Merz stopne Fica. Nad Slovenskom visí temný oblak bez dotácií.

Varovné signály z Berlína

Keď som sa nedávno stretol s kolegami, ktorí pozorne sledujú zákulisie európskej politiky, zhodli sme sa na jednej veci: v Nemecku začína poriadne prituhovať. Friedrich Merz, nový nemecký kancelár s povesťou „železného reformátora“, vraj plánuje zatočiť s vládami, ktoré balansujú na hrane únijných pravidiel. Merz stopne Fica.

A na zozname, podľa zákulisných rečí, už netrpezlivo čaká aj Slovensko Roberta Fica. Ak Fico neprestane s politikou „na štyri svetové strany“ a neukáže Bruselu, že skutočne bojuje s korupciou, Merz mu možno vypne kohútik štedrých eurofondov.

Hrozba pre slovenskú ekonomiku

Nejde o plané reči: v EÚ sa čoraz hlasnejšie hovorí o prísnejšom sankcionovaní krajín, ktoré nedodržiavajú základné hodnoty. A na Fica už dávno padlo viacero tieňov podozrení, či už z netransparentnosti alebo z príliš mäkkého postoja k ruskému vplyvu. Ak by Merz skutočne zatiahol finančnú brzdu, Slovensku by vypadli miliardy eur ročne, čo by tvrdo zasiahlo naše regióny, firmy aj verejné projekty. Či na túto hrozbu dokáže Fico rázne zareagovať a získať späť dôveru Bruselu, je zatiaľ vo hviezdach.

Analýza politiky Roberta Fica, vplyvu Nemecka a paralela s USA a Ukrajinou

Slovensko sa v posledných rokoch ocitlo v čoraz zložitejšej geopolitickej a ekonomickej situácii. Do popredia sa dostávajú otázky týkajúce sa smerovania zahraničnej politiky, dodržiavania európskych hodnôt a kompatibility s európskym integračným kurzom. Rastie obava, či sa Slovensko nemôže jedného dňa ocitnúť v rovnakej pozícii, v akej sa ocitla Ukrajina vo vzťahu k Spojeným štátom, keď prezident Donald Trump pozastavil vojenskú pomoc.

Táto paralela znie na prvé počutie možno prehnane, no dianie v Bruseli a signály z Nemecka – kam sa dostal k moci údajne prísny a dôsledný kancelár Friedrich Merz – naznačujú, že Európska únia by naozaj mohla (pri istej konštelácii udalostí) prerušiť alebo obmedziť prístup Slovenska k eurofondom. Nič také sa zatiaľ oficiálne neudialo, ale trend sprísňovania voči krajinám, ktoré sa vymykajú základným pravidlám Únie, je nespochybniteľný.

Prečo je táto téma taká citlivá a čo by to pre Slovensko znamenalo? Na nasledujúcich riadkoch (rozčlenených do desiatich častí) ponúkame komplexný pohľad na americko-ukrajinskú krízu, paralely so slovenskou politikou Roberta Fica, možnú úlohu nemeckého kancelára Merza a scenáre, ktoré by mohli vyplynúť z kombinácie týchto faktorov.

Kontext americko-ukrajinskej krízy. Počiatky rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa

Krátko po tom, ako sa americký prezident Donald Trump ujal úradu, vyhlásil, že jeho prioritou je ukončenie konfliktu na východnej Ukrajine čo najrýchlejším spôsobom. Spojené štáty boli dovtedy jeden z hlavných oporných pilierov pre Kyjev – či už z vojenského, diplomatického alebo investičného hľadiska.

Zlom nastal, keď Trump začal zvažovať, do akej miery je ochotný označiť Rusko za agresora a poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky, o ktoré Kyjev žiadal. Trump sa vo viacerých vyjadreniach postavil zmierlivejšie k Moskve, čo spôsobovalo rozkol vo vnútri amerických štruktúr a vyvolávalo otázky ohľadom serióznosti amerického záväzku voči Ukrajine.

