Logo - loom.sk

Logo - loom.sk

Genocída je späť

Po dlhých mesiacoch cynickej zdržanlivosti pretiekol pohár príčetných obyvateľov starého kontinentu.

Predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová, sa ocitla pod tlakom kvôli obvineniam z prekročenia právomocí v súvislosti s politikou Európskej únie voči Izraelu. Tento tlak vzrástol po odhaleniach OSN, ktorá vyzýva EÚ, aby svoje deklarované princípy pretavila do konkrétnych krokov.

Nesúlad s oficiálnou pozíciou EÚ

V nedávnom prejave v Izraeli, von der Leyenová jasne vyjadrila podporu Izraelu v súčasnom konflikte v Gaze, čo sa stalo v rozpore s oficiálnou pozíciou EÚ a medzinárodným právom. Tento krok vyvolal obavy o prekročenie kompetencií, keďže sa postavila na stranu Izraela a jeho práva na sebaobranu.

AA 20231018 32449382 32449366 VIGIL FOR THE VICTIMS OF GAZA HOSPITAL STRIKE IN LONDON

Kritika Netanjahuovej politiky

Politika izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorá obmedzuje súdne právomoci, vyvolala protesty v krajine. Jeho reformy boli kritizované ako útok na demokratické princípy a rozdelenie moci. Európsky parlament sa vyjadril proti týmto krokom a kritizoval údajné porušenie mandátu zo strany Ursuly von der Leyenovej.

Napätie po správe OSN, nastolené slovo genocída

Napätie vzrástlo po správe OSN, ktorá označila izraelskú reakciu na konflikt v Gaze za možný prípad genocídy. Spravodajkyňa OSN odsúdila útoky Hamasu, ale charakterizovala aj izraelskú reakciu ako spĺňajúcu definíciu genocídy podľa medzinárodného práva.

Diskusia o zavedení sankcií

V reakcii na tieto udalosti sa začala diskusia o potrebe zavedenia sankcií proti Izraelu. Okrem zbrojného embarga sa hovorí aj o prísnych sankciách v súlade so správou OSN. Európska komisia čelí tlaku, aby navrhla opatrenia, ktoré by signalizovali dodržiavanie medzinárodného práva a ľudských práv, a vyhla sa tak možným dôsledkom na svoje postavenie v zahraničnej politike.

Damage in Gaza Strip during the October 2023 28

História konfliktu

Konflikt medzi Izraelom a Palestínou je dlhotrvajúcim a komplexným konfliktom, ktorý siaha hlboko do histórie a pretrváva dodnes. Jeho priebeh a dynamika boli ovplyvnené mnohými historickými udalosťami a faktormi, ktoré sa prelínajú cez desaťročia. Pozrime sa bližšie na niektoré z týchto kľúčových aspektov:

Vznik sionizmu a migrácia do Palestíny: Sionistické hnutie viedlo k vzniku židovských osád v Palestíne, čím sa zvyšovalo napätie medzi židovskými imigrantmi a arabskou väčšinou. Arabskí obyvatelia sa obávali straty svojich domovov a pôdy v dôsledku migrácie židovských osadníkov. Vznikalo aj súperenie medzi sionistickými frakciami o stratégie a ciele sionizmu. Medzi známe postavy sionistického hnutia patrili Theodor Herzl, David Ben-Gurion a Chaim Weizmann.

Britské mandátní obdobie: Britské mandátné obdobie bolo poznačené častými arabskými povstaniami a židovskými protibritskými útokmi. Britská správa Palestíny sa pokúšala zmierniť napätie medzi oboma komunitami, ale mnohé svoje kroky považovali za neobjektívne a diskriminačné. Vznikla aj Židovská agentúra, ktorá sa stala hlavným hovorcom pre židovské záujmy v Palestíne. Palestínska arabská strana bola zastúpená Arabským výborm, ktorý bojoval za zachovanie arabských práv.

Rozdelenie a vznik Izraela: Po vyhlásení nezávislosti Izraela sa krajina ocitla v stave vojny so susednými arabskými štátmi, ktoré odmietli uznať existenciu nového štátu. Židovské sily bojovali proti zjednotenému arabskému útoku, čo viedlo k vzniku termínu “nezávislostenská vojna”. Vojna viedla k vytvoreniu 750 000 palestínskych utečencov, ktorí utiekli pred násilím do susedných arabských krajín. Zároveň viedla k vytvoreniu Izraelských obranných síl (IDF), ktoré sa stali hlavným obranným orgánom štátu.

Arabsko-izraelské vojny: Arabsko-izraelské vojny mali vplyv na celý región Blízkeho východu a zmenili geopolitickú situáciu. Izrael preukázal svoju vojenskú silu a schopnosť brániť svoje územia, čo posilnilo jeho postavenie v regióne. Arabské štáty, najmä Egypt, Jordánsko a Sýria, boli nútené prehodnotiť svoje vojenské stratégie a politické postavenie voči Izraelu. V dôsledku týchto vojen sa menili aj hranice a politické aliancie v regióne.

