V New Yorku sa skončilo devätnáste zasadnutie Fóra o lesoch Organizácie Spojených národov (UNFF 19). Jednou z hlavných tém bolo vyhodnotiť doterajšie plnenie Strategického plánu OSN pre lesy, ktorého cieľom je zastavenie úbytku a degradácie svetových lesov a podpora ich udržateľného využívania do roku 2030.
Prebiehajúce rokovania a závery
Rokovania Fóra sa uskutočnili od 6. do 10. mája 2024 v ústredí OSN v New Yorku. Tohtoročné zasadnutie bolo politickej povahy, čo znamenalo, že prítomní delegáti sa zamerali na prijatie strategických rozhodnutí o budúcom smerovaní tzv. medzinárodného usporiadania o lesoch. Závery hodnotenia poukázali na to, že medzinárodné spoločenstvo krajín sa nedarí dosiahnuť kľúčový cieľ – zastavenie a zvrátenie trendu odlesňovania a degradácie lesov vo svete.
Globálne výzvy a potreba okamžitého konania
Podľa údajov Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) je čistý úbytok výmery lesov vo svete 4,7 miliónov hektárov. Pôvodný termín, ktorým medzinárodné spoločenstvo stanovilo na zastavenie odlesňovania, bol rok 2020, avšak tento cieľ sa naplniť nepodarilo. Do roku 2030, podľa Strategického plánu OSN pre lesy, by malo dôjsť nielen k zastaveniu úbytku, ale aj k nárastu výmery lesov o 3 percentá.
Politické záväzky a medzinárodná spolupráca
Na záver zasadnutia UNFF 19 sa podarilo prijať deklaráciu obsahujúcu politický záväzok krajín k zintenzívneniu úsilia pri plnení globálnych cieľov pre lesy do roku 2030. Slovensko sa na zasadnutí zúčastnilo prostredníctvom zástupcu stáleho predstaviteľa SR pri OSN v New Yorku, Richarda Galbavého. Ten zdôraznil úlohu a význam lesov a trvalo udržateľného hospodárenia pri plnení cieľov Agendy 2030.
Národné iniciatívy a regionálne rozdiely
V tejto súvislosti Galbavý informoval o nedávnom prijatí Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky, ktorého ambíciou je prispieť k plneniu medzinárodných záväzkov. Na rozdiel od ostatných regiónov sveta, výmera lesov na Slovensku a v Európe sa dlhodobo mierne zvyšuje, resp. je stabilná.
Opatrenia a záväzky do budúcnosti
Zasadnutie UNFF 19 prijalo aj dôležitú rezolúciu, ktorá stanovila súbor konkrétnych opatrení a záväzkov. Tieto záväzky poskytujú mandát pre ďalšiu činnosť Fóra v oblasti podpory trvalo udržateľného obhospodarovania, ochrany a obnovy svetových lesov.
Zapojenie mladých odborníkov
Slovensko zastupovala na zasadnutí delegácia zložená z expertov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, vrátane zástupcu študentskej komunity – študenta Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
Úloha Fóra o lesoch Organizácie Spojených národov
Fórum o lesoch Organizácie Spojených národov (UNFF) je najvyššie postaveným orgánom v systéme tejto organizácie, ktorý sa zaoberá agendou lesov na globálnej úrovni. Základným dokumentom globálnej politiky o lesoch je Strategický plán OSN pre lesy na roky 2017-2030, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN v apríli 2017. Členmi Fóra je 197 krajín.
Aktuálna situácia globálneho odlesňovania: Prečo je to problém a čo môžeme urobiť
Globálne odlesňovanie zostáva jedným z najvážnejších ekologických problémov, ktorým čelí naša planéta. Podľa najnovších údajov z roku 2023 svet stratil približne 28,3 miliónov hektárov lesného porastu, čo je alarmujúci nárast v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Hlavnými oblasťami postihnutými odlesňovaním sú tropické lesy v krajinách ako Brazília, Indonézia a Kongo, ale aj menšie štáty ako Bolívia, Laos a Nikaragua zaznamenávajú výrazný úbytok.
Hlavné príčiny odlesňovania
- Poľnohospodárska expanzia: Jedným z najväčších motorov odlesňovania je premena lesov na poľnohospodársku pôdu. Pestovanie plodín ako sója a palma olejná, ako aj chov dobytka, sú hlavnými príčinami odlesňovania v krajinách ako Brazília a Bolívia.
- Požiare: Lesné požiare, ktoré sú často zapríčinené ľudskou činnosťou, hrajú významnú úlohu v odlesňovaní. V Bolívii viac ako polovica straty lesov v roku 2023 bola spôsobená požiarmi, ktoré sa šíria z poľnohospodárskych oblastí do lesov.
- Tlak na prírodné zdroje: Ťažba dreva, ťažba nerastov a ďalšie komerčné aktivity tiež prispievajú k úbytku lesov. V krajinách ako Nikaragua sa zvyšuje ťažba zlata, čo vedie k ďalšiemu odlesňovaniu.
Prečo je odlesňovanie problém
Odlesňovanie má závažné dôsledky pre životné prostredie aj ľudskú spoločnosť. Lesy sú kľúčovým prvkom v boji proti zmene klímy, pretože absorbujú uhlík z atmosféry. Strata lesov znamená menej stromov na absorpciu CO2, čo prispieva k globálnemu otepľovaniu.
Okrem toho lesy poskytujú domov pre milióny druhov rastlín a živočíchov. Odlesňovanie ohrozuje biodiverzitu a vedie k vyhynutiu mnohých druhov. Lesy sú tiež životne dôležité pre mnohé ľudské komunity, ktoré sú na nich závislé pre svoje živobytie, vrátane potravín, vody a liekov.
Možné riešenia a medzinárodné úsilie
Riešenie problému odlesňovania vyžaduje koordinované medzinárodné úsilie. Organizácie ako OSN a WWF vyzývajú na zlepšenie politiky ochrany lesov, podporu udržateľného poľnohospodárstva a väčšie finančné investície do obnovy lesov.
Napríklad, Kolumbia zaznamenala v roku 2023 pokles odlesňovania o 49% vďaka novým environmentálnym politikám a mierovým dohodám, ktoré obmedzili ilegálnu ťažbu dreva. Podobné prístupy môžu byť aplikované v iných krajinách, aby sa znížil tlak na lesy a podporil ich udržateľný rozvoj.
Odlesňovanie zostáva jedným z najvážnejších globálnych ekologických problémov. Aby sme zabránili ďalšiemu úbytku lesov, je potrebné posilniť medzinárodnú spoluprácu a implementovať efektívne politiky na ochranu a obnovu lesov. Podpora udržateľného poľnohospodárstva, investície do ochrany lesov a zapojenie miestnych komunít sú kľúčové kroky k dosiahnutiu tohto cieľa.
Zdroje
- United Nations [online] – Department of Economic and Social Affairs – Forests
- Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka [online] – Globálne odlesňovanie sa nedarí zastaviť. Svet musí pridať
- Global Forest Watch [online]
- World Population Review [online]
- World Resources Institute [online]
- Mongabay [online]
- Foto: Dave Meier, Avanysathya, Fernandoz Himinaicela