Napätie vygradovalo počas stretnutia Trump – Zelenskyj v Bielom dome, kde sa mali rokovať aj o využívaní ukrajinských nerastných surovín americkými spoločnosťami. Po roztržke lídrov Trump prikázal dočasne prerušiť vojenskú pomoc, až kým Ukrajina nepreukáže (podľa Trumpa) dostatočný záujem o mierové riešenie.

Vplyv na ukrajinskú bezpečnosť a vnútornú politiku

Pozastavenie americkej pomoci oslabilo logistickú a materiálnu podporu ukrajinských síl, no najväčší problém prinieslo vo forme narušenia politickej rovnováhy v Kyjeve. Z hľadiska verejnej mienky i politických frakcií na Ukrajine vyvstali obavy, či sa krajina dokáže ubrániť ruskému tlaku bez spojenca číslo jeden – Spojených štátov.

Rozličné politické skupiny tlačili na prezidenta Zelenského, aby zaujal buď tvrdší postoj voči Američanom, alebo sa im podrobil, aby obnovili prísun zbraní. Táto nejednota situáciu len skomplikovala, pretože Kyjev musel ukázať nielen vlastnú vôľu rokovať o mieri, ale aj vierohodnosť a transparentnosť pri využívaní americkej pomoci.

Vplyv na americko-ukrajinské vzťahy v dlhodobom horizonte

Pre USA je geopolitická hodnota Ukrajiny neodškriepiteľná. Je to potenciálna hrádza voči ruským ambíciám v regióne a prípadný kolaps Ukrajiny by mohol posilniť vplyv Moskvy vo východnej Európe.

Trumpova administratíva však bola známa transakčným prístupom k zahraničným vzťahom: pomoc sa podmieňovala konkrétnymi ústupkami alebo reformami. A hoci vojenská kooperácia medzi Kyjevom a Washingtonom nebola úplne zmrazená, jej dočasné prerušenie vytvorilo precedens, že americká podpora nemusí byť samozrejmá.

Z dlhodobého hľadiska sa tak v ukrajinsko-amerických vzťahoch vytvorila neistota, ktorú môžu zneužiť aj iní aktéri (vrátane Ruska), usilujúci sa o oslabenie väzieb medzi Západom a Ukrajinou.

Paralela so Slovenskom. Politika „na všetky štyri svetové strany“ Roberta Fica

V slovenskom kontexte sa často spomína zahraničnopolitická línia premiéra Roberta Fica, ktorú viacerí komentátori označujú ako „politika na všetky štyri svetové strany“.

• Na jednej strane sa oficiálne hlási k európskym a transatlantickým hodnotám.
• Na druhej strane sa netají nadštandardnými vzťahmi s Ruskom či hĺbkovými rozhovormi s Čínou o ekonomických projektoch.

Príčiny sú dvojité:

1. Ekonomické záujmy – Slovensko profituje z investícií a obchodu s Ruskom či Čínou.
2. Politické dôvody – Fico si udržiava obraz silného lídra, ktorý vie manévrovať medzi veľmocami a „vždy niečo vyjednať“.

Tento prístup vzbudzuje nedôveru v Bruseli, kde sa čoraz viac hovorí o potrebe jasných postojov voči Rusku (sankcie), Číne (dodržiavanie ľudských práv) či ďalším globálnym otázkam.

Postoj Bruselu a tzv. „jadro EÚ“

V rámci EÚ vznikol koncept „jadra“ – krajín, ktoré sú pripravené intenzívnejšie prehlbovať integráciu, zdieľať európske hodnoty a spoločné politiky. Pôvodne sa Slovensko chcelo stať súčasťou tohto jadra, no kontroverzná politika premiéra Fica (odmietavý postoj k niektorým rozhodnutiam EÚ, labilná rétorika k sankciám voči Rusku) oslabila dôveryhodnosť Slovenska.

Výsledkom je, že Slovensko už nemá také postavenie v kruhu lídrov. Stáva sa krajinkou, ktorú nie vždy pozývajú k rozhodujúcemu stolu.

