalšej eskalácii, môžu byť práve nerastné suroviny dôležitým spúšťačom mierových rozhovorov.
Zdroje:
1. AP News – The US and Ukraine are closing in on a mineral deal. What changed, and what comes next?
2. Reuters – What are Ukraine’s rare earths and why does Trump want them?
3. Sueddeutsche Zeitung – Ukraine nach Eklat im Weißen Haus vor ungewisser Zukunft
4. BBC – What are the sanctions on Russia and have they affected its economy?
5. Pochop vojnu (ISW) – Institue for the study od the war
[Článok bol aktualizovaný 01. marca 2025 o 19h]
Autor: Marcel Litvák Feliks, 01. marec 2025. Autor je ekonóm.