Okupácia a intifády: Okupácia Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy spôsobila hospodárske a sociálne utrpenie palestínskeho obyvateľstva. V dôsledku izraelskej politiky osídľovania sa zväčšoval počet izraelských osadníkov na palestínskom území, čo vyvolávalo protesty a odpor zo strany Palestínčanov. Intifády boli masovými povstaniami Palestínčanov proti izraelskej okupácii, ktoré vyvolali medzinárodné odsúdenie a znovu upriamili pozornosť sveta na situáciu v Palestíne

Dnešný konflikt medzi Izraelom a Palestínou je stále živý a napätý, pričom obe strany čelia násiliu, obetiam a humanitárnej kríze. Hoci boli uskutočnené mnohé pokusy o riešenie konfliktu a dosiahnutie mieru, zatiaľ sa nepodarilo nájsť trvalé a udržateľné riešenie, ktoré by uspokojilo všetky zúčastnené strany.

gaza rodina

Ďalšie genocídy v moderných dejinách

V 20. storočí sa svet stretol s niekoľkými prípadmi genocídy, ktoré zasiahli rôzne časti sveta a mali ničivé dôsledky pre postihnuté spoločenstvá. Niekoľko významných príkladov zahŕňa:

Arménska genocída (1915-1923): Osmanská ríša uskutočnila systematické prenasledovanie a masové vyvražďovanie arménskeho obyvateľstva, pričom odhaduje sa, že zahynulo od 800 000 do 1,5 milióna Arménov.

Holokaust (1941-1945): Nacistické Nemecko pod vedením Adolfa Hitlera uskutočnilo masovú genocídu židovského ľudu, ako aj Rómov, homosexuálov, zdravotne postihnutých a ďalších skupín. Milióny ľudí boli zavraždené v koncentračných táboroch a vyhladzovacích akciách.

Rwandská genocída (1994): Počas rwandskej genocídy boli tisíce ľudí zabitých rwandskými Hutu, pričom cieľom bolo vyhubiť rwandských Tutsi a umiernených Hutu. Odhaduje sa, že bolo zavraždených viac ako 800 000 ľudí.

Genocída v Kambodži (1975-1979): Počas vlády Kmerových červených khmérov, vedených Pol Potom, sa odhaduje, že zomrelo od 1,7 do 2 miliónov ľudí v dôsledku hladomoru, nútenej práce a masových popráv. Tento krutý režim sa snažil vyhladiť intelektuálnu a etnickú elitu a uskutočňoval systematické vyvražďovanie politických odporcov.

Genocída v Bangladéši (1971): Po vyhlásení nezávislosti Bangladéša od Pakistanu vypukli násilnosti a masakre, pričom boli cieľom etnického a náboženského nepriateľa. Počet obetí sa odhaduje na státisíce, svedkovia opisujú masové poprávy, znásilnenia a vyháňanie ľudí zo svojich domovov.

Genocída v Dárfúre (od roku 2003): V regióne Dárfúru v Sudáne dochádzalo od roku 2003 k systematickému násiliu, násilným vyháňaniam a masovým vraždám. Odhaduje sa, že v dôsledku tohto konfliktu zahynulo státisíce ľudí a milióny boli nútené utiecť zo svojich domovov.

Genocída v Namíbii (1904-1908): Počas koloniálnej nadvlády Nemeckej ríše nad Namíbiou nemecké ozbrojené sily vykonali systematickú kampaň proti domorodému obyvateľstvu Hererov a Namaqua. Táto kampaň zahŕňala hromadné zabíjanie, deportácie a väznenie a má byť považovaná za jednu z prvých genocíd 20. storočia.

Genocída v Bengálsku (1971): Počas bangladéšskej vojny za nezávislosť od Pakistanu došlo k masovému násiliu a etnickým čistkám voči bengálskej populácii. Odhaduje sa, že v dôsledku tohto konfliktu zahynulo státisíce ľudí a milióny utekali zo svojich domovov.

Ďalšie zdroje:

  1. Ursula von der Leyenová a jej aktuálna kauza (online)
  2. História konfliktu (online)

foto: X, Canva / Video: YouTube

Autor: Marek Bulík

Populárne

Prečítajte si tiež

Janko Kráľ: Rebel, básnik a národný buditeľ, ktorý zmenil slovenskú literatúru

Janko kráľ. Dňa 23. mája si pripomíname úmrtie Janka...

Slovensko čelí výzvam: Nová stratégia pre čerpanie eurofondov

Európske fondy sú neodmysliteľným pilierom regionálneho rozvoja na Slovensku,...

Pripomíname si 110 rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny

Dňa 20. mája 2024 sa v Bardejove uskutočnilo podujatie...