Obavy z obmedzenia pomoci

EÚ má k dispozícii silný nástroj na presadzovanie pravidiel: eurofondy. Slovensko dlhodobo patrí medzi čistých príjemcov – z rozpočtu EÚ dostávame viac peňazí, než doň prispievame. Táto podpora je pre slovenskú ekonomiku kľúčová, najmä v regiónoch, kde by inak chýbali investície do infraštruktúry, školstva či inovácií.

Ak by sa Brusel rozhodol pozastaviť tieto prostriedky – podobne, ako sa USA rozhodli pozastaviť pomoc Ukrajine – Slovensko by pocítilo vážne ekonomické dôsledky. Prepadnúť by mohli projekty v regiónoch, spomalil by sa hospodársky rast, zvýšili by sa regionálne rozdiely a Slovensko by zároveň prišlo o dôveryhodnosť v očiach investorov.

Nemecký kancelár Friedrich Merz a potenciálna zmena v prístupe EÚ. Kto je Friedrich Merz?

Vo viacerých hypotetických scenároch (ktoré vychádzajú z textov a zákulisných politických diskusií) sa spomína, že Friedrich Merz prebral úrad nemeckého kancelára ako predstaviteľ konzervatívneho krídla CDU/CSU. Známy je svojím dôrazom na ekonomickú efektivitu, trhové princípy, právny štát a striktné dodržiavanie európskych noriem.

Merz sa netají, že by chcel zjednotiť EÚ v tvrdšom boji proti korupcii a zneužívaniu eurofondov. Vo svojich prejavoch údajne spomínal, že je potrebné „urobiť poriadok“ s krajinami, ktoré sa vymykajú spoločným pravidlám a ohrozujú súdržnosť únie.

Merzova doktrína: pevná ruka a silná integrácia

V praxi by to mohlo znamenať:

• Zavedenie alebo posilnenie mechanizmov podmienenosti (tzv. rule of law conditionality), na základe ktorých EÚ obmedzí alebo pozastaví fondy krajinám s pochybnými praktikami.
• Prísnejší tlak na jednotnú zahraničnú politiku EÚ – menej priestoru na individuálne dohody s Ruskom alebo Čínou.
• Hlbšie zapojenie inštitúcií EÚ do kontroly verejného obstarávania a čerpania fondov.

Z Merzových vyjadrení je cítiť, že by mohol využiť silné postavenie Nemecka na to, aby sa reformy presadili rýchlejšie a dôslednejšie. Pre krajiny, ktoré lavírujú, to môže znamenať reálnu hrozbu sankcií.

Dôsledky pre Slovensko v Merzovej ére

• Hĺbkový audit eurofondov: Slovensko by bolo vystavené detailným kontrolám z Bruselu. Ak by sa potvrdili dlhodobo spomínané kauzy, Slovensko môže prísť o veľkú časť finančnej podpory.
• Tlak na reformy: EÚ by mohla priamo žiadať reformu slovenskej justície, posilnenie nezávislosti súdov a jasné protikorupčné opatrenia.
• Politická izolácia: Ak by Fico pokračoval v dvojakom metri, Slovensko by mohlo byť vynechávané z kľúčových rozhovorov a stratilo by vplyv v EÚ.

Historické a aktuálne príklady krajín s obmedzenou podporou. Prípad Maďarska

Viktor Orbán a jeho vláda opakovane čelili kritike Európskeho parlamentu a Európskej komisie za porušovanie zásad právneho štátu. V roku 2022/2023 sa naplno uplatnil tzv. mechanizmus podmienenosti, vďaka ktorému môže Komisia blokovať eurofondy pri podozreniach z rozsiahleho zneužívania či ohrozovania justície.

Maďarsko tak môže prísť o miliardy eur z rozpočtu EÚ, kým nesplní konkrétne požiadavky (napr. zlepšenie verejného obstarávania, posilnenie nezávislosti súdnictva). Tento príklad ukazuje, že EÚ už disponuje nástrojmi na tvrdé opatrenia proti vlastným členským štátom.

