Pred dvadsiatimi rokmi, 1. mája 2004, sa Slovensko a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy stali súčasťou Európskej únie. Vstup do EÚ bol vnímaný ako míľnik, ktorý mal prispieť k ekonomickému rozvoju, integrácii so západnou Európou a zlepšeniu životnej úrovne obyvateľov. Dnes, s odstupom času, však vidíme, že tento proces odhalil aj svoje temnejšie stránky.
História vstupu Slovenska do EÚ a očakávania s ním spojené
Prístupové rokovania a nádeje na integráciu so Západom
Slovensko začalo prístupové rokovania s Európskou úniou neskôr ako niektoré ďalšie krajiny V4. V dôsledku meškania spôsobeného mečiarovským obdobím sa prístupový proces začal až po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998. Ešte predtým však už počas vlády Vladimíra Mečiara bolo Slovensko súčasťou tzv. Visegrádskej skupiny a spolu s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom smerovalo k budúcemu členstvu v EÚ.
Vstup Slovenska do Európskej únie bol vnímaný ako symbol integrácie so Západom, ktorý mal zabezpečiť hospodársky rozvoj, politickú stabilitu a demokratizáciu krajiny. Očakávalo sa, že členstvo v EÚ prinesie nové príležitosti v podobe investícií, voľného pohybu tovaru a služieb a možností pre občanov pracovať a študovať v zahraničí.
Prvé roky členstva a transformácia ekonomiky
Prvé roky po vstupe do EÚ sa niesli v duchu optimizmu a ekonomickej transformácie. Slovenská ekonomika zažívala dynamický rast, prichádzali nové zahraničné investície a rozvíjali sa viaceré sektory, ako napríklad automobilový priemysel. Postupné približovanie sa západným ekonomikám bolo podporené aj čerpaním prostriedkov z európskych fondov.
Táto dynamika však bola čiastočne vykúpená vysokou závislosťou na zahraničných investíciách a rastúcou nerovnosťou v spoločnosti. Ekonomika Slovenska sa postupne stala závislou od jedného sektora, automobilového priemyslu, a niektoré regióny začali zaostávať za rýchlo sa rozvíjajúcimi oblasťami západného Slovenska.
Neoliberálne reformy a ich dlhodobé dôsledky
Dzurindove vlády a zavedenie rovnej dane
Mikuláš Dzurinda stál na čele dvoch vlád, ktoré formovali ekonomický a politický charakter Slovenska v čase prístupových rokovaní a prvých rokov členstva v EÚ. Jeho vlády boli známe ako symbol neoliberálnych reforiem. Jednou z najznámejších a najdiskutovanejších reforiem bolo zavedenie rovnej dane vo výške 19 % v roku 2004. Táto reforma mala podľa vlády za cieľ zjednodušiť daňový systém a prilákať zahraničných investorov.
Rovná daň však v praxi znamenala zvýšenie daňového zaťaženia pre strednú a nižšiu triedu, čo viedlo k rastu ekonomických rozdielov. Okrem toho, vláda zaviedla aj ďalšie reformy, ktoré ovplyvnili sociálny systém. Výsledkom bola privatizácia viacerých štátnych podnikov a zavedenie nového dôchodkového systému podľa čilského modelu.
Prechod na systém dôchodkového poistenia podľa čilského modelu
Dzurindova vláda v roku 2005 zaviedla dôchodkovú reformu, ktorá umožnila privatizáciu dôchodkového systému. V rámci tejto reformy sa zriadili súkromné dôchodkové fondy, do ktorých mohli zamestnanci odvádzať časť svojich povinných príspevkov. Reforma bola inšpirovaná čilským modelom, ktorý predpokladal vyššiu efektivitu a výnosnosť súkromných fondov v porovnaní so štátnym systémom.
V praxi však táto reforma viedla k chronickému podfinancovaniu štátneho dôchodkového systému a zvýšeniu finančnej neistoty pre zamestnancov. Súkromné fondy často nedosahovali očakávané výnosy a mnohí dôchodcovia zistili, že ich úspory nie sú dostatočné na pokrytie životných nákladov.
Súčasná ekonomická závislosť a jej vplyv na slovenskú ekonomiku
Dominancia zahraničných investícií a nízke investície do výskumu a vývoja
Slovenská ekonomika sa stala extrémne závislou od zahraničných investícií, čo viedlo k štrukturálnym slabinám. Zahraniční investori ovládli viaceré kľúčové sektory, čo obmedzilo domácu konkurenciu a spomalilo rozvoj malých a stredných podnikov. Navyše, tieto investície boli často zamerané na montážne závody s nízkou pridanou hodnotou, čo brzdilo investície do výskumu a vývoja.
Nedostatok domácich investícií do výskumu a vývoja sa prejavil aj v nízkej inovácii a nedostatku technologických firiem. Slovensko je tak stále závislé od exportu automobilového priemyslu a lacnej pracovnej sily.