Prípad Poľska

Poľsko čelilo ostrej kritike za sporné reformy súdnictva. Vo viacerých etapách Európska komisia aj Súdny dvor EÚ identifikovali, že tieto reformy ohrozujú nezávislosť sudcov. Okrem iných sankčných mechanizmov Komisia zvažovala blokáciu časti eurofondov, čo donútilo poľskú vládu ustúpiť v určitých oblastiach.

Aj keď Poľsko úplne neprišlo o prostriedky, niektoré platby boli pozastavené alebo podmienené splnením požiadaviek.

Rumunsko a Bulharsko pred vstupom do EÚ

Tieto krajiny boli vystavené mechanizmu spolupráce a overovania (CVM), ktorý monitoroval stav boja proti korupcii a funkčnosť justície. Kým sa nestabilizovala situácia, EÚ mohla pristúpiť k tvrdším opatreniam vrátane zablokovania financií alebo oddialenia pristúpenia do Schengenu.

Táto skúsenosť potvrdzuje, že Brusel dlhodobo využíva finančné páky na presadenie systémových reforiem.

Grécka kríza a fiškálna kondicionalita

Počas finančnej krízy Grécko podliehalo striktnej kontrole tzv. trojky (Európska komisia, ECB, MMF). Hoci nešlo primárne o sankciu za korupciu či porušovanie princípov právneho štátu, princíp bol rovnaký: krajina, ktorá potrebuje podporu, musí plniť podmienky stanovené poskytovateľmi pomoci.

Slovenská situácia nie je analogická s gréckou dlhovou krízou, ale mechanizmus – kto platí, ten rozhoduje – platí univerzálne.

Merz stopne Fica. Reálne dopady možného obmedzenia eurofondov pre Slovensko. Rozsah závislosti Slovenska na financiách z EÚ

Slovensko je od roku 2004 čistým prijímateľom eurofondov. V programovacom období 2014 – 2020 sme mali k dispozícii približne 15,3 miliárd eur z rôznych fondov EÚ (štrukturálne fondy, Kohézny fond atď.). Tieto peniaze financovali:

• Dopravnú infraštruktúru (diaľnice, rýchlostné cesty, železnice).
• Podporu podnikov (inovácie, digitalizácia, startupy).
• Regionálny rozvoj (sociálne projekty, obnovu verejných priestorov).
• Školstvo a vedu (projekty pre základné, stredné a vysoké školy, výskum).

Podľa viacerých odhadov (napr. analýz Inštitútu finančnej politiky pri MF SR) tvorili tieto prostriedky 2 – 3 % HDP ročne, čo je nezanedbateľná časť ekonomického rastu. Ak by Brusel pozastavil aj len časť fondov, dôsledky by sa okamžite prejavili.

Politické dôsledky vnútri Slovenska

Obmedzenie eurofondov by vyvolalo rozruch na politickej scéne.

• Vláda by musela vysvetľovať, prečo nastalo blokovanie financovania projektov.
• Opozícia by mohla využiť situáciu a obviniť premiéra Fica z neschopnosti chrániť národné záujmy.
• Regióny, ktoré sú finančne odkázané na eurofondy, by mohli zvýšiť tlak na premiéra i poslancov.

Je pravdepodobné, že by sa Fico snažil hľadať náhradné zdroje financovania (či už u ruských investorov, alebo v čínskych úveroch). To by však ešte viac prehĺbilo nedôveru Bruselu a mohlo by vtiahnuť Slovensko do nebezpečných geopolitických hier.

Reakcia finančných trhov a investorov

Znížená dôvera v stabilitu a zahraničnopolitické smerovanie Slovenska by mohla zvýšiť rizikové prirážky pri emitovaní štátnych dlhopisov. Zhoršilo by to rating krajiny a zdraželo pôžičky pre verejný i súkromný sektor.

Zahraniční investori by mohli byť opatrnejší, čo by sa premietlo do nižšej miery priamych investícií. V konečnom dôsledku by to oslabilo konkurencieschopnosť Slovenska a v strednodobom výhľade by hrozil ekonomický útlm.

Aké okolnosti by viedli k realizácii tohto scenára?

Ak sa pýtame, či môže nastať paralela so situáciou Ukrajiny (t. j. náhly stop v pomoci), je vhodné identifikovať spúšťače:

1. Pretrvávajúce kauzy korupcie a netransparentného čerpania eurofondov.
2. Proruská či protiúnijná rétorika členov vlády, ktorá by vyvolala v Bruseli dojem, že Slovensko podkopáva spoločnú politiku EÚ.
3. Konflikt s európskymi lídrami – ak by Fico verejne kritizoval opatrenia EÚ podobne ako Viktor Orbán a ignoroval výzvy Komisie, mohla by to byť posledná kvapka.
4. Strata strategických spojencov – ak by Slovensko nemalo žiadnych silných obrancov medzi členskými štátmi, sankcie by sa presadili rýchlejšie.
5. Radikálna politika nového nemeckého vedenia – Friedrich Merz môže zatlačiť na aktiváciu mechanizmu právneho štátu a získať pre to podporu aj Francúzska (prezident Macron) a ďalších krajín.

Ak by sa tieto faktory kumulovali, scenár finančného „stop“ by mohol byť vcelku reálny.

Nedejú sa prvé kroky už teraz?

Otázka, či sa proces obmedzenia pomoci nezačína už v tejto chvíli, je oprávnená. Európska únia čoraz viac tlačí na mechanizmy kontroly čerpania prostriedkov. Slovensko už dostalo niekoľko varovaní a je predmetom kritických správ Európskeho parlamentu.

• Rezolúcia EP k situácii v justícii a boji proti korupcii na Slovensku.
• Správy OLAF (Európskeho úradu pre boj proti podvodom) o podozreniach z manipulácie tendrov.
• Odporúčania Európskej komisie (v rámci Country-Specific Recommendations) s výzvou na zlepšenie transparentnosti a funkčnosti súdnictva.

Aj keď sa formálne o žiadnej blokácii fondov nerozhodlo, Brusel už podniká preventívne kroky v podobe sprísnených kontrol, ktoré môžu viesť k pozastavovaniu platieb pri každom väčšom podozrení.

Možné riešenia a odporúčania

Ak sa Slovensko nechce ocitnúť v situácii, že mu Brusel vypne prívod peňazí, musí podniknúť niekoľko zásadných krokov:

1. Zintenzívniť boj proti korupcii
   • Posilniť nezávislosť súdov a prokuratúry.
   • Zverejňovať všetky verejné obstarávania a účinne sankcionovať korupčné praktiky.
2. Prehodnotiť zahraničnú politiku
   • Nebrať sankcie voči Rusku len ako formálne záväzky, ale reálne sa stotožniť s postojom EÚ.
   • Preukázať, že Slovensko je spoľahlivý partner v NATO i v EÚ.
3. Zlepšiť komunikáciu s Bruselom
   • Včas informovať o pokrokoch v reformách, nečakať na kritiku, ale predchádzať jej.
4. Posilniť vnútornú sebareflexiu
   • Politici by mali otvorene priznať dlhodobé problémy a skutočne riešiť kauzy, nielen o nich hovoriť.
5. Spájať sa so spojencami
   • Hľadať partnerov v EÚ, ktorí zastávajú podobné reformné ciele, aby sa vytvorila spoločná platforma, chrániaca Slovensko pred jednostrannými opatreniami.

Detailné zdôvodnenie hypotézy o možnej paralelnej situácii

Paralela medzi Slovenskom a Ukrajinou na prvé počutie pôsobí neetablovane, keďže Slovensko je členskou krajinou EÚ, kým Ukrajina nie. Avšak princíp je podobný: veľký hráč (v prípade Ukrajiny to boli USA, v prípade Slovenska je to EÚ) môže razantne zasiahnuť, ak sa mu nepozdáva, ako príjemca nakladá s pomocou.