Monokultúra automobilového priemyslu a regionálna nerovnosť
Automobilový priemysel sa stal dominantným sektorom slovenskej ekonomiky a tvoriť začal veľkú časť HDP a exportu. Táto monokultúra spôsobila, že slovenská ekonomika je veľmi zraniteľná voči výkyvom v tomto sektore, čo sa prejavilo aj počas finančnej krízy v roku 2008.
Okrem toho, rozvoj automobilového priemyslu sa sústredil predovšetkým v západných regiónoch, čo prehĺbilo regionálnu nerovnosť. Východné a južné regióny zostali zaostávať a ekonomická mobilita obyvateľov sa výrazne znížila.
Nedostatok makroekonomických nástrojov v eurozóne
Slovensko bez nástrojov na riešenie makroekonomických šokov
Po vstupe Slovenska do eurozóny v roku 2009 sa krajina ocitla bez možnosti používať tradičné makroekonomické nástroje, ako je menová politika alebo zmena kurzu. Eurozóna poskytla stabilitu, no zároveň obmedzila flexibilitu krajiny pri riešení makroekonomických šokov.
Počas finančnej krízy v roku 2008 sa ukázalo, že Slovensko nemá dostatočné nástroje na podporu domácej ekonomiky a bolo nútené prijímať úsporné opatrenia, ktoré ešte viac prehĺbili sociálne rozdiely.
Výzvy technologickej a ekologickej transformácie
Európska únia v posledných rokoch zdôrazňuje dôležitosť technologickej a ekologickej transformácie. Slovensko však zaostáva v oblasti digitalizácie, výskumu a vývoja a ekologickej transformácie priemyslu. Domáce podniky majú často nedostatočné investície na modernizáciu výroby a implementáciu inovácií.
Okrem toho, ekologická transformácia si vyžaduje obmedzenie závislosti na automobilovom priemysle a podporu nových, udržateľných odvetví. Slovensko však v tejto oblasti zaostáva a nemá dostatočnú priemyselnú politiku na podporu týchto zmien.
Sociálne rozdiely a regionálna fragmentácia
Ekonomická nerovnosť a volebné správanie v regiónoch
Ekonomická nerovnosť sa prejavuje aj vo volebnom správaní obyvateľov rôznych regiónov. Bohatšie a vyššie stredné triedy vo veľkých mestách a západných regiónoch preferujú neliberálne, pro-európske strany. Naopak, ekonomicky slabšie regióny na východe a juhu krajiny inklinujú k sociálne konzervatívnejším alternatívam.
Táto politická polarizácia prehlbuje regionálne rozdiely a komplikuje tvorbu jednotnej hospodárskej politiky. Vlády často prijímajú opatrenia zamerané na krátkodobé záujmy svojich voličských základní namiesto dlhodobej stratégie rozvoja krajiny.
Sociálna mobilita a príjmové rozdiely
Príjmové rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sa prehlbujú a sociálna mobilita obyvateľov je obmedzená. Mladí ľudia z ekonomicky slabších regiónov často nemajú prístup k kvalitnému vzdelaniu a pracovným príležitostiam, čo vedie k demografickému úbytku a úpadku týchto oblastí.
V dôsledku toho sa prehlbujú aj príjmové rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami. Stredná trieda sa zužuje a mnoho obyvateľov zápasí s finančnými problémami a neistotou.
Budúcnosť slovenskej ekonomiky: Výzvy a príležitosti
Efektívne využitie prostriedkov EÚ na zníženie regionálnych rozdielov
Slovensko má pred sebou výzvu, ako efektívne využiť prostriedky z fondov Európskej únie na zníženie regionálnych rozdielov a podporu udržateľného rozvoja. Plán obnovy a odolnosti ponúka jedinečnú príležitosť investovať do infraštruktúry, vzdelania, výskumu a vývoja a ekologickej transformácie.
Je nevyhnutné, aby vláda prijala komplexnú stratégiu regionálneho rozvoja a podporila inovatívne projekty v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch. Podpora malých a stredných podnikov, kvalitné vzdelanie a infraštruktúra môžu prispieť k zlepšeniu životnej úrovne obyvateľov a zníženiu príjmových rozdielov.
Posilnenie domácej ekonomiky a zníženie závislosti od zahraničného kapitálu
Slovensko musí posilniť domácu ekonomiku a znížiť závislosť od zahraničného kapitálu. Je dôležité podporiť rozvoj domácich podnikov, výskum a vývoj a inovácie. Priemyselná politika by sa mala zamerať na diverzifikáciu ekonomiky a podporu nových odvetví s vysokou pridanou hodnotou.
Súčasne je potrebné zlepšiť pracovné podmienky a zabezpečiť spravodlivé mzdy pre všetkých zamestnancov. Rast minimálnej mzdy by mal byť naviazaný na priemernú mzdu a vláda by mala podporiť kolektívne vyjednávanie a ochranu práv zamestnancov.
Záver
Slovensko sa po dvadsiatich rokoch členstva v EÚ nachádza na križovatke. Krajina musí čeliť ekonomickým a sociálnym výzvam, ktoré priniesli neoliberálne reformy a globalizácia. Výzvou do budúcnosti je transformovať slovenskú ekonomiku tak, aby bola schopná stáť na vlastných nohách a zároveň efektívne čeliť technologickým a ekologickým výzvam, ktoré prináša členstvo v Európskej únii.
- Ako ovplyvnili neoliberálne reformy slovenskú ekonomiku po vstupe do EÚ?
Neoliberálne reformy, ktoré zaviedli Dzurindove vlády po nástupe k moci v roku 1998, výrazne zmenili ekonomickú politiku Slovenska. Zavedenie rovnej dane vo výške 19 % v roku 2004 bolo považované za revolučné opatrenie, ktoré malo prilákať zahraničných investorov a zjednodušiť daňový systém. Výsledkom bola vlna zahraničných investícií a rýchly ekonomický rast. Zároveň však táto reforma zvýšila príjmovú nerovnosť, pretože nižšie príjmové skupiny niesli vyššie daňové zaťaženie.
Ďalšou významnou reformou bola privatizácia dôchodkového systému podľa čilského modelu, ktorá umožnila zamestnancom odvádzať časť príspevkov do súkromných dôchodkových fondov. Táto reforma však viedla k chronickému podfinancovaniu štátneho dôchodkového systému a zvýšila finančnú neistotu pre zamestnancov.
Celkovo tieto reformy viedli k zvýšeniu ekonomickej závislosti Slovenska na zahraničných investíciách, oslabenie štátneho sociálneho systému a prehĺbenie regionálnych a sociálnych rozdielov.
- Aké dôsledky má závislosť Slovenska na zahraničných investíciách a automobilovom priemysle?
Slovenská ekonomika je dnes výrazne závislá na zahraničných investíciách a automobilovom priemysle. Zahraničné firmy ovládli kľúčové sektory ekonomiky, čo obmedzilo rozvoj malých a stredných podnikov a zvýšilo závislosť na exporte.
Automobilový priemysel sa stal dominantným odvetvím slovenskej ekonomiky, no zároveň vytvoril monokultúru, ktorá spôsobila, že krajina je veľmi zraniteľná voči výkyvom na globálnom trhu. Počas finančnej krízy v roku 2008 sa táto závislosť prejavila v prudkom poklese ekonomiky a strate tisícov pracovných miest.
Navyše, zahraničné firmy často investujú do montážnych závodov s nízkou pridanou hodnotou, čo obmedzuje investície do výskumu a vývoja. Tento nedostatok inovácií a nízke investície do výskumu spôsobili, že Slovensko zaostáva v technologickej transformácii.
Regionálna nerovnosť je ďalším dôsledkom tejto závislosti. Automobilový priemysel sa sústredil predovšetkým v západných regiónoch, čo spôsobilo, že východné a južné oblasti Slovenska zaostávajú za západom. Táto regionálna nerovnosť sa prejavuje aj vo volebnom správaní obyvateľov.
- Ako môže Slovensko využiť fondy EÚ na zníženie regionálnych rozdielov?
Fondy Európskej únie sú kľúčovým nástrojom na zníženie regionálnych rozdielov a podporu udržateľného rozvoja Slovenska. Plán obnovy a odolnosti ponúka jedinečnú príležitosť investovať do infraštruktúry, vzdelania, výskumu a vývoja a ekologickej transformácie.
Efektívne využitie týchto prostriedkov si však vyžaduje komplexnú stratégiu regionálneho rozvoja, ktorá zohľadní potreby jednotlivých regiónov. Vláda by mala podporiť inovatívne projekty v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch, zlepšiť kvalitu vzdelania a infraštruktúry a podporiť rozvoj malých a stredných podnikov.
Podpora sociálnej mobility a vytváranie nových pracovných príležitostí v zaostávajúcich regiónoch môže prispieť k zlepšeniu životnej úrovne obyvateľov a zníženiu príjmových rozdielov. Vláda by mala tiež podporiť rozvoj udržateľných odvetví s vysokou pridanou hodnotou, aby sa ekonomika Slovenska stala odolnejšou voči vonkajším šokom.
Zdroje:
- Europarlament [online] – Európsky parlament poskytuje informačné listy o rozširovaní EÚ. Tento dokument obsahuje informácie o prínosoch politiky rozširovania, hodnotách Únie a podmienkach členstva.
- RTVS [online] – Podľa OECD by malo tempo rastu slovenskej ekonomiky v roku 2023 dosiahnuť 2,3 %. Miera nezamestnanosti by mala klesnúť na 6,7 % a deficit verejných financií by mal poklesnúť na 2,4 % HDP
- Pravda [online] – Po viac ako 15 rokoch od zavedenia eura na Slovensku existujú rôzne názory na túto spoločnú menu. Podnikatelia vidia v eure výhody, no analytici a ekonómovia upozorňujú aj na negatíva.
Foto: Canva, video: YouTube
autor: Marek Bulík