Trump síce konal rýchlejšie, keďže USA nie sú viazané takým inštitucionálnym aparátom ako EÚ. Avšak EÚ už vyvinula mechanizmy podmienenosti, inšpirované podobným transakčným prístupom. Maďarsko a Poľsko ukazujú, že tieto pravidlá sú skutočné a Brusel sa ich nebojí použiť.

Príchod Friedricha Merza (hypotetického nemeckého kancelára s tvrdším postojom) len zosilňuje možnosť, že EÚ bude menej zhovievavá k porušeniam. A ak by sa k Merzovi pridal aj Emmanuel Macron, prípadne ďalší lídri, Slovensko by nenašlo veľa spojencov pri obhajobe sporných praktík.

Preto platí, že hrozba obmedzenia podpory je reálna. Slovensko môže tomuto scenáru predísť len tak, že bude konštruktívne komunikovať s EÚ, zintenzívni boj proti korupcii a bude spoľahlivo napĺňať záväzky voči partnerom.

Zhrnutie a výhľad do budúcnosti

Slovensko stojí na dôležitej križovatke. Dlhodobé očakávania Bruselu (transparentnosť, protikorupčné opatrenia, jasné zahraničnopolitické postoje) narážajú na politiku Roberta Fica, ktorá sa približuje prístupu „chcem byť zadobre so všetkými“. Tento štýl však v meniacom sa geopolitickom prostredí môže fungovať čoraz ťažšie.

Zatiaľ čo Ukrajina zažila náhly stop v americkej pomoci, Slovensko môže zažiť analogickú situáciu s eurofondmi. Nejde o špekuláciu, ale o varovanie vychádzajúce z reálnych mechanizmov EÚ, o ktorých svedčí napríklad prípad Maďarska, Poľska či Rumunska.

Nový nemecký kancelár Friedrich Merz (za predpokladu, že by reálne bol pri moci a presadzoval tvrdšiu líniu) by mohol zásadne ovplyvniť atmosféru v Rade EÚ a podporiť rýchlejšie zavádzanie sankcií voči krajinám, ktoré nedodržiavajú základné princípy EÚ. Slovensko by tak mohlo byť jednou z prvých krajín, na ktorých si Brusel overí novú stratégiu.

Kľúčová otázka znie: dokáže Robert Fico zmeniť kurz, posilniť dôveru partnerov v EÚ a zachovať tak bezpečný prísun eurofondov do slovenských regiónov? Alebo sa nechá strhnúť k otvorenej konfrontácii s Bruselom, čím Slovensko riskuje ekonomické problémy a izoláciu?

Je jasné, že vývoj v najbližších mesiacoch a rokoch určí, či Slovensko ostane vo vplyvnom kruhu európskych lídrov, alebo sa posunie na perifériu, kde bude závisieť od dobrej vôle mocnejších partnerov. A tá, ako ukazuje americko-ukrajinský prípad, nemusí byť samozrejmosťou.

Zdroje

• Bloomberg: „Trump administration suspends military aid to Ukraine.“
• Európsky parlament: „Rezolúcia o právnom štáte v Maďarsku a Poľsku.“
• Reuters: „German Chancellor Merz advocates stronger EU integration.“ (hypotetický zdroj spojený s osobou Friedricha Merza vo funkcii kancelára)
• Denník N: „Analýza zahraničnej politiky Roberta Fica.“
• Politico: „EU funds suspension mechanism for Hungary and Poland.“
• Euractiv: „EU warns Slovakia over transparency and corruption in funds.“
• Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI): Údaje o čerpaní eurofondov v programovom období 2014 – 2020.
• Inštitút finančnej politiky (IFP): Analýzy dopadu eurofondov na HDP (komentáre na stránkach Ministerstva financií SR).
• OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom): Správy týkajúce sa vyšetrovania podvodov s eurofondmi.

Foto: FB Friedrich Merz.

Autor: Marcel Litvák Feliks. Autor je ekonóm